Recenzia – Arawn – Odkazy doby – Slovak Metal Army – 2020
Arawn nasadili hneď od začiatku slušné tempo bez zbytočného váhania. Rok vzniku 2017, o rok na to už vychádza debutový album Zrození, o ktorom bolo celkom slušne počuť a celkovo je z kapely cítiť, že majú chuť pracovať. Koncom decembra minulého roka prišiel na rad aj druhý album s názvom Odkazy doby, ktorý rovnako ako debut vyšiel na značke Slovak Metal Army. Tiež aj v rovnakej zostave, teda Jirka „Suky“ (vokál), Milan „Zakk“ (gitary), Tomáš „Hroch“ (basa) a Petr „Viking“ (bicie). Nič nie je ponechané na náhodu. Svižný otvárací kus Z/N/P sa vyznačuje pravdepodobne najchytľavejším heslovitým refrénom, aký na albume nájdete. Údernosť sa mu nedá uprieť, ale pri opakovanom počúvaní sa rýchlo opotrebuje a osobne mám túto skladbu najmenej rád. Arawn radi rozprávajú príbehy a výpravnejšie kúsky im vyslovene sadnú. A sú si toho vedomí, veď do tejto kategórie sa dá zaradiť viac ako polovica skladieb. Počínajúc mrazivou trojkou Jáchymov, epicky premenlivým stredom albumu, ale aj záverečnou 9 křížů. Niektoré harmónie pripomenú majstrov Asmodeus, ktorí tiež vedia výborne rozprávať zhudobnené príbehy. Slušne nakopnú rýchlejšie položky, okrem vyššie spomínanej úvodnej skladby, napr. Nemyslí, zaplatí s dobrým textom alebo predposledná Dívej, venku už svítá, ktorú mám vďaka perfektne fungujúcemu refrénu najradšej. Textovo sú historické príbehy výborné, vďaka zrozumiteľnému prejavu so super frázovaním si ich nebudete musieť najprv načítať v booklete. Arawn sa nezaoberajú len minulosťou, ale snažia sa reflektovať aj problémy dnešného sveta. Nie vždy mi sedia, ale treba uznať, že zväčša to má hlavu a pätu. Pri vykreslení deja a atmosféry nie sú použité žiadne klávesy ani symfonické pasáže, všetko sa odohráva v klasickom nástrojovom obsadení. Inštrumentálne zbesilosti a extrémy tu nemajú miesto, všetci hrajú účelne pre dobro celku. Chytľavosť a rafinovanosť mnohých pasáží si poslucháč uvedomí až časom ako sa postupne ponára do albumu. Aj vďaka tomu ponúkajú Odkazy doby trvalejší zážitok, keďže sa nevystrieľajú všetky tromfy hneď, ale postupne. Úlohu návnady dobre splní hneď prvá vec, a potom sa môže začať objavovanie. Spomínaná výpravnosť albumu znamená aj čiastočné negatívum nahrávky, keďže sa postupne stráca energia a aj napriek striedaniu temp sa vkráda istá jednotvárnosť a podobnosť. Tu sa však výpočet mínusov končí. Celkovo pozitívny dojem dotvára zaujímavý obal Michala Janovského, rovnako aj výborný zvuk, ktorému ťažko niečo vyčítať. O master a mix sa postaral Zdeněk Ondráček v Sonidos Studio. Odkazy doby by ARAWN V recenziách často vyzdvihujem, ak má kapela jasne rozoznateľný rukopis a odlišuje sa od ostatných. Aj v prípade Arawn platí, že svoje vzory nezaprú, ale napriek tomu je výsledok jasne identifikovateľný. Neponúkajú len kvalitné remeslo, ale aj to podstatné „niečo“ navyše, vďaka čomu Odkazy doby vytvoria hlbšiu stopu vo vašej pamäti. Kontakt: https://arawn-sma.bandcamp.com/album/odkazy-doby https://www.facebook.com/Arawnofficialcz/ Hodnotenie:...
Recenzia – Hyenism – The Sewer – 2020
Hyenism na seba upozornili hneď EP Wolfram III, ktoré bolo nominované na Radio_head Awards 2017 v príslušnej kategórii. Určite mnohí vtedy zaregistrovali kapelu, ktorá si pozornosť určite zaslúži. Tesne pred Vianocami minulého roku konečne vyšiel aj debutový album The Sewer. Koncoročnými rebríčkami asi moc zamávať nestihol, to je nevýhoda albumov, ktoré vychádzajú až tesne pred koncom roka. Samozrejme je to jedno, kvalita ovplyvnená nie je. Black metal v podaní Hyenism si berie prvky z rôznych podštýlov čierneho žánru. Výstavbou gitarových riffov idú do atmoblackových sfér, v niektorých pasážach by sa dali vystopovať post-blackové motívy. Melódie sa rozvíjajú veľmi nepravdepodobným smerom, pričom si však zachovávajú chytľavosť. Rovnaký prístup nájdete aj na melodickejších albumoch francúzskych Blut Aus Nord. Vokály zas niekedy škriekajú tak zúfalo a z úzadia, že by sa nestratili ani na DSBM trápeniach. Všetky tieto prvky sú pospájané do originálneho celku s charakteristickým rukopisom. Napriek zložitej štruktúre sa vynárajú pasáže, ktoré sa dostanú rýchlo do hlavy, a okolo nich je naoko neprehľadná chaotická zmes riffov a melódií. Je to ako prechádzka ešte neznámym veľkomestom, kde sa niektoré výrazné miesta spájajú do logicky prepojeného celku až časom. The Sewer je zhudobnená metropola, pre mnohých neprehľadná a nepriateľská, ale pre tých, ktorí chcú, je plné skvelých momentov. Aj v rozhovore s kapelou bolo spomenuté meno Imperial Triumphant, ktorí idú síce vo svojej šialenosti oveľa ďalej od bežných štruktúr, ale styčné body v náladách tu jednoznačne sú. Tmavé uličky, presvetlené námestia, pochmúrne priemyselné zóny, množstvo ľudí a zároveň nekonečná samota. Album pôsobí ako zovretý celok, popisovať jednotlivé skladby nemá zmysel, z môjho pohľadu je to prakticky jedna kompozícia. Výborné gitary, neuveriteľne pestré bicie, často prekvapivo výrazná basgitara, všetko podčiarknuté bezchybným zvukom. Duo Orthrus (gitara, basa) a Norhell (gitara, vokály) si na nahratie bicích dojednali poľského bicmana Krzysztofa Klingbeina. O mixovanie a master sa postaral Colin Marston, takže veľké meno s obrovským rešpektom. Chlapi sa obrátili na správnych ľudí a jednoznačne sa oplatilo. The Sewer by Hyenism Zaujme aj artwork, možno ešte viac keď zistíme, čo na ňom vlastne je. Fotografia zhluku vodných červov žijúcich v kale Jána Hamrského spracovaná grafikom Davidom Orthom je naozaj originálna a zároveň symbolická, takže album je dotiahnutý aj čo sa týka výtvarného prevedenia. Ešte by si zaslúžilo fyzickú podobu, snáď k tomu v blízkej budúcnosti dôjde. Asi ste už pochopili, že sa mi The Sewer páči, a to hodne. Už mám za sebou fakt veľké množstvo vypočutí a stále objavujem nové veci. Hyenism prostredníctvom black metalovej palety vytvorili pútavý obraz, ktorý zarezonuje s vnútorným stavom nejedného človeka. Dobre vystihnutý popis z ich bandcamp profilu: „Drowning in the Sewer of Anxiety…“ Kontakt: https://hyenism.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/hyenism Hodnotenie:...
Vladimír Pavelka už čoskoro vydá svoje Spomienky!
Ak v tomto období nemáte náladu na šialené rýchle bicie a gitary, či ťaživé ostré rify, tento projekt sa vám zaručene bude páčiť. Vladimír Pavelka, prichádza totiž s novinkou nazvanou „Spomienky“. Ide o inštrumentálne skladby, plné rôznych nálad a príbehov z jeho detstva. Hoci je Vladimír zaneprázdnený hlavne v kapelách Cult of Fire a Death Karma, súčasná doba mu umožnila nahrať toto, na slovenské pomery neštandardné dielo. Na nahrávaní sa zúčastnili ako hostia na bicích Miroslav z Malokarpatanu, Algoru a Kroloku a na Djembe Peter Bubák z Obšaru a Piňazi de?. Ide teda v podstate o slovenský projekt. Viac k tejto sólovke prezrádza Vladimír: „Prvé skladby som zložil už v roku 2012, ale kvôli vyťaženiu v kapelách Cult Of Fire a Death Karma som projekt nedokončil. Správny čas nastal až v r.2016, kedy som nahral dvoj skladbové EP „Pod Nočným Závojom“ , ktoré vyšlo na 7″ vinyle. Nasledoval singel Aprilis. Po vydaní dvojalbumu Moksha/Nirvana pre Cult Of Fire, som už mal dostatok času na celkovú prípravu a s tým spojenú návštevu miest, o ktorých sú jednotlivé skladby. Na týchto miestach som nahral autentické zvuky zvierat a prírody. Tak vznikol album „Spomienky“. Album je o mojom šťastnom detstve, ktoré som prežíval u starých rodičov na dedine. Skladby opisujú moje bežné detské radosti – hru zo zvieratami na dvore, chytanie rýb do rúk v potoku, stavanie hrádzí z blata, alebo stáčanie medu s dedom v jeho úľoch, kúpanie sa vo vodnej nádrži Dubník, výlety na Čachtický hrad… Bola to krásna časť môjho života a tú som sa snažil opísať hudbou. Užite si to.“ Takže ak sa tiež chcete „pozrieť“ na miesta, ktoré Vladovi prirástli k srdcu, vyberte sa spolu s ním už 26.2. do krajiny spomienok v okolí Čachtického hradu a do ďalších zákutí tohto kraju. Album vyjde digitálne na Bandcampe, alebo si ho môžete zakúpiť aj vo fyzickej kópii. Viac informácii nájdete nižšie. Album: Vladimír Pavelka – Spomienky Autor: Hudba – Vladimír Pavelka (Cult Of Fire, Death Karma …) Všetky autentické zvuky prírody nahral Vladimír Pavelka Track list: Rána Detské hry Dedov vodný mlyn Kostolník Poobedný odpočinok Túra na Čachtický hrad Výhľad do okolia Stáčanie medu Spolupráca: Bicie – Miroslav (Algor, Malokarpatan, Krolok) Djembe – Peter Bubák (Obšar, Piňazi de?) Layout – Marek Slavíček Mastering – Zdeněk Šikýř / Vladimír Pavelka Dátum vydania: 26.2.2021 Formát: Digipack CD, LTD LP Clear, LP Black, DIGITAL: www.beyond-eyes.bandcamp.com Distribúcia: www.beyondeyesshop.com Facebook: www.facebook.com/vladimirpavelkaofficial Už zverejnené skladby na...
Vyšiel nový album VYŠEHRAD u Sky Burial Production!
ᛒ VYŠEHRAD 2021, Sky Burial Production Poutníku, právě se ti do zřetele dostala další pozvánka do snových krajin, živoucích mýtů, prastarých měst, turnajů, bitev, jiných časových perspektiv a krás samoty – album ᛒ. Svět Vyšehradu zve ke vstupu do svých bran prostřednictvím třetího alba/kazety. Při nahrávání jsem použil opět organické lo-fi postupy. Oproti „I“ je zde hlavní změnou využití živé kytary. Dalším podstatným rozdílem je snaha konkrétněji definovat rukopis a zvuk Vyšehradu bez primárně epigonního přesahu do minulosti žánrů. Raw odkaz na staro-blackovou atmosféru, kterého jsem tentokrát dosahoval zejména cíleným využitím „nesprávně“ vytvořených začátků a konců písní (cuts in/out), zde naplňuje asi nejvíc poslední píseň „Černý pes“. Tento track vznikl na začátku roku 2019, jako úplně první počin Vyšehradu. Do kolekce jsem ho umístil nejen protože dle mého naplňuje onu kýženou raw/lofi atmosféru, ale funguje i kontrastně k ostatním písním, které vznikly v posledním půl roce. V neposlední řadě je zde píseň také proto, že právě ona vyvolala u mých přátel, které jsem v začátcích projektu s demo-materiály oslovil, positivní a podpůrné reakce. Nyní jsou tedy i oni, jako lidé kterých si vážím, součástí tohoto jemného tributu. „Černý pes“ spolu s úvodní písní „Zora“ rámují celek, jako sekvence začínající světelným vytržení a procitnutí o samotě na vrcholcích hor, která spěje k tragicky krásnému konci. Jinak je příběh, který se odehrává mezi písněmi, texty a grafikou opět čistě na fantasii posluchačů. Fyzický produkt – kazetu vydalo Sky Burial Production v roce 2021. Společně s ᛒ vychází také reedice kazety s albem „I.“ z loňského roku. Krajina mého světa stojí mimo dobro a zlo. Je to kus země kde se stále oslavují bohové a čest patří hrdinům. Můj podivuhodný svět. Vychádza prostredníctvom SKY BURIAL Productions v limitovanom počte kaziet 49ks v krabičke z 450 gramového recyklovaného pevného papiera s priloženými kartičkami s minimalistickou krásnou grafikou. Taktiež vyšiel spoločne s novým albumom aj album „I.“ v reedícii. Kontakty: https://skyburialproductions.blogspot.com/ https://nomadskydiaries-skyburial.bandcamp.com/album/sky041-vy-ehrad-2 https://youtu.be/Vs-lsCFYSnM Text Sky Burial...
Napalm Death: Milujem vôňu napalmu hneď z rána
Ranné lúče väčšinou prebúdzajú v človeku optimistický pocit nového začiatku. Nie vždy je tomu tak. V tomto páchnucom kúte sveta, plnom bažín a krvilačných komárov, mi pri východe slnka napadá iba jedna, jediná vec – ďalší deň pobytu v pekle. Niekedy sa toto peklo vie stelesniť v tej najreálnejšej podobe. Rád by som do denníka zaznačil presný dátum, ale pojem o čase a dňoch som stratil už dávno. Proste bolo ráno a po niekoľkých dňoch obliehania podzemných bunkrov, dorazila depeša, že na náš cieľ začne dopadať napalm. Stáli sme tam ako prikovaní, keď sme videli ako pred nami inferno otvorilo svoju náruč. Z dier v zemi vyliezali postavy, ktoré sa snažili zachrániť, ale oheň ich už takmer strávil. Nechutný puch Smrti sa šíril okolím a bojové pole sa zmenilo na jedno veľké krematórium. Obraz pred mojimi očami, za ktorý by sa nehanbil ani Hieronymus Bosch, prerušilo moje periférne videnie. Zazrel som ako si veliteľ dal prestrieť stôl a za zvuku výbuchov sa oddával raňajkám, ako gróf Dracula uprostred lesa napichnutých tiel. Pažravo do seba hádzal sústa jedla a chladným pohľadom sledoval situáciu. Keď ukojil hlad, utrel si ústa, postavil sa, zhlboka sa nadýchol a cynicky poznamenal: „Milujem vôňu napalmu hneď z rána!“ Keď počujem slovo napalm, tak sa mi vybavia dve veci: do pol pása vyzlečený Robert Duvall s klobúkom na hlave vo filme Apocalypse Now a samozrejme krstní otcovia grindcoru – Napalm Death. Hádajte, o ktorom z týchto dvoch príkladov bude dnes reč? Birmingham. Druhé najväčšie mesto Spojeného kráľovstva. Továreň sveta. Tých prívlastkov by sa našlo ešte asi veľa. Čo sa týka hudby, tak by sa dalo povedať, že sa tu zrodil heavy metal (viď. Black Sabbath a Judas Priest) a biedne to nebolo ani s punkom (GBH, neskôr crustoví Doom). A pokračovať by sa mohlo aj ďalej. V roku 1981, kde sa vzala-tu sa vzala, sa zrazu sformovala kapela Napalm Death pod vplyvom hardcore/punku. Teda sama sa len tak nesformovala. Pod to sa podpísala dvojica Nicholas „Nik Napalm“ Bullen a Miles „Rat“ Ratledge. K dvojici sa o chvíľku pridal gitarista Simon „Si O“ Ockenheinem. Táto zostava nemala dlhého trvania a v bublajúcom kotli stvorenia ako na počiatku vekov si svoje dlhšie, či kratšie angažmány užili mená Finbar Quinn, Daryl „Sid“ Fideski, Marian Williams, Damien Errington, Graham Robertson. Zostava pomaly na futbalový mančaft. A to sa pohybujeme iba v dobách demo nahrávok. V roku 1985 sa pod striešku Napalm Death skryl Justin Broadrick, teda gitarista, ktorý mal s Bullenom záľubu v kapelách Killing Joke, Swans, Crass… V septembri toho istého roku doplnil trojicu Bullen, Ratledge a Broadrick basák Pete Shaw. Do tej doby mala kapela za sebou koncerty...
Rozhovor – Pagan Spirit – „Každým našim albumom sa chceme niekde inde posunúť nedržať sa zbytočne štýlovej ohraničenosti“
O kapele z Kežmarku s názvom Pagan Spirit nebolo dosť dlho počuť. Objavujú sa až v posledných dvoch rokoch a minulý rok rovno aj s novým albumom. Nový materiál mnohých zaujal, vrátane nášho zinu. Recenziu k nemu si môžete prečítať TU. Keďže sa toho za tie roky v kapele všeličo pomenilo, vyvstalo mi pomerne veľa otázok k súčasnému pôsobeniu Pagan Spirit, no i k minulosti. Na rozhovor sa podujal bubeník Daimonion a týmto mu ďakujem. Takže, čo nové u Pagan Spirit? Ahoj, v prvom rade, prosím priblíž nám trochu históriu kapely Pagan Spirit. Čo sa udialo od začiatku vašej existencie v roku 2000, až do súčasnosti? Prečo ste sa na dlhý čas odmlčali? Aké boli vaše začiatky, čo vás ovplyvnilo založiť kapelu? Čaute, takže v prvom rade sme o 20 rokov starší ako pri vzniku kapely hehe, vôbec je to celé zaujímavé v tom že sme to takto dlho vôbec spolu potiahli. Tak za ten čas sme vydali štyri dlhohrajúce nahrávky, ktoré si sami nekonkurujú hehe. Pauza samozrejme prišla ako ide život nastali aj isté existenčné problémy a tak kapela musela bokom. Začiatky boli skvelé, ak je chuť niečo tvoriť a ta správna verva s tím popasovať sa a to všetko sme v danej dobe aj mali, preto sme už po piatich mesiacoch nahrávali naše prvé demo Grimoire, Mysteries arriving with death. Tak v prvom rade ja som odchovanec na Bathory a starých Sodom, takže stále som chcel založiť kapelu, ktorá by hrala práve Black metal a keď sa dovalila vlna z Nórska nebolo čo riešiť nastal ten správny čas. Kto ostal z pôvodnej zostavy? Ako je vystavaná súčasná zostava a nachádza sa tu aj nejaká omladina? Napríklad na vašej facebookovej stránke veľa informácií nie je. Nestaráme sa veľmi o facebook atď. nijak nás to neuspokojuje, dobre sa šíri samo, z pôvodnej zostavy sme ostali traja členovia, ktorí tvoria jadro samotnej kapely a to v podobe ja na bicích, Ordog a Majster sféry gitary, na novej nahrávke s nami spolupracovali dvaja speváci a to Maroš Samončík a Oskar Blahušiak. V priebehu času sa v kapele vystriedali viacerí členovia, ktorí mali na starosti rôzne nástroje v tej konkrétnej dobe, kedy v kapele pôsobili, tak napríklad vo svojich začiatkoch sme začínali dosť netradične, a to bicie gitara a klávesy, aj koncertne. Nový album ste vydali v dosť veľkej tichosti ešte v roku 2020 a má názov The Record Of The Returning Race. Je však hudobne iný ako bol posledný z roku 2008. Prečo ste sa odklonili od pagan metalu? Áno, zverejnili sme ho v lete 2020. Každým našim albumom sa chceme niekde inde posunúť nedržať sa zbytočne štýlovej ohraničenosti v zmysle napr....