Recenzia – Acid Force – World Targets In Megadeaths – Jawbreaker Records – 2023
jan12

Recenzia – Acid Force – World Targets In Megadeaths – Jawbreaker Records – 2023

Zverejnené v jan 12, 2024

Thrashoví nadšenci Acid Force vznikli v dobe, keď podobných kapiel pribúdalo ako húb po daždi. Mnoho z nich po prvotnom nadšení odpadla, ale práve Acid Force vyzerali sľubne. A nádej sa naplnila. Po EP Towards the Nuclear Load (2015) a debutovom albume Atrocity For the Lust (2017) sme si síce museli počkať pekných pár rokov, ale druhý album World Targets In Megadeaths nakoniec vyšiel minulý rok na jeseň. V kapele sa od jej vzniku v roku 2014 nejakí členovia vystriedali, zostava sa od debutu obmenila a momentálne ju tvoria Andrej Petro (vokál, gitara), Erik Leško (gitara), Federico Petrík (bicie) a Juraj Ondrejmiška (basa). Oproti predchádzajúcim nahrávkam počuť, že Acid Force sa zlepšili najmä kompozične a novinka je oveľa pestrejšia a variabilnejšia. Staroškolské thrashové rúbanice nezmizli, ani poriadne zborové zakričanie, ale pribudlo veľa ďalších prvkov: heavy metalové riffy a prepracované sóla, väčší dôraz na atmosféru a členitejšie skladby. Vďaka tomu je Wold Targets In Megadeaths zaujímavý aj pre ľudí, ktorých inak thrash metal až tak nezaujíma. Hneď prvá Out of the Trench ukazuje, že sa budú diať rôzne veci. Úvod ako vojnová skladba od Metallica, potom rozbeh do klasického thrashového riffovania. Jemne zachrípnutý spev/krik nejde len v jednej rovine a dobre vyjadruje pocity, ktoré opisuje v textoch. Práve metallicovské vplyvy sú zjavné, napr. sólo na konci štvrtej Rebirth of the Sun, prípadne inštrumentálka Beyond the Concrete Fields. Nie je to originálne, ale počúvanie je príjemné. Heavy/thrash skladby ako spomínaná Rebirth of the Sun pretkaná doslova maidenovskými sólami, prípadne výborná (možno aj najlepšia) Lightning Cops fungujú a pri každom počúvaní ma doslova nabili energiou. Ak sa niekedy pri thrash metale sťažujem, že ma ubíja, tak tieto skladby majú opačný účinok. Nezabudlo sa ani na poriadnu thrash mastenicu, ktorou je najkratšia Praise the Atom. Príklon k heavy metalu a melodickejšej forme sa prejavil aj vo zvuku, ktorý je viac uhladený a menej reže. To však určite nie je na škodu, album tým len získal. Nahrávalo sa v SPK Audio u Miroslava Speváka, ktorý sa postaral aj o mix a master. Obal od Andeia Bouzikova je také Megadeth klišé, ale žánrový štandard, takže v pohode. Album vychádza vo švédskom vydavateľstve Jawbreaker Records vo všetkých formách, mimo iného aj na vinyle a MC kazetách. Zvyčajne thrash metal moc nevyhľadávam. Nekonečná búrka riffov vo vysokej rýchlosti, najlepšie minimálne v hodinovej dĺžke, ako je populárne u mnohých veľkých kapiel, je pre mňa príliš unavujúca. V prípade Acid Force je to presne naopak. Album World Targets In Megadeaths je pestrá zmes thrashovej ostrosti a heavy melódií s výbornými hráčskymi výkonmi a dobre padnúcim vokálom, ktorá ma nabije energiou a baví v celej (veľmi rozumnej) dĺžke. Kontakt: https://acidforce.bandcamp.com/...

Čítaj ďalej
Recenzia – Ravenarium – Hypertowers – 2023
nov16

Recenzia – Ravenarium – Hypertowers – 2023

Zverejnené v nov 16, 2023

Ďalšou nahrávkou tohto roka, ktorej existencia je pre mnohých prekvapením, je druhý album Ravenarium. Ten prvý, s názvom Sounds For A Dying Age, vyšiel pred viac ako 20 rokmi. V tej dobe ma zaujímala iná hudba, takže Hypertowers je pre mňa viac-menej prvým zoznámením sa s kapelou. Aj keď som ich naživo už kedysi videl, žiadne dojmy sa nedochovali. Nový album určite viacerých potešil, lebo minimálne v bratislavskom metalovom podzemí majú Ravenarium svoje meno. Nový album bol nahratý v zostave Peter Fedorčák (gitara, vokál), Peter Nagy (gitara), Martin Vacula (basgitara) a Lukáš Michálek (bicie). Žánrovo sa dá súhlasiť so zaradením technický death metal, aj keď skôr v zmysle toho, čo sa takto nazývalo pred 20 a viac rokmi. Tiež je treba dodať, že páni sa nijako neobmedzujú a zbytočné hranice si nekladú. Hypertowers je výdatná porcia hudby a keď zoberiem do úvahy jej náročnosť, možno až príliš veľká, ale o tom neskôr. Album začína dramatickým introm, ktorý uvedie jednotný koncept albumu, ktorým je téma času. Dvojka Deathclock roztočí šialený kolotoč rôznych motívov a ukáže, čo môžete od albumu čakať. Miestami djentovo nabasovaný zvuk, elektronické zvuky, a tá pasáž s basou a tikaním hodín, za mňa výborné a odvážne. Pri ďalších skladbách sa však kormidlo obráti k tradičnejším vodám, aj keď sa stále dá hovoriť o nezvyčajných kombináciách a experimentálnych prvkoch. Modernejší zvuk Deathclock sa stráca a zvukovo znejú mnohé veci až zastaralo, čo je pri technicky náročnej nahrávke škoda. Agresivita nie je pre Ravenarium priorita, ale viac ostrosti by nezaškodilo. Melodic death a tech death/thrash motívy potom chytajú heavy nádych. Možno to bude pre niektorých plus, istá nostalgia, ale ja mám pochybnosti. Žánrovo sa pohybujeme od rockových vecí (titulná Hypertowers), cez heavy power kúsky (Lost Dimensions of Life), až po death/thrashové tvrdšie skladby (tých je predsa len väčšina). Ako som vyššie spomenul, album je dosť dlhý, čím trpí jeho druhá polovica, pri ktorej už často pozornosť nestačí. Osobne preferujem počúvanie albumu na dvakrát, vtedy sa najlepšie prejaví sila týchto skladieb. Posledné dve veci Timeless a Until Blood Soaks sú výborné tech death záležitosti, aj vďaka hovoreným samplom majú podmanivú atmosféru a mnohé pasáže by sa mohli páčiť napríklad aj fanúšikom progresívnych Alkaloid, prípadne iných spriaznených projektov. Ďalšou mojou obľúbenou skladbou je štvrtá Lost Dimensions of Life. Skôr heavy power záležitosť so skvelým refrénom a zaujímavými melódiami. Dosť odlišná tvár ako spomínaná Deathclock a záver albumu, ale Ravenarium majú široký záber. A hlavne robia to, čo chcú, bavia sa pri tom a na žánrovú konzistentnosť až tak nehľadia. Album Hypertowers je trochu roztrieštený, jednotný koncept sa týka len textovej stránky, ale obsahuje výborné a zábavné skladby, ktorým nechýbajú odvážne nápady...

Čítaj ďalej
Recenzia – Doomas – R’LYEH – Gothoom Productions – 2023
nov09

Recenzia – Doomas – R’LYEH – Gothoom Productions – 2023

Zverejnené v nov 9, 2023

Ak by som mal urobiť zoznam najaktívnejších ľudí v slovenskom metalovom undergrounde, určite by tam nechýbalo meno Peter “Doomas” Beťko. Stojí hlavne za Gothoom festivalom a vydavateľstvom Gothoom Productions, možno trochu v pozadí sú pre niektorých jeho hudobné aktivity, konkrétne doom/death metalová kapela Doomas. Napriek takmer dvadsaťročnej existencii je album R’LYEH len tretím radovým albumom. V roku 2008 vyšiel debut Seven Sins, potom LaMuerte v 2015 a EP Portal v 2019. Aj z toho je jasné, že kapela nie je prioritou a tvorí sa vtedy, keď je čas a chuť. Výhodou je, že nehrozí nadprodukcia a skladby sa k poslucháčovi dostanú pekne vyzreté. Názov novinky jasne hovorí, akej téme sa budeme venovať, kde sa berie inšpirácia, ale aj o tom, aká asi bude atmosféra nahrávky. Album R’LYEH, to je 8 skladieb, z ktorých dve už môžete poznať z EP Portal, a viac ako 50 minút ťažkého temného doom a death metalu. Doom metal nie je na Slovensku často hraný štýl, a ak ho už aj niekto hrá, je to skôr vo forme stoner doomu (Fat, Bongsilisk alebo Old Tomb), prípadne je preferovaná experimentálnejšia cesta (napr. Therapist alebo 0N0). Doomas pristupujú k žánru pomerne klasicky, ale neboja sa primiešať aj ďalšie ingrediencie, a vďaka tomu si vytvárajú charakteristickú tvár. Prvé štyri skladby sú pestrejšie a často aj rýchlejšie, s výrazným dotykom death a trochou black metalu. Tiež je výrazná orchestrálna zložka, resp. atmosférický klávesový podkres. Do tejto prvej polovice nahrávky spadajú aj dve skladby z predchádzajúceho EP, konkrétne Abyss a Portal, ktoré sú však v novej verzii. Členité, tempovo a náladovo premenlivé skladby majú na pomery žánru hitový potenciál a dramatický efekt sa podaril na výbornú. Druhá polovica, teda ďalšie štyri skladby, sa podstatne viac držia doom metalu a na prvé počutie pôsobia trochu chudobnejšie a nevýrazne. Je to však spôsobené hlavne kontrastom s prvou polovicou, pozornejšie počúvanie odhalí mnoho zaujímavých motívov. Aj keď piata Hounds of Tindalos ma nezaujala ani po mnohých opakovaniach. Naopak, posledná Consumed By The Ocean: Father! vďaka jemnej melanchólii a odlišnej nálade jednoznačne funguje a predstavuje výborný záver. Samostatnou kapitolou je výborný vokál. Vďaka nezvyčajnému frázovaniu a brutálnej hĺbke často uveríte, že album nahrala nejaká lovecraftovská obluda. Mimozemský a neľudský dojem sa málokedy podarí evokovať hodnovernejšie ako tentoraz. Inštrumentálne je album očakávateľne na vysokej úrovni, je počuť, že muzikanti vedia, čo robia. Obal nie je úplne podľa môjho vkusu, zdá sa mi príliš priamočiary a predvídateľný. Doomas vydali výborný a zaujímavý doom metalový album, ktorý však ostáva v tradičných žánrových vodách bez experimentov. Nie je to ľahké počúvanie, aj keď pár motívov sa do uší dostane rýchlo, najmä z prvej polovice albumu. Druhú budete odhaľovať...

Čítaj ďalej
Recenzia – We Still Here – Drowning – 2023
okt05

Recenzia – We Still Here – Drowning – 2023

Zverejnené v okt 5, 2023

Blúdenie po bandcampe sa niekedy naozaj vyplatí. Nedávno som narazil na trojskladbové EP mne doteraz neznámej kapely We Still Here a čakalo ma veľké prekvapenie. Samozrejme pozitívne, o negatívnych hudobných prekvapeniach sa mi písať nechce. Kapela We Still Here doteraz vydala len album Unbroken (2020), ale ten je hudobne viac deathmetalovejší ako recenzované EP, ktoré je oveľa melodickejšie a metalcoreovejšie. V každom prípade sa oplatí počúvať aj starší album, pretože je to svieža a pestrá melo-deathmetalová nahrávka. Na novom EP Drowning ma v prvom rade zaujali vokály. Niekoľko death metalových polôh, niekoľko melodických, vokálne linky sa prepletajú, dopĺňajú, niekedy idú naraz rovnaký text, niekedy každý niečo iné. Je z toho pestrá zmes a refrény sú poriadne chytľavé a výrazné. Nutne treba poznamenať, že všetky sú veľmi kvalitné, žiadne falošné tóny ani trápne, prípadne presladené momenty sa nekonajú. Gitarové riffy (ale aj celkovo inštrumentálna stránka) pripomenú žánrové klenoty Whoracle a Colony švédskych majstrov In Flames. Skladby majú skvelý spád a fungujú od začiatku do konca. Určite by sa našlo mnoho motívov, ktoré by sa dali identifikovať ako nie príliš originálne, ale komu to vadí, keď sú tak výborne urobené. Drowning sa pohybuje na hranici melodického death metalu a metalcoru. Inštrumentálne silno ovplyvnený vyššie spomínanými albumami z druhej polovice 90-tych rokov, do toho pestrá zmes kvalitných vokálov, množstvo melódií a skvelých harmónií. Nahrávku som vždy otočil niekoľkokrát po sebe, tie tri skladby sú skrátka málo. Kontakt: https://westillhere.bandcamp.com https://www.facebook.com/WeStillHereBand/ Drowning by We Still...

Čítaj ďalej
Recenzia – Abyss Above – Embrace The Abyss – 2023
sep21

Recenzia – Abyss Above – Embrace The Abyss – 2023

Zverejnené v sep 21, 2023

Ak niekto svojim ušiam rád dopraje brutálny deathcore, ktorý sa na melódie ani nepozrie, ale radšej usilovne bije a reže, tak meno Abyss Above by mal poznať. Kapela existuje od roku 2015 a doposiaľ vydala tri EP: Death Of God (2016), Doombound (2019) a Inevitable End (2021). Snáď som na nič nezabudol. Tento rok pribudlo ďalšie EP s názvom Embrace The Abyss. Mne v prípade takéhoto ťažkého žánru voľba kratších nahrávok maximálne vyhovuje, tých 15 až 20 minút je vhodná porcia. Deathcore Abyss Above je naozaj brutálny – nízko ladené gitary, tučný nabasovaný zvuk, hlboký obludný chropot, polámaný rytmus, množstvo breakdownov, gitarového pískania a disharmónie. Toto všetko vytvára neuveriteľný tlak a pomalá ťažká hudba zadupáva do zeme. Brutal deathcore občas môže pôsobiť jednotvárne, ale Abyss Above to vyvažujú atmosferickými prvkami (vyššie gitarové linky / sample) a krásne apokalyptickými náladami. A snaha spestriť nahrávku je výrazne počuteľná. Napríklad štvorka Absolute obohatená o futuristické zvuky, alebo posledná Nexus s vybrnkávaním na pozadí riffov a ťažkých breakdownov ako symbol neradostného konca. V titulnej skladbe hosťuje Dan Tucker, vokalista americkej deathcore kapely Crown Magnetar, a tento kúsok je extra ťažký a pomalý. V podstate každá z piatich skladieb má niečo, čím sa odlíši od zvyšných položiek, preto EP po viacerých vypočutiach pôsobí pomerne pestro. Zvuk je taký, ako sa na žáner patrí. Kto to má takto rád, užije si. Kto nie, bude trpieť. Všetky nástroje majú jasný zvuk, všetko krásne počuť, ostrie je nabrúsené a všetko dotiahnuté na maximum. Náladu Embrace The Abyss dopĺňa obal – voda, kopce v plameňoch. Takmer ako fotka z dovolenky v Grécku toto leto – smutná realita, ale samozrejme skvelý obal. Máte radi brutálny deathcore? Tak Abyss Above a ich nové EP Embrace The Abyss je jasná voľba a povinnosť počúvať. Perfektná žánrová nahrávka – brutálna, ťažká, apokalyptická, ktorá na 17 minút rozpúta ohnivé peklo. Kontakt: https://abyssabove.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/abyssabove/ Embrace the Abyss by Abyss...

Čítaj ďalej