Recenzia – Dead Carnage – From Hell For Hate – Immortal Souls Productions – 2020
nov05

Recenzia – Dead Carnage – From Hell For Hate – Immortal Souls Productions – 2020

Zverejnené v nov 5, 2020

Ak čo len trochu sledujete česko-slovenskú scénu (čo asi áno, keď toto čítate), netreba vám Dead Carnage predstavovať. Takže len veľmi v skratke: kapela zložená s (ex)členov formácií ako Disfigured Corpse, Antigod, G.O.R.E. a ďalších debutovala EP resp. splitom (so Soul Massacre) The Only Thing I Ever Wanted Was To Kill The God. V 2017 im vyšiel prvý radový album Flesh, Blood, Orgy, tento rok prišiel čas na dvojku From Hell For Hate. Na rozdiel od predchádzajúcich, ktoré vyšli pod labelom magazínu Pařát, aktuálny zápis je pod krídlami slovenského vydavateľstva Immortal Souls Productions, teda čisto death metalovej stajne Jura Haríňa. O žánrovej krabičke sa neoplatí diskutovať. Nič iné ako klasický death metal sa samozrejme nedá očakávať. Vzhľadom na osoby, ktoré sú za nahrávkou, je určitá úroveň kvality zaručená, to si už proste páni postrážia. Neznámou v tejto rovnici je, ako kvalitný a energický materiál sa podaril zložiť a nahrať. Predsa len, remeslo je remeslo, ale väčšinou treba priniesť aj niečo navyše, čo presvedčí, že sa oplatí počúvať viackrát. Zjednodušený pohľad pre oldschool death metalového maniaka by sa dal zhrnúť rýchlo: všetky potrebné atribúty sú splnené, hudobne aj vizuálne, takže pokojne kupujte a počúvajte. Pre ostatných to až také jednoduché nie je, musím priznať, že minimálne zo začiatku som mal pochybnosti. Začíname organom, v temnote počuť kovové údery, postupne sa úvod preleje do prvej skladby a stará škola death metalu vládne prísnou rukou. Hrdzavý špinavý zvuk, zaschnutá krv a… priamočiara agresivita, skoro punkové bicie, vokál nesúci sa v jednej polohe. Pocit jednoduchosti a monotónnosti je síce čiastočne vyvážený energiou, ale skladby pôsobia príliš dlhé, aj keď nie sú. Našťastie od štvrtej My Blood is Black sa charakter mení a konečne sa začínam baviť: valivý úvod, gitarové sólo, zmeny tempa a rafinovanejšia kompozícia. Technicky náročnejšie, zaujímavejšie a hlavne chytľavejšie momenty pokračujú aj ďalej, či už výborné gitary s až epickým nádychom v piatej God’s Lobotomy alebo stredná časť ôsmej The First Kill.., The Last Kill…, kde si dá gitara prestávku, aby si to vynahradila v naväzujúcom sóle. Cítiť energiu a nápady, nechýba tá správna atmosféra, ktorá je zaklincovaná záverečným coverom talianskych Hierophant. Vokál síce ide viacmenej v jednom odtieni, ale spoľahlivo chrlí temné posolstvá s patričnou razanciou. Výhrady z prvej tretiny albumu sú pochované hlboko do zeme, zadupané. ale nie zabudnuté a radšej mám skladby s poradovým číslom 4 a vyššie. Zvuk z GM Studio spĺňa súčasné predstavy o staroškolskom zvuku kovu smrti, paradoxne je na mňa niekedy až moc „starý“ a trochu ubíjajúci, najmä cez slúchadlá, cez reproduktory znie lepšie. From Hell For Hate by Dead Carnage From Hell For Hate potvrdzuje pozíciu Dead Carnage ako kvalitného zástupcu českej death...

Čítaj ďalej
Nový album RAMCHAT – Znelo lesom prichádza
nov02

Nový album RAMCHAT – Znelo lesom prichádza

Zverejnené v nov 2, 2020

NOVÝ ALBUM RAMCHAT – ZNELO LESOM PRICHÁDZA. Čas plynie veľmi rýchlo a onedlho tu budeme mať dátum 13/11/2020 kedy vychádza novinka pagan metalistov z Martina RAMCHAT. Hoci sa mal album pôvodne aj krstiť, z objektívnych príčin k tomu nemôže dôjsť. RAMCHAT ale makajú na 120% a album sa čoskoro dostane do vašich rúk. Keďže nový album pôjde aj do zahraničných distribúcií, k obľúbeným a pre kapelu typickým verziám DIGICD pribudol aj klasický jewel /rozumej klasická priesvitná krabička/. Už dnes si môžete album ZNELO LESOM pred-objednať aj v TRUHLICI SLOVAK METAL ARMY a ako to už býva u nás tento rok zvykom, ku každej pred-objednávke automaticky pribaľujeme aj poster A3 + samolepku zadara. CD „Znelo lesom“ obsahuje 12 stránkový booklet a pri pred-objednávke aj poster A3 a samolepku. Cena 9,99€. Objednaj TU. DIGICD „Znelo lesom“ obsahuje 12 stránkový booklet a pri pred-objednávke aj poster A3 a samolepku. Cena 11,99€. Objednaj TU RAMCHAT majú za sebou nemalé úspechy a ťažia zo svojich bohatých skúseností, ktoré nazbierali členovia kapely počas dlhých rokov aj vo svojich predošlých kapelách. Stovky koncertov, megawatty hodín strávených na pódiách či v štúdiách a skúsenosti, aké nie sú na domácej scéne práve bežné ukázali, že chalani z kapely vedia ako sa postaviť ku svojim fanúšikom. Po dvoch úvodných minialbumoch albumoch Bes a Karpaty a regulérnych CD Atrana a Nepočaria! presne vedia, čo majú ich fanúšikovia radi a nič nenechali na náhodu. Novinka Znelo lesom je preto na scéne očakávaná podobne ako udalosť, ktorá ho fyzicky prinesie do vašich rúk. Poprosil som Hiraxa o niekoľko jeho myšlienok, ktoré nás všetkých k novinke dostanú bližšie. Ramchat prichádza s tretím albumom, ktorý sa v metalovej komunite všeobecne označuje ako prelomový. Aký je Tvoj pohľad na Znelo lesom, bude taký? To si skutočne netrúfam povedať. Každá kapela s novým albumom vždy verí, že prináša ľuďom pecku, prelomovú vec. No toto môže zhodnotiť len čas. My sme zložili piesne a ja som napísal texty, ktoré sme v danom období cítili. V tom sa nedá podvádzať, tvorba je len zrkadlo samotného tvoriteľa v dané minúty, keď sa otvoria stavidlá kreativity. Predchodcovia Atrana aj Nepočaria! sa stretli naozaj s výbornými ohlasmi. Vieš mi povedať, čo z minulého obdobia kapely vás najviac priblížilo k publiku a či z týchto skúseností chce RAMCHAT čerpať aj do budúcnosti? Podľa ohlasov fanúšikov asi najviac texty v dobrom spojení správneho mixu tvrdosti a melodiky piesní. „Znelo lesom“ silne neodbočuje od našej predošlej tvorby, ale ani hudobne nestagnuje. Veď uvidíme, čo povedia poslucháči. Ohlasy na už zverejnené songy boli vynikajúce. Dá sa predpokladať, že Znelo lesom nevybočí z hudobnej koncepcie, čo vlastne naznačil aj sigel „Matka Zem“. Aký je v kapele...

Čítaj ďalej
Recenzia – Inprobus – Retribution – Slovak Metal Army – 2020
okt27

Recenzia – Inprobus – Retribution – Slovak Metal Army – 2020

Zverejnené v okt 27, 2020

Vydanie nahrávky označenej ako demo na fyzickom nosiči vo vydavateľstve nie je úplne bežná záležitosť. Obchodne to asi nebude príliš ziskový počin, ale máločo v tejto oblasti dnes také je. Preto som vďačný aj za takéto raritky. Slovak Metal Army na pekne spracovanom CD v slim obale s farebnou prednou stranou a jednoduchým čiernobielym bookletom s textami prináša demo-album Retribution od kapely Inprobus. Tí pochádzajú zo Štúrova, a aj keď je kapela nová, členovia sú životom ošľahaní chlapi a žiadni začiatočníci. V podstate doma, vlastnými prostriedkami a svojpomocne nahrali šesť kúskov death/thrashu v zostave Roman Macalák (basa, spev), Vojtech Német (hlavná gitara), Richard Német (rytmická gitara) a Szilárd Kurdi (bicie). Album začína pekne z ostra, chlapi sa s nejakým úvodom a introm nezaoberajú a od začiatku to valia naplno. Titulná jednotka začne slayerovským riffom, ktorý sa preleje do krátkeho gitarového sóla, proti takémuto uvedeniu sa nedá veľa namietať. Gitary aj napriek občasnému potlačeniu v mixe zostávajú ostré a nejde len o jednoduché linky, ale rôzne vyhrávky a premostenia, ktoré jednotlivé časti logicky prepájajú a vy sa tešíte na ďalšie gitarové sólo. Tie si zaslúžia špeciálnu pozornosť, znesú prísne kritériá čo sa týka kompozície aj melódie. Spoľahlivá rytmika je samozrejmosť, užijú si aj priaznivci výraznejšej basgitary. Čo sa týka vokálu, veľmi slušný štandard, ktorý často na seba strháva pozornosť vďaka zaujímavému frázovaniu a rytmickej spolupráci z ostatnými nástrojmi. V niektorých momentoch je vytiahnutý až príliš vpredu, čím sa zvuk akosi splošťuje a stráca energiu. Celkovo je zvuku čo vyčítať, ale je to demonahrávka, takže mám pochopenie a v konečnom dôsledku aj napriek výhradám je v kategórii môže byť. Som si však istý, že s vybrúseným štúdiovým zvukom by Retribution zabíjalo oveľa viac, takže sa teším na štúdiovú radovku. Retribution by Inprobus Jednotlivé skladby sú pestré a nejde o nejakú jednoduchú a „rovnú“ kompozíciu, takže nahrávka znesie viacero pozorných vypočutí. Na druhej sa strane sa na seba príliš podobajú a ťažko odlíšiť, kde presne sa na albume nachádzam, prospeli by chytľavejšie motívy a rôznorodejšie nálady. Takže sa môže ľahko stať, že album okolo vás preletí ani nebudete vedieť ako. Retribution je kvalitne urobené dielo, či už hudobne, ale aj graficky (najmä logo je parádne), a poteší všetkých, ktorí sa radi odreagujú pri staroškolskom death/thrash metale. Meno Inprobus si treba dobre zapamätať. Teraz to už chce plnohodnotný radový album s brutálnym zvukom a minimálne rovnako dobrými skladbami. Kontakt: https://www.facebook.com/inprobusSVK/ https://inprobus-sma.bandcamp.com/album/retribution https://www.slovakmetalarmy.sk/ Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Origin of Infinity – The Last Day On Earth – Slovak Metal Army 2020
okt01

Recenzia – Origin of Infinity – The Last Day On Earth – Slovak Metal Army 2020

Zverejnené v okt 1, 2020

Děčínska banda Origin of Infinity vznikla v roku 2017, patrí k novým menám na scéne a v tomto prípade konečne nejde len o nové pôsobisko skúsených hudobníkov, ale o mladú krv, ktorej je v poslednom čase strašne málo. Som rád, že páni dostali podporu práve od Slovak Metal Army a vďaka tomu si môžete ich prvotinu The Last Day On Earth vypočuť aj zo strieborného disku. Milovníkov vinylov určite poteší, že album vyšiel aj v tomto formáte. Ak má niekto rád sci-fi rovnako ako ja, určite ho v prvom momente zaujme obal. Temné mesto budúcnosti, logo a názov kapely, veľmi sľubný názov diela, to všetko mnohých zaujme. Moje nadšenie síce schladila popiska progressive deathcore/metal, kde som si predstavil nejaké breakdowny so samplami, ale nakoniec to vôbec nedopadlo zle. Vplyv deathcore sa prejavuje najmä v podladenej gitare a zopár riffoch, čo nie je prekážka ani pre tradičnejšie ladených poslucháčov. Progresívna stránka veci je vo futuristickom námete a vyznení, ale borenie hraníc metalového žánru nečakajte. Netvrdím, že je to rovnaké, ale v istých momentoch som si spomenul na slovenský projekt V13ault. Pod tvorbou Origin of Infinity sú podpísaní dvaja ľudia: Vladimír „Vládin“ Novák a Miroslav „Levi“ Kočegura. Prvý ma na svedomí gitary, basu, klavír, druhý bicie. Ešte logicky chýba vokál, v tomto prípade si zahosťoval Tomáš „Hospi“ Hospodka z Wictims (recenzovali sme). Napriek trojčlennej zostave je už pri prvom vypočutí jasné, že v štúdiu si chlapi zamakali, nástroje aj vokály sú výdatne navrstvené a zvuk je síce chladný, ale plný. Keď už hovorím o zvuku, o ten sa postaral Honza Kapák v studiu Hellsound, ktoré mám skôr spojené s nahrávkami klasickejšieho vyznenia, ale ani v prípade tejto moderny to nedopadlo zle a výsledný zvuk sa k The Last Day On Earth hodí. Atmosférické predely a medzihry v nahrávkach sú často kritizované, že zbytočné zrieďujú hudobnú náplň a často vyrušujú. Osobne mám väčšinou opačný názor, tieto vsuvky vítam, či už ako jemný oddych alebo ako dokreslenie deja. Na The Last Day On Earth do tejto kategórie spadne až 5 z 12 položiek, niektoré sú zaujímavejšie, iné menej, ale album určitým spôsobom dotvárajú, aj keď určite nie sú životne dôležité. Zvyšné plnohodnotné skladby nevynikajú dĺžkou a pohybujú sa okolo troch minút, takže za cca 25 minút je po všetkom a zostane pocit prázdnoty. Prázdnota a chlad sa ako myšlienkový základ vinú síce celým albumom, ale po jeho dohraní by v takej miere ostať nemuseli. Ak hovorím o tom, že skladby a aj album sú krátke, tak musím tiež dodať, že pri ich kompozičnej jednoduchosti by mali dlhšiu stopáž problém utiahnuť, a preto je rozumné, že sa zbytočné nenaťahujú. Možnú cestu ukazuje najlepšia vec,...

Čítaj ďalej
Recenzia – Miea – Chaos and Perfections – Slovak Metal Army 2020
sep10

Recenzia – Miea – Chaos and Perfections – Slovak Metal Army 2020

Zverejnené v sep 10, 2020

Kapiel, ktoré sa aspoň okrajovo dajú nazvať stoner rock/metal, je v poslednom čase veľké množstvo. V Česku a na Slovensku zatiaľ tento trend príliš viditeľný nie je, možno sa neuchytil a možno sa len kapely zatiaľ nezviditeľnili, resp. som ich nezachytil. Aj preto sa veľmi teším z vydania Chaos and Perfections od pražákov Miea, pomerne prekvapivo na značke Slovak Metal Army. Na druhej strane, Juro sa zbytočne štýlovo neobmedzuje, takže prekvapenie to až také veľké nie je. V poslednom čase sa stretávam skôr s albumami, ktoré k stoneru pridávajú prvky sludge, proto-metalu, 70‘s hard rocku a podobne, ale „klasický“ stoner mi akosi chýbal, aj keď tento pocit je veľmi subjektívny. V správnej chvíli sa však objavili Miea so svojím druhým radovým album Chaos and Perfections (prvý *To Walk Around vydali v minulom roku – odporúčam vypočuť si) a trafili presne do momentálnej chuti. Album spája nálady typické pre scénu Palm Desert, bez okatého kopírovania zásadných kapiel ako Kyuss alebo Unida, a vplyv európskych zástupcov najmä nemeckej a gréckej scény, ktoré patria medzi najsilnejšie, minimálne čo do počtu kapiel. Tvrdý riff a zároveň súbežná hravá psychedelická linka, množstvo vyhrávok a gitarových efektov, aj vďaka tomu pôsobí nahrávka veľmi pestro a premenlivo. Rôzne motívy a riffy sa prelínajú a vyvíjajú, aby nakoniec vyvrcholili v ústredný motív a jasný výrazný refrén, ktorý si časom sami zaspievate. Príjemný, niekedy teatrálny, niekedy civilný spev sa k hudbe výborne hodí. Napriek tomu, že nápady by vystačili aj na oveľa dlhšie kompozície, Miea sa držia skôr krátkeho pomerne pesničkového formátu, kde sa netlačia do dlhých psychedelických plôch, ale tieto nápady po účelnom rozvinutí ukončia. Zároveň sa darí udržať náladu typickú pre stoner rock, či už v meditatívnejších alebo svižnejších tvrdších častiach. Chaos and Perfections by MIEA Je zbytočné popisovať jednotlivé piesne, až na záverečnú výnimku tvoria kompaktný celok. Osobne mám najradšej Your Priest Can‘t Heal Me, ale ostatné veľmi nezaostávajú. Ako som spomenul, album uzatvára až post-rocková desaťminútovka Comfort of Nothing prakticky bez vokálu, so zvukmi búrky a vetra v pozadí. A nezabudnite si vychutnať mňauknutie v posledných sekundách :) Hlavnou nevýhodou je nakoniec príliš krátka stopáž, keďže post-rockových posledných desať minút chtiac-nechtiac pôsobí oproti zvyšku ako náladový fade-out a samotné jadro albumu má tým pádom menej ako polhodinu. Tu sa však moja kritika končí, absencia väčšej porcie muziky neznižuje kvalitu tej, ktorá sa na CD nachádza. Síce som v úvode pomenoval Miea ako pražskú kapelu, ale nie je to úplná pravda. Ak by som chcel byť presný, tak ide o Slovákov žijúcich v Prahe. Nič nezvyčajné, v metropole našich západných susedov znie slovenčina veľmi často. V zostave Miki Hank (v,g), Simon Kdyr (d), Dominik Lenart...

Čítaj ďalej