REPORT – Author & Punisher, Nadja – 26.apríl (Malý Berlín, Trnava)
máj23

REPORT – Author & Punisher, Nadja – 26.apríl (Malý Berlín, Trnava)

Zverejnené v máj 23, 2019

V kultúrnom centre Malý Berlín v Trnave sa v piatok 26.apríla uskutočnil zaujímavý koncert dvoch zoskupení spadajúcich do žánru na pomedzí industrialu, noisu, dronu, ambientu, či black metalu. Hlavnou hviezdou bol Tristan Shone, stojaci za projektom AUTHOR & PUNISHER. Ako strojný inžinier tvorí „zvláštnu odnož doom metalu“ (Wired Magazine), hraného na vlastnoručne vyrobených nástrojoch („Drone Machines“). Na jeho koncertoch splýva človek so strojmi. Pitchfork ho označil za „bezprostredného, no záhadného“ a Stereogum píše o jeho „mrazivej, nerozoznateľnej forme“. V roku 2018 AUTHOR & PUNISHER vydal šiesty album „Beastland“, debut na slávnom Relapse Records. Robotické experimentovanie v industrial metale, noise, doom a drone pripomína Nine Inch Nails skrížených s Godflesh. Druhých vystupujúcim bolo duo NADJA. Dvojica – multiinštrumentalista Aidana Bakera a basáčka Leah Buckareff pôsobia spolu aktívne od roku 2005. Považujú sa za jedných z pôvodcov žánru ‘drone doom’ alebo ‘metalgaze’ — tvrdej atmosferickej hudby, ktorá kombinuje temnotu a hlasitosť doom metalu a industrialu so štruktúrami a melodikou shoegaze a ambientnej/elektronickej hudby. NADJA vydala množstvo albumov na rôznych undergroundových labeloch a na turné pochodila Európu, Japonsko, Rusko, Austráliu/Nový Zéland a Severnú a Južnú Ameriku. Speváčka a mnohostranná umelkyňa Kristin Hayter účinkujúca pod pseudonymom LINGUA IGNOTA nakoniec nevystúpila.  Fotky zrobil Tomáš „Lichtle“ Bulánek   ...

Čítaj ďalej
REPORT – Netherlands Deathfest IV. – 3.-5.máj 2019 (Tilburg, Holandsko) – Deň tretí
máj12

REPORT – Netherlands Deathfest IV. – 3.-5.máj 2019 (Tilburg, Holandsko) – Deň tretí

Zverejnené v máj 12, 2019

Prvé dva dni boli plné skvelých koncertov, a preto boli aj nesmierne náročné a na ten posledný deň nám nezostalo už veľa síl. Nebudem teda písať o kapelách, ktorá sme nestihli, na to chcem radšej zabudnúť. Na festival sme sa vrátili v čase, keď formácia REVENGE dohrávala svoj set. Videli sme takých 15 minút vystúpenia týchto Kanaďanov, ktorí sú momentálne na európskom turné s Poliakmi MGLA. Hrajú takú dosť UG agresívnu formu black metalu skríženého s grind corom, či death metalom. Ide o veľmi zvláštny, obskúrny druh black metalu, naozaj barbarská a surová muzika, ktorá jednoznačne nie je pre každého. Ja som dnes nemala bunky na chaos a bodrel, tak som si radšej šla chytiť miesto na dlhoočakávaných Japoncov INTESTINE BAALISM. Ich set nebol vôbec zlý, old school death metal s bzučiacou gitarou ala Švédsko, chorobný deathový vokál, občasné výlety aj do black metalu a pomalé melodické pasáže. Ale ako celok ma to až tak nechytilo. Neviem si vysvetliť prečo. Práve teraz som si pustila ich prvú dosku „An Anatomy of the Beast“ a je parádna. Zrejme ten setlist nebol zostavený pre každého. Nasledovala black metalová kapela MGLA, ktorú v súčasnosti všetci ospevujú, takže sme boli poriadne zvedaví. Slová chvály sú jednoznačne na mieste, atmosferický black metal, ktorým sa prezentujú je presne podľa môjho gusta. Majú v sebe niečo mystické, niečo hypnotické, ich set bol vynikajúci a mne už pomaly dochádzajú slová. Kuknite radšej video. MGLA  Pred nami boli ešte tri veľké mená death metalu, tri odlišné death metalové vetvy. VOMITORY sú späť! Až teraz po festivale si uvedomujem, že táto kultová švédska formácia to vlastne v roku 2013 zabalila. Vtedy sa na Brutal Assaulte spomínalo, že je to ich posledná šou v Čechách. Pamätám si, že som ten koncert zmeškala, lebo si prehodili hrací čas s inou kapelou a hrali na zadnom krytom stejdži. A úprimne o ich návrate som nič nezaregistrovala, asi už málo čítam. Dôležité je, že tu boli a že sme si ich death metal náležite vychutnali. Len na pár setov som šla bližšie k pódiu a toto bol jeden z nich. VOMITORY boli vynikajúci. Z trochu iného death metalové súdka bol set legendárnej formácie INCANTATION, ktorí postavili základy a dodnes predstavujú nosné piliere pre mnoho temných a okultných death metalových spolkov celého sveta. Aj na tomto festivale sa predstavilo zopár kapiel, ktoré sa bezpochyby nechali inšpirovať touto Pensylvánskou kultovkou. Ich nedávneho koncertu v bratislavskom Randale som sa nemohla zúčastniť a o to viac som si vychutnala ich set v Tilburgu. Aj keď v Randale by to bola isto väčšia nostalgia. Verte, či nie, Presne 12 rokov dozadu sa tu odohral pre mňa vôbec prvý metalový koncert – Rotting Christ, Malevolent Creation, INCANTATION a ďalšie kapely. Pamätáte? Bol to vtedy silný zážitok, ktorý sa nepochybne podieľal na budúcom profilovaní môjho metalového...

Čítaj ďalej
REPORT – Netherlands Deathfest IV. – 3.-5.máj 2019 (Tilburg, Holandsko) – Deň druhý
máj12

REPORT – Netherlands Deathfest IV. – 3.-5.máj 2019 (Tilburg, Holandsko) – Deň druhý

Zverejnené v máj 12, 2019

Sobota patrila temným death metalovým spolkom (JUPITERIAN, KRYPTS, GRAVE MISMA), ale aj old schoolu (GRAVEYARD, UNLEASHED), či black metalu (CARPATHIAN FOREST, TORMENTOR, BETHLEHEM). Náš deň začal až koncertom Brazílčanov JUPITERIAN. Menší stejdž bol pre ich čiernu doom metalovú omšu ako stvorený. Priestorom sa šírila vôňa kadidla, hudobníci mali na sebe čierne rúcha a čiernou plachtou mali zakryté aj tváre. V plíživom tempe nás zadupávali do zeme funeralovými tónmi a kde-tu sa zjavila post-blacková, či skôr post-rocková gitarová pasáž, s ktorou sme sa preniesli do krajiny snov. No a zo snívania nás vzápätí vytrhlo totálne sludgové bahno. Opäť tá hypnotická atmosféra, ktorú spomeniem ešte pri niekoľkých vystúpeniach. Ale to je podľa mňa najdôležitejšie, keď vás hudba dokáže úplne pohltiť a preniesť presne tam, kde sa za jej tónov chcete ocitnúť. Deň sa len začal, ale toto intenzívne vystúpenie sa nám zapísalo veľmi hlboko. Na hlavnom stejdži sme si zašantili na Španielov GRAVEYARD. Švédsky štýl old school death metalu nám výsostne ulahodil, aj keď zvuk po prvý raz akosi pokrivkával. Bzučiace gitary vyludzovali škrípajúce melódie akoby sa pomaly otvárali hroby. Potom nasledovala klepačka a skelety umrlcov povyskakovali, a vrhli sa na nás. Presne takto má vyzerať old shool detah metal! GRAVEYARD Helsinská banda KRYPTS nás nenechala ani nachvíľu vydýchnuť a smrteľne zádumčivou atmosférou nás rozsekala podobne ako JUPITERIAN. V tomto prípade máme dočinenia s death/doom metalom silného kalibru. Striedanie klepačiek a pomalších atmosferických častí ani nachvíľu nestihne nudiť a hlboký záhrobný vokál šíri temnotu a skazu všade naokolo. Neviem ako to tí Fíni robia, ale z ich muziky ide vždy neúprosný chlad, podobne ako včera pri sete RIPPIKOULU. Festivalové ovzdušie sa razom zmenilo setom veselej českej gore partičky GUTALAX. Menšia sála bola totálne zaplnená, aj priestor na balkóne bol plný, takže sme ani nevideli, čo sa deje pod pódiom. Už po niekoľký krát sme tu stretli kamoša Ralfa, prišiel si ich šou pozrieť skôr z princípu a keď Mati začal krochkať, bolo mu fakt do popuku. Dúfam, že pochopil túto GUTALAX recesiu, hehe. PESTILENCE na hlavnom stejdži sme si náležite užili. Podobne ako pri včerajších CRYPTOPSY sa dá len skonštatovať, že Mameli a jeho rumunská mašinéria odviedli bezchybný koncert. Nič viac sa k tomu dodať nedá, bolo to presné ako hodinky! PESTILENCE Stará black metalová formácia z Nórska CARPATHIAN FOREST nepochybne potešila fanúšikov surového a starého čierneho kovu. My sme si hovorili popri ich sete, že fuu, to je riadny punk alebo že toto je hodne thrashová pasáž. Asi to tak má byť, ja nie som veľký fanúšik tohto žánru, ale keď si spomeniem na ten Nattefrostov vokál, tak je mi stále do smiechu, bez urážky. Moja premiéra s kapelou UNLEASHED, ktorá patrí medzi elitu švédskeho old schoolu dopadla skvelo. Predviedli vynikajúci set. V tento deň som však...

Čítaj ďalej
REPORT – Netherlands Deathfest IV. – 3.-5.máj 2019 (Tilburg, Holandsko) – Deň prvý
máj11

REPORT – Netherlands Deathfest IV. – 3.-5.máj 2019 (Tilburg, Holandsko) – Deň prvý

Zverejnené v máj 11, 2019

Verím, že mnohí metaloví fanúšikovia na Slovensku už dávno opustili československú festivalovú bublinu a navštevujú metalové akcie aj v ďalekom zahraničí, no ja som zatiaľ ostala verná osvedčeným domácim festivalom. Tento rok som však zatúžila po zmene a konečne som sa odhodlala vycestovať! Veď Holandsko je len tu za rohom a NETHERLANDS DEATHFEST sa pýši už štvrtým ročníkom a celkom nadupaným lajnapom. Festival sa koná v meste Tilburg, neďaleko Eindhovenu, ide o indoorovú akciu, takže ani hnusné počasie počas víkendu nás nemohlo prekvapiť. Aréna s názvom 013 Poppodium sa nachádza takmer v centre Tilburgu a ponúka dva koncertné priestory. Hlavný stejdž je umiestnený v hale s kapacitou 3000 a vedľajšia koncertná sála dokáže poňať  700 fanúšikov. Jednotlivé sety kapiel sa striedali v oboch priestoroch, takže ak ste boli dosť šikovní, mohli ste stihnúť všetky vystúpenia. Žiaľ kapacita menšej sály sa vždy veľmi rýchlo zaplnila, takže ak sme si chceli chytiť nejaké lepšie miesto, museli sme prísť aspoň 10 minút pred začiatkom jednotlivých vystúpení a oželieť tak koniec setu kapely hrajúcej v hlavnej sále. V celom objekte sa platilo žetónmi, ktoré sa dali zadovážiť buď v automatoch alebo aj osobne. Problém sme mali s platbami kartou, takmer žiaden terminál (ani automat na žetóny) nebral naše karty a to nielen v Poppodium, ale aj v potravinách, či reštike. Doteraz nechápem prečo… Hralo sa tri dni, od piatku do nedele a v nasledujúcom texte nájdete zopár postrehov a videí. Videá boli točené z diaľky a ich obrazová kvalita teda nie je nič moc, ale zvuk bol počas celého festivalu dosť v pohode, takže dúfam, že Vám aspoň trochu priblížia atmosféru NETHERLANDS DEATHFESTu. Trpezlivo ich pre Vás natočil Šuhaj. Diky. Deň prvý S veľkou dávkou šťastia sa nám podarilo stihnúť posledných 15 minút setu kapely RIPPIKOULU, ktorá otvárala aj celý festival. Hnusný, špinavý death metal sa ťahavým tempom rozlieval po hale ako lepkavá čierna smola. Kto má rád hutné death metalové bahno s hnilým vokálom, určite odporúčam vypočuť si RIPPIKOULU, jednu z prvých death metalových kapiel vo Fínsku. Hlavne pre fanúšikov UNDERGANG, PHRENELITH a podobných hnusáren. Britskú bandu ANAAL NATHRAKH netreba asi nikomu predstavovať. Na hlavnom stejdži rozpútali neuveriteľné peklo. Ich chaotická zmes black metalu s grindom plus Huntov heavy metalový vokál nemusí chutiť každému. A do toho ešte elektronika. Bol to proste bordel, chaos, hudobná apokalypsa. Ponúkli prierez takmer celou neskoršou tvorbou. Večer otvorili hitom „Obscene as Cancer“ z poslednej dosky, Dave Hunt sa blysol, keďže všetky tie náročné vokály zvládol fakt s prehľadom. ANAAL NATHRAKH sú síce originálni, ale aj dosť ťažko stráviteľní a ani ja som celý ich set nevydržala sledovať do konca. Na menšom pódiu v miestnosti hneď vedľa sa už chystali Rusi 7 H. TARGET hrajúci brutálny technický death metal. Mne sa už tieto kapely pomaly zlievajú do jednej, málo z nich je naozaj originálnych, všetky sú samozrejme zložené z excelentných hudobníkov,...

Čítaj ďalej
Recenzia – INFERNAL BIZARRE – „Medium“ / Poľsko (self-release, 8.január 2019)
apr30

Recenzia – INFERNAL BIZARRE – „Medium“ / Poľsko (self-release, 8.január 2019)

Zverejnené v apr 30, 2019

Poliaci majú hudobnú scénu žánrovo pomerne bohatú. Vyskytuje sa tu hojný počet zaujímavých a jedinečných formácií, ktoré vytŕčajú z radu a takmer v okamihu ich viete rozoznať od zbytku scény. Reč je okrem iného napríklad o kapelách ako BEHEMOTH, OBSCURE SPHINX, BLINDEAD, THAW, MGLA, DECAPITATED, či ANTIGAMA. Každý sa snaží odlíšiť, každý chce byť originálny, ale nie všetci uspejú. Aj INFERNAL BIZARRE sa rozhodli obohatiť scénu o svoj pohľad na extrémny metal. Na scéne sú kratučko a po prvom počine v podobe EPčka prichádzajú tento rok s debutovým albumom, ktorý nazvali „Medium“. Tento jednoduchý titul môže mať hneď niekoľko významov a snáď sa kapele nestane osudným. Je ich prvá nahrávka priemerná? Alebo naopak dokáže vytvoriť pevné puto s priaznivcami extrémnejšej metalovej muziky? Odpoveď nechám na zváženie každého z vás… Poliaci si nosič vydali sami a celý booklet je veľmi pekne spracovaný. Obal albumu je vkusný, je trochu old schoolový a trochu mystický, páči sa mi aj jednoduchosť vo farbách, bola použitá len biela, sivá a hnedá na čiernom podklade. Oceňujem tento priamočiary štýl. Autorom je Marcin ‚St.Chaos‘ Studziński, ktorý navrhol aj obal poslednej dosky poľských ETERITUS. Keďže kapela používa v textoch materinský jazyk musím pochváliť ich snahu priblížiť obsah skladieb fanúšikom mimo Poľska, keďže všetky texty v booklete sú preložené do angličtiny. Osem skladieb s konečnou stopážou 40 minút prináša zaujímavú formu živočíšneho thrash metalu, ktorý sa mieša so smrtiacim kovom okoreneným o hardcorovú dravosť a občas narazíte aj na zaujímavé disharmonické gitarové vyhrávky. Album štartuje veľmi rezkým tempom hneď v otváracej skladbe „Alienacja“ a v totálnej klepačke sa pokračuje naprieč celou doskou. Kde tu sa objaví pomalá epická pasáž s naliehavým vokálom, ktorý má, povedala by som corovejšiu farbu a necháva vyznieť texty v materinskej reči. Prvé tri skladby si ešte celkom užívam, hovorím si, že je to celkom zaujímavá muzička, ale čím ďalej sa nechávam unášať posluchom, postupne už nedokážem zachytiť nosné prvky, ktoré by dokázali udržať moju pozornosť. Trochu sa v nahrávke strácam a to aj napriek tomu, že ju už točím neviem koľký krát. Kde tu sa objaví pasáž, ktorá mi pripomenie Death, či Slayer, potom sa mihne kvílivá metalcorová gitara, či disharmonická linka s výraznou basou, ktorá je totálnym experimentálnym úletom a zrazu tu máme opäť totálnu thrashovicu. Čiže z pohľadu pestrosti je doska naozaj rozmanitá, ale všetky tie prvky sú usporiadané tak nešťastne, že komplexne sa nedá povedať, že by šlo o jedinečné hudobné dielo. Celkovo je album veľmi dynamický, pasáže sa striedajú a nechávajú vás v napätí, klepanice a melodické časti sú vyvážené, ale aj napriek tomu mi chýba niečo výraznejšie. Posledné dve skladby ma už totálne odrovnávajú, sú príliš dlhé (vyše 6 a 8 minút), sú plné rôznych pasáží a postupov, ale sú len veľmi ťažko zapamätateľné. Hold, nie je každý deň nedeľa a v mojom prípade Poliaci nedokázali urdieť na tú správnu...

Čítaj ďalej