Profil Umelca – MOONROOT
nov12

Profil Umelca – MOONROOT

Zverejnené v nov 12, 2015

V najnovšom profile umelca sa presunieme do susedného Česka a predstavíme Vám šikovného mladého umelca Vojtěcha Doubka, ktorý vystupuje pod pseudonymom Moonroot. Tento iba 23 ročný mladík spolupracoval počas svojej kariéry s nemálo black či death metalovými kapelami z domova, či zo zahraničia, ale o tom nech Vám povie už sám umelec a samozrejme jeho tvorba odprezentovaná v galérii: „Věnuji se převážně tvorbě v extrémně metalových vodách, největší částí svých kreseb a maleb se podílím na black metalových subžánrech, ovšem mám za sebou i mnoho značně odlišných zakázek, teď například pracuji na kulisách na pozadí muzikálu a knižní ilustraci. Nevím, jestli mají mé obrazy a kresby nějakého společného jmenovatele, něco, co by je charakterizovalo, snad jen to, že stále dělám staromillecky vše ručně. Tím se snažím odlišovat od ostatních, což je na druhou stranu trochu smutné, že ruční kresba a malba se stala ve vizualizaci hudby něčím, co není samozřejmé, ale je spíš odsouváno postupně na druhou kolej. V současné době se věnuji i řadě jiných projektů, s kapelou Sternum (raw´n cold fucking black metal ) připravujeme debut, s Christophem Szpajdelem připravuji výstavu, v rámci školy pracuji na projektu čtyř velkých ručních průniků do grafiky především brutal death metalového designéra Par Olofssona (konkrétně se jedná o obraz na novém albu Abysmal Dawn) pracovně nazvané Zoom a bokem mám rozjetých několik dalších malých projektů a nápadů. Jinak řečeno, mám co dělat čtyřiadvacet hodin denně a vše, co dělám miluju, přestože si kolikrát nadávám, kolik jsem si zase naložil.“   Galéria: Podporiť umelca môžete na jeho facebookovej stránke a v prípade, že by ste ho chceli kontaktovať, stačí napísať na mail: moonrootartworks@gmail.com. V redakcii chceme poďakovať Vojtěchovi za spoluprácu a tešíme sa na jeho ďaľšiu tvorbu, či už pre kapely alebo na jeho bočné projekty. Viac o Moonroot sa môžete dozvedieť v rozhovore pre munimedia.cz....

Čítaj ďalej
Recenzia – TESSERACT – „Polaris“ (2015, Kscope)
okt26

Recenzia – TESSERACT – „Polaris“ (2015, Kscope)

Zverejnené v okt 26, 2015

Kde bolo tam bolo, za siedmimi norami a piatimi benzínovými pumpami, žili raz tri djentové princezné v krajine zvanej Európa. Dnes sa pozrieme na to, ako pokračuje príbeh vskutku najjemnejšej z nich, príbeh čarokrásnej TESSERACT. Narozdiel od schizofrenickej a hnevom presiaknutej sestry  VILDHJARTA, či večne vysmiatej a funky milujúcej MONUMENTS, sa TESSERACT vždy vyznačovala veľmi citlivou povahou, láskyplnou nehou a melancholickými statusmi na sociálnych sieťach. Pokračujeme kapitolou nazvanou „Polaris“. Od dva roky starého „Altered State“ sa znova diali zmeny, a to tak trocha regresívneho charakteru. Na post vokalistu sa totiž pre niektorých potechu navrátil stratený syn Daniel Tompkins, ktorý sa medzičasom venoval kapele obdobného razenia zvanej SKYHARBOR (check it out), ktorá vzišla z tzv. curry anglicka. Nahradil tak Ashe O’Haru, ktorý pel žiaľ iba na predchádzajúcom výbornom „Altered State“. Nebudem klamať, osobne ma táto správa vôbec netešila, pretože prejav drahého Ashe-a mi bol sympatickejší, druhotina kapely mi aj vďaka nemu prišla o hodný kus lepšia ako debut „One“. Práve na „Altered State“ sa totiž TESSERACT profiluje ako jedinečná kapela, a nie iba ako súčasť určitého trendu. Na „Polaris“ už niet potreba profilovania, TESSERACT je pojem. Zvukovo do dokonalosti dotiahnutý progresivný metal s perfektne zakomponovanými ambientnými prvkami. Je až nemožné, aký dobrý zvuk má táto nahrávka. Nie že by „Altered State“ alebo dokonca debut „One“ trpeli zlým zvukom, práve naopak. Avšak to, že kapela je schopná sa v tomto smere stále zlepšovať je viac než iba chvályhodný. Narozdiel od svojej funky milujúcej sestry MONUMENTS alebo od amerických matadorov djentu PERIPHERY, ktorí podľa mňa neustále tak trocha zápasia so svojim soundom, si chlapci TESSERACT na každom novom počine ešte viac zdokonalia zvuk, ktorý skonštruovali na predchádzajúcom počine, a to veľmi prirodzene avšak stále tak, aby to bolo atraktívne pre poslucháča. Zvuk je kryštálovo čistý, prehľadný avšak stále hutný, za čo pravdepodobne môže výborne uprataná kompozícia a cit pre aranžovanie. A tá basa… och tá basa. Basgitarista Amos Williams má neskutočne svojský štýl hry a vie to preniesť aj na nahrávku. Basa je jednoznačne veľmi dominantným prvkom tejto kapely, a na „Polaris“ sa tento fakt nemení.  Stačí si pustiť úvodnú „Dystopia“ a budete máte predstavu. Všetky nástroje sú však ohavne dobre zakomponované, darmo, chlapci z TESSERACT sú skutočne hudobníci, ktorí nielen že vedia dobre hrať, ale majú aj talent. O tom, že nejde iba o štúdiovú mágiu svedčia ich živé vystúpenia. Korunu tomu celému však, aj keď si nerád priznávam, že som sa mýlil vo svojich predstavách ako bude znieť novinka, dáva práve Daniel Tompkins. Skladám poklonu švárny bard, klobúk dole! Už dlho som nepočul tak komplikované a zároveň tak uchu lahodiace vokály… minimálne od kedy LEPROUS vydali posledný album. Jedinou nevýhodou „Polaris“ je to, aký je dobrý. Aj napriek...

Čítaj ďalej
Koncert – TAAKE (NOR), KRAKOW (NOR), ORKAN (NOR) – 30.09.2015, Viedeň, Viper Room
sep30

Koncert – TAAKE (NOR), KRAKOW (NOR), ORKAN (NOR) – 30.09.2015, Viedeň, Viper Room

Zverejnené v sep 30, 2015

Už dnes pod krídlami rakúskeho District 19 bookingu máte možnosť na vlastnej koži zažiť skutočne nórsku metalovú nálož, a to hneď na tri spôsoby. Večer otvoria relatívne nováčikovia ORKAN, ktorí majú na konte zatiaľ iba dva albumy, z toho posledný „Livlaus“ v sebe kombinuje black metal s bizarnými groovey pasážami s tým, že si stále ponecháva tú správnu nórsku atmosféru. Do post metalových vôd sa môžete vydať s KRAKOW, ktorí stihli tento rok vydať album „Amaran“ a ep-čko „Genesis“. Ak máte radi rozsiahle skladby plné podladených gitár lemovaných nadpozemskými gitarami, KRAKOW Vás definitívne potešia. Vrchol večera nastane, keď na pódium dorazi Hoest a jeho družina. TAAKE uctievajú black metal už cez dvadsať rokov a posledné roky ich hudba neľútostne lemuje už celú európu tak mocne, ako nikdy predtým. Ich set obohatený rokmi skúseností a šiestimi albumami, pričom posledný „Stridens Hus“ zožal úspech iba rok dozadu, si nesmiete nechať újsť. TAAKE (NOR) https://www.facebook.com/taakeofficial?fref=ts KRAKOW (NOR) https://www.facebook.com/krakowband ORKAN (NOR) Lístky dostupné na www.metalticket.at Link na event:...

Čítaj ďalej
Recenzia – CHELSEA WOLFE – ABYSS (2015, Sargent House)
sep25

Recenzia – CHELSEA WOLFE – ABYSS (2015, Sargent House)

Zverejnené v sep 25, 2015

Pre hudobného žurnalistu nie je nič lepšie, ako keď objaví interpreta ešte v čase, kedy ho nik nepozná, a následne sa z neho behom krátkeho času stane všeobecne známy pojem. A slečna CHELSEA „Joy“ WOLFE vskutku nesklamala, po zásadnom dva roky starom počine „Pain Is Beauty“ nezaháľala a rozmohla sa kade tade, sústredila sa na profilovanie svojich živých vystúpení, rôzne kolaborácie a jej hudba sa dokonca medzičasom objavila aj v traileroch na seriály ako „Game of Thrones“ či „Walking Dead“. California dreaming… To nás privádza k jej novinke, jednoducho nazvanej „Abyss“. Ako obstojí novinka voči jej mocnému predchodcovi? Z produkčného hľadiska vyhráva definitívne novinka, získané financie z predchádzajúcich aktivít boli dokonalo zúročené aj na produkciu novinky. Zároveň sa Chelsea posúva aj ako umelec a je zjavné, že má čím ďalej lepšiu predstavu o tom, čo chce dosiahnuť. Elektronické prvky sú v skladbách oveľa lepšie zakompované, gitary znejú oveľa metalovejšie a za špinu, ktorú šíria, by sa nehanbili ani niektoré výsostne sludgeové kapely. Rovnako dôraz na detaily, ktoré dodávajú nahrávke ten správny strašidelný nádych možno hodnotiť iba pozitívne. „Abyss“ je zo zvukového hľadiska jednoducho presne to, čo všetci chceli, a ešte viac. Čo možno povedať o samotných skladbách? Ak by som porovnával novinku s jej predchodcom, definitívne by u mňa vyhral práve „Pain Is Beauty“. Minimalizmus predchádzajúcej nahrávky a kultúrny šok, s ktorým sa CHELSEA dovalila na scénu vytvorili instantne kultovú nahrávku. Novinka je komplexnejšia, viac vecí sa tam deje, je premyslenejšia a pre samotnú interpretku je zdá sa aj intímnejšia, ale niektoré skladby na „Abyss“ sú jednoducho slabšie a nezanechali vo mne nejaký výraznejší dojem. Samozrejme nachádza sa tu dostatok skladieb, ktoré vyrážajú dych, a ktoré dávajú jasne najavo, že CHELSEA WOLFE je teleso, ktoré zanechá veľmi výraznú škvrnu v histórii hudby, avšak asi od siedmej skladby „Abyss“ jednoducho chradne. Skladby „Color of Blood“ či „Crazy Love“ nie sú síce vyložene zlé, ale po prakticky vynikajúcich prvých 6 – tich skladbách znejú akosi prevarene, a jedinou skutočne zaujímavou skladbou sa tak stáva až záverečná skladba „Abyss“. Na novinke je však cítiť pot a krv, a naozaj znie veľmi intímne, pričom prvá polovica albumu je naozaj skvostná, či sa bavíme o úvodnej hitovici „Carrion Flowers“, ktorá jasne dáva najavo, že ak začnete svoj dark popový album industrálnou temnotou, tak ste vyhrali na celej čiare, alebo o gitarovejšie ladenej „Iron Moon“, v ktorej dáva CHELSEA jasne najavo, kde sú jej korene, alebo o srdcervúcej „Maw“, ktorá sa chvíľkami tvári skoro pozitívne, avšak nenechajte sa zmiasť, stále Vás bude bolieť duša, stačí aby naskočil refrén. WOLFE trpela nespavosťou a spánkovou paralýzou, a práve tieto pocity boli inšpiráciou pre „Abyss“. Sám tieto pocity nezažívam často,...

Čítaj ďalej
Report – Koncert Terrorizer LA alebo ako klub U Očka terorizoval slušných občanov mesta Bratislavy
júl14

Report – Koncert Terrorizer LA alebo ako klub U Očka terorizoval slušných občanov mesta Bratislavy

Zverejnené v júl 14, 2015

Myslím, že nadpis mnohým napovie, čo sa udialo, ale dekórum treba zachovať a vyrozprávať príbeh od začiatku. V stredu 8.7. sa v hudobnom klube u Očka, konal koncert troch zahraničných death a grindcorových kapiel – Terrorizer LA, Armada z Mexica a Krampűs z Maďarska. Organizačne ho zastrešoval Rest of Noise production, ktorý má na svedomí už množstvo zorganizovaných zaujímavých koncertov (v minulom roku napr. Benighted a iné) a na tento rok naplánovaných ešte pár ďalších (veď pozrite si to sami – fb link ). Stredajší večer sa nad Bratislavou konečne poriadne zamračilo! Po extrémnych horúčavách, ktoré asi množstvo ľudí privádzali do stavov apatie a vyčerpania mal túto kapitolu v „našich“ životoch uzavrieť ako vrchol ľadovca práve tento koncert. A ako teda dopadol? Poučená z minulosti som sa rozhodla, že nemá význam chodiť do klubu skôr, ako je ohlásený koncert a urobila som dobre. Po mojom príchode som sa mohla rovno postaviť do hľadiska a vychutnať si prvú kapelu – maďarských Krampűs. Ešte predtým len krátka úvaha. U Očka som mala možnosť vidieť už veľa koncertov, niektoré boli veľké mená, iné menšie. Často sa stávalo, že zlý zvuk mi dokázal celú akciu pokaziť. Chodievam sem preto s dávkou nedôvery voči zvukárom. Posledný koncert, čo som tu zažila ma v tomto smere príjemne prekvapil a to isté môžem povedať o dnešnom. Neviem, či mali kapely svojich vlastných zvukárov, ak áno, rozumejú svojmu remeslu dobre. Tak a teraz už naozaj späť k vystúpeniu Krampűs. Títo páni vznikli už niekedy okolo roku 2009, ale do tohto koncertu som ich nemala možnosť ešte nikdy počuť. Skupinu tvoria štyria hudobníci. Doposiaľ vydali dva albumy – Mental Holocaust (2012) a Graveyard Blowjob (2014), z ktorých nám na koncerte aj zahrali. Hrajú grind core ala Napalm Death, či Carcass, občas zabŕdnu trochu aj do death metalových vôd. Toto ovplyvnenie je v ich hudbe aj počuť. Vystúpenie malo síce známky profesionality, aj čo sa týka kvality odohrania setu, ale akosi mi trochu chýbala originalita. Hudbu však majú prepracovanú a je vidieť, že minimálne po technickej stránke ide o veľmi dobrých hudobníkov. Prevažná väčšina ich songov bola ladená do rýchleho a sviežeho grind coru. Trochu som neporozumela, z akého dôvodu mal gitarista osem strunovú gitaru a bass gitarista päť strunovú basu. Zachytila som možno dve, tri zložitejšie sólové party gitary. Azda do budúcna rátajú s technickejšími skladbami. Krampűs odohral svoj asi pol až trištvrte hodinový set a na pódium sa po krátkej pauze postavili Mexičania – Armada. V publiku pribudlo ľudí, takže to začalo vyzerať, že aj účasť sa nakoniec obracia k lepšiemu. Podobne ako predchádzajúca kapela, svetlo sveta uzrela Armada v roku 2009 a tiež má štyroch hudobníkov....

Čítaj ďalej