Vianočná spomienka na Juraja Haríňa!
Už je to viac ako tri roky, čo nás navždy opustil Juraj Haríň. Človek, ktorý hýbal domácou scénou na rôznych frontoch, či už ako vydavateľ, organizátor koncertov, redaktor zinov a webzinov, rozhlasový moderátor a ja neviem ešte čo všetko. Taký renesančný človek metalového undergroundu. Zostalo tu po ňom prázdne miesto, ktoré sa nepodarilo nikomu zaplniť. Síce zomrel, ale zostal nesmrteľný (ako aj znela jeho prezývka Immortal). A na Nesmrteľného sa bude opäť spomínať v Poprade. Už sa z toho stala taká milá tradícia. Tento rok táto spomienka pripadla na obdobie medzi vianočnými sviatkami. A ako by sa na neho malo lepšie spomínať ako v prostredí, ktoré on miloval, čiže uprostred hudobného humbuku? Death metal (až na malé odbočky) to je to o čo tu ide. V tomto prípade prídu vykonať očistu tiel po vianočnom obžerstve Nemci Gomorrha, Scaffold zo Srbska, Česi Scabbard a domáci Slight Lie. 28. 12. 2024, Rock Fabric, Poprad Začiatok: 19:00 Vstup: 15€ FB...
Radiation – Reactor Collapse – Witches Brew/Atomic Visions Productions/Tapes of Terror Records, 2024
Kapitánov denník, hviezdny dátum 21. 12. 2004, skoré ráno Posledný týždeň nočných v práci v tomto roku skončil a ja sa s utrpením snažím vtesnať späť do štandardného spánkového režimu. Plán sa nedarí naplniť podľa očakávaní a tak vstávam už pred pol piatou ráno so strašnou chuťou si niečím naplniť uši. A pretože si celý ten spomínaný týždeň v práci po nociach zatavujem mozgové závity s novým albumom od Radiation, tak si svoj „chtíč“ ukájam práve touto nahrávkou. A to samozrejme nie je náhoda. Na tento album som sa tešil, očakával ho a posledné roky v neho už aspoň tajne dúfal, pretože od predchádzajúceho The Gift of Doom ubehlo slušných sedem otočov Matky Zeme okolo rozpálenej gule. A pretože je obdobie okolo Vianoc, stále tu niekto na mňa niečo hučí o nejakých tradíciách, tak som s radosťou omočil svoje pero v kalamári a nadväzujem recenziou na tú moju minulú ku The Gift of Doom. Behom tých siedmich rokov som na Radiation narazil naživo myslím, že iba trikrát a tu a tam zahrali niečo nové, čo malo byť predzvesťou nového albumu. Moja pamäť má tendencie sa z času na čas nečakane resetnúť a tak mi v hlave nezostali uviaznuté názvy konkrétnych skladieb, ale myslím, že to bolo po koncerte v Poprade, kde sme spolu chvíľu kecali a povedal som, že je v tom cítiť kus Iron Maiden, resp. starého „hevíku“. A musím povedať, že po tom, čo som Reactor Collapse stihol niekoľkokrát otočiť behom posledných dní, tak to plátno, kde je nanesený ich thrashový náter má značku z ktorej sa na vás rehoce Eddie. Ale poporiadku. Nejaké dva mesiace dozadu Radiation plácli na Youtube skladbu Tales of the Ancient Ones. A keď sa tak započúvate, tak úvod a záver sa držia zhruba v nejakých tých mantineloch, ktoré využíva istý Steve Harris. Medzitým však v sendviči hučí klasický agresívny thrashing (a je dosť možné, že toto je tá skladba, ktorú hrali vtedy naživo). Ale keď ide o samotný thrash metal, tak Radiation sa nebáli trošku pohýbať s kolíkmi žánrových hraníc. Nehovorím, že tu nie sú podobné thrashové nabodávaky ako na The Gift of Doom (viď najmä titulná Reactor Collapse), ale trošku sa tu načieralo aj z iných žánrových škatuliek, či možno aj priamo kapiel. V množstve skladieb je cítiť taký závan starého black metalu, tým mám na mysli prvej vlny (alebo takej tej teraz aktuálnej vlny black/speedu). Takže takí Venom, či Bathory. Čo sa týka tých Bathory, tak tam to cítim najmä pri záveroch niektorých skladieb, kde sa sóluje ako o život a hrá tak pekne do aleluja (za všetky v tejto kategórií môžem menovať napríklad Taken by Void). Ale mimo...
ADACTA – THULSA – MACOCHA – BLAMAGE v piatok vo Fuge!
Už tento piatok sa v bratislavskom klube FUGA uskutoční koncert, za ktorým každoročne stojí ADACTA. Odohrajú na ňom 4 kapely. Tentokrát si pre nás organizátori pripravili opäť pestrú hudobnú zmes. Okrem domácich Blamage, zahrajú aj dve české kapely – Thulsa a Macocha. Večer samozrejme zaklincuje ADACTA, ktorých asi netreba bližšie predstavovať. Príďte zahnať predvianočný zhon radšej na tento koncert :). MACOCHA – Zrodená v kraji divokých húb a domácej pálenky. Morava kvalität. THULSA – Kebyže máme vymenovať všetky kapely, v ktorých figurovali členovia, bola by to prehliadka top HC/crust kapiel v celom Československu. Ale skúsme: Balaclava, Lahar, Roxor, Sheeva Yoga, Risposta, Evidence smrti atď atď. Ťažké mazľavé bahno, čo sa ti lepí na paty. https://www.facebook.com/thulsaband https://thulsa.bandcamp.com/album/p-ikryti-st-ny ADACTA – crust, metal, punk z Bratislavy a organizátori tohto večierku. https://www.facebook.com/adactaband BLAMAGE – na úvod zaznejú crustové šlágre v podaní Blamage. https://www.facebook.com/profile.php?id=100076845524399 Dátum: 20.12.2024 Miesto: FUGA, Bratislava FB Udalosť: https://www.facebook.com/events/2516549085399816/ Čast textu je použitá z FB...
Malignant Tumour – Maximum Rock ´n´ Roll – Papagajův Hlasatel Records, 2024
Pred niekoľkými týždňami mi pristála v schránke škatuľka a v nej bola, bola ,bola ,bola… No, Bambuľka to nebola. V balíčku bol nový album Malignant Tumour a keďže nebol uvedený odosielateľ, tak vlastne ani netuším kto mi ho poslal. A odkiaľ vzal moju adresu. Ale fajn. Přátelé, kamarádi, tak ja vám tú recenziu napíšem. Nejaké tri roky dozadu som robil rozhovor s Bilosom v rámci vydania debutu Sick Sinus Syndrome a samozrejme padla otázka aj na Malignant Tumour a na ich prípadný ďalší album. Už vtedy to bolo päť rokov od posledného albumu The Metallist. Bilos tam vtedy spomínal, že na nových skladbách pracujú, ale sám netuší kedy sa ďalšia nahrávka dostane na svet. V medzičase vyšiel druhý album Sick Sinus Syndrome a vyzeralo to, že Malignant Tumour sú tak (aspoň na chvíľu) položený na vedľajšiu koľaj. Samozrejme, človek sa nevie rozkrájať a nedá sa robiť milión vecí naraz. Každopádne, časová medzera medzi poslednými dvoma albumami sa rozrástla až na osem rokov. Čo je dosť. Ale nový album je tu a to je to hlavné. Malignant Tumour si za vyše tridsať rokov na scéne prešli všeličím. Okrem iného na čas premiestnili svoj základný tábor z milovanej Ostravy do Holandska, keď pracovný život zavial Bilosa za hranice. Ale najmä tu boli zaujímavé štýlové otočky. Z útrob patológie na spôsob starých Carcass, cez grindový mlynec ála Agathocles, až ku koreňom vyostreného rock n rollu, ktorý vybrusoval Lemmy a spol. Ja mám rád všetky tieto etapy vývoja kapely a je evidentné, že tá posledná baví Malignant Tumour asi najviac. Aj keď pamätníci možno budú mrmlať. Keď si pustím hocijaký album od Burninhell (2005) smerom k súčasnosti a privriem oči, tak všade vidím tie ostravské hute, fľašky Ostravaru a v pozadí stále niekto huláka „Baník pyčo!“. Nenapadá mi žiadna iná kapela z okolia, ktorá by bola tak silne spojená s jedným mestom. A inak to nie je ani v prípade nového albumu Maximum Rock ´n´ Roll. Opäť sa tu taví ťažký kov a.k.a. heavy metal, ku ktorému sú pridávané zmesi crustu, rock n rollu a ja neviem ešte čoho. Je treba uznať, že kapela sa vie za tie roky solídne obracať vo svojom štýle a vie napísať chytľavé songy. Stačili možno také dva posluchy a už som si bez problémov našiel svojich favoritov. Od titulnej Maximum Rock ´n´ Roll, Fire on the Road, Lovely Girls, či Hard Pint of Heavy. To sú všetko energické veci, ktoré by si vedeli nájsť miesto na nejakom albume Motorhead. Okrem týchto a im podobných skladieb tu máme dva „ploužáky“ – Critical Situation a When Death Embrace You. Na mňa o niečo viac zapôsobila druhá menovaná. Jediným takým...
Krásy bolesti a hluku – Hradby Samoty Bratislava Intermezzo deň 1. – Report
Ako labužník audio vizuálnych extrémov a návštevník prvých pár ročníkov Hradieb Samoty som mal tú česť sa zúčastniť prvého večera tohtoročného Bratislavského intermezza. Musím pochváliť aj výber miesta konania. Kultúrny priestor A4, kde som bol mimochodom prvý krát, je ideálny a dostatočne temný pre túto akciu. Večer otvárali ANGEL EPILEPSIA, spoločný projekt Erika z Drén, mojim starým kamarátom, ktorého som asi 10 rokov nevidel a ktorý aktívne kolaboruje aj s projektom Hluková Sekce a samozrejme hlukovej umelkyne MK Vermin z temných industriálno ambientných Magadan. Hudba Angel Epilepsia na rozdiel od nihilistického a chaotického harsh noisu Drén je oveľa uhladenejšia a konceptuálnejšia. Erikové stupňujúce tempo, vrstvujúce sa frekvencie a tvrdé beaty sú krásne vyvážené ambientnými tónmi a temnými vrstvami spomínanej umelkyne MK Vermin. Ich projekcia dokonale ladila a dokonca dotvárala celkovú atmosféru ich vystúpenia, nakoľko sa jednalo o zostrih najznepokojujúcejších scéne maďarského umeleckého filmu Turínsky Kôň. Tato dokonalá kombinácia obrazu a zvuku vytvárala jedinečný ezotericko nihilistický celok. Druhou umeleckou kolaboráciou mal byť projekt SAAGARA & WACŁAW ZIMPEL, ktorý je projekt indických umelcov a polského klarinetistu a experimentátora Waclawa Zimpela. Kvôli nečakanej organizačnej zmene namiesto folkovo malebných tónov sme mohli byť svedkami úplného hlukového ničenia, neurotických beatov, breakcorových apokaliptických návalov a znepokojujúcich a miestami až bolestivých minimalistických frekvencií v podaní majstra hluku so pseudonymom HLUKÁR. Predstavenie zahalené do hmly s intenzívne blikajúcimi svetlami bolo i v tejto forme záživné a zaujímavé. Americký projekt ILLUSION OF SAFETY mal zdĺhavé prehodenie, čo však v rámci hudby generovanej pomocou magických krabičiek ani nie je divom, lebo keď v tej hromade káblov ako z Tetsuo Iron Man hoci aj jedna zablúdi už nastáva chaos a to neriadený. Každopádne vystúpenie Illusion Of Safety bolo celkom zaujímavé, psychedelicky sa stupňujúce po dronových zvukových vlnách k power electronics až kým to nevyvrcholilo a explodovalo do harschnoisu, len aby vzápätí uľavilo naspäť do ambientnej psychedelie. Toto všetko bolo odprevádzane hypnoticky abstraktným premietaním. Žiaľ, aspoň za mňa, Illusion Of Safety bol najslabším článkom večera. Nasledovalo najviac očakávané vystúpenie piatkového Intermezza, talianska performance a noise umelkyňa Alessandra Zerbinati. Jej predstavenie bolo dych berúco bizarné a unikátne za doprovodu noizovej elektroniky, ktorá mi miestami evokovala na diela Stalaggh alebo Gulaggh. Vizuálnu stránku nebudem detailne opisovať. Nebolo by to vhodné ani vkusné, takže v skratke to bolo hypnotizujúce, neurotické a krvavo nihilistické. Degradácia života a človeka samého krásnym umeleckým spôsobom. Záverečná MALA HERBA bola Rakúsko-poľskou kolaboráciou dvoch umelkýň zvuku. Ich hudba bola rituálne meditačná s pomalšími beatmi obalenými do Wiccanského ambientu s ladnou melódiou prírody a korunovaná spevom sirén. Projekcia bola veľmi pekná v jednom segmente s tancujúcou bielou čarodejnicou. Celé vystúpenie vyvrcholilo do katarzickej pohanskej modly k Veľkej Matke v obnaženej kráse stvorenia. Piatkový večer Bratislavského Intermezza Hradieb Samoty bol obrovským zážitkom a znovu sa potvrdilo, že hluk aj bolesť môžu byť...
V sobotu udrie na Brno Power Grindcore!
Blíži sa koniec roka. Z telesných dutín vytekajú rôzne sekréty, v poryvoch vetra tvrdnú bradavky a údy sa vplyvom mrazu skracujú a odkrvujú. Okrem týchto radostných (skoro) zimných eskapád je toto obdobie už veľa rokov poznačené aj hudobnou náložou, ktorá sa tradične situuje do moravskej metropoly, do Brna. Takto obšírne sa pomaličky dostávam k tohtoročnej edícií Power Grindcore. Kto ste niekedy túto akciu navštívili tak viete, že výber kapiel je nadštandardne kvalitný a už neraz sa tu podarilo odkryť nejaký skrytý drahokam extrémnej scény. Ale samozrejme nechýbajú ani vo všeobecnosti obľúbené bandy. Tento rok vyzerá súpiska zas a znova veľmi lákavo a menovite do nej spadajú: Cryptic Brood (death metal, Nemecko), Warfuck (grindcore, Francúzsko), Sick Sinus Syndrome (grindcore/gore, Česko), Idiocracy (grindcore/hardcore), Entrapped (death metal), Terminator X (powerviolence), Amoclen (grindcore), Solitär (d-beat), Underoot (fast/grindcore) a Carnal Diafragma (goregrind). 23. 11. 2024, Melodka, Brno Začiatok: 16:00 Vstup: 490 CZK FB...