Recenzia – Svardenvyrd – Scarred Lands – 2021
apr28

Recenzia – Svardenvyrd – Scarred Lands – 2021

Zverejnené v apr 28, 2022

Kapela Svardenvyrd vznikla na začiatku tisícročia, ale po pár rokoch fungovania a jednom albume Obyčej slunovratu prišiel koniec. A po ešte dlhšej dobe sa ukázalo, že to nebol koniec definitívny, ale len dočasný. V roku 2020 začal Svardenvyrd opät vykazovať známky života zavŕšené druhým radovým albumom, tentoraz s anglickým názvom Scarred Lands. V dvojčlennej zostave ho Einskaldir (bicie, vokál) a Typhon (gitara, basa, klávesy) nahrali v štúdiu Shaark v Bzenci. V rámci prípravy na recenziu som si vypočul aj ich prvý album Obyčej slunovratu a neznel vôbec zle. Pre fanúšikov českého black metalu zaujímavý počin, aj keď nijak zásadný. Obrátené kríže v logu boli zbytočné aj vtedy, a na Scarred Lands sa skvie už logo nové. Spolu so zmenou textov z českých na anglické sa zmenili aj pohanské prírodné témy na oveľa ťažšie a závažnejšie. Album Scarred Lands má veľmi smutnú atmosféru. Pozor, nie melancholickú, to je v podstate príjemný pocit. Tento smútok je beznádejný, zúfalý, pohlcujúci a bezvýchodiskový. Mnohé pohrebné doomové kapely by mohli závidieť. Z tohto dôvodu to nie je nahrávka, ktorú budete počúvať často, lebo príliš chuti do života a radosti vám nedodá. Previazanie konceptu nahrávky a hudby je veľmi silné. A teda o čom presne sú texty? Na stránkach kapely sa dozviete viac, ja to stručne zhrniem. Osudy bežných ľudí v Poľsku, Ukrajine, Bielorusku a Pobaltí v priebehu rokov 1925-1953 boli často tragické a brutálne. Totalitné ideológie, ktoré jednotlivec nezaujímal, vojny, obete rasového, politického a etnického teroru. Na toto by sa nemalo nikdy zabudnúť. To je hlavné posolstvo Scarred Lands, dnes ešte aktuálnejšie, keď vidíme, čo dokáže urobiť jeden zakomplexovaný šialenec, ktorý má moc a prostriedky. Melodický black metal s hrdzavým krákavým vokálom využíva rozsiahlu časovú plochu (6 skladieb na 53 minút hracieho času), kde sa jednotlivé motívy rozvíjajú, prelievajú a často dlho opakujú. Niečo funguje lepšie, niekde to trochu zaškrípe. Dlhé skladby vedia pohltiť a človek to zúfalstvo a smútok v hudbe naozaj prežíva. Ale prídu aj momenty, kedy si poviete, že je to už príliš dlhé a chcelo by to pohnúť sa ďalej. Melódie nie sú natoľko výrazné, aby ohromili a utiahli taký štedrý hrací čas. Zaujímavé sú bicie, ktoré sa vyhýbajú náklepom a často idú nečakane komplikovaný rytmus. Na výbornú funguje prvá titulná skladba so zaujímavými gitarami a množstvom dobrých nápadov. Takmer osem minút je naplnených pútavým materiálom, pri ktorom si ten čas ani neuvedomíte. Druhá Memories will keep us alive zaujme úvodom a silnou strednou časťou, ale v druhej polovici stráca silu. Podobne aj v ďalších skladbách, ak sa vyskytne slabší moment, väčšinou nie preto, že by bol motív slabý, ale že trvá príliš dlho. Našťastie, výsledný dojem to zásadne nekazí....

Čítaj ďalej
Recenzia – Blasfeme – Fuck Your Starving Planet – 2021
mar24

Recenzia – Blasfeme – Fuck Your Starving Planet – 2021

Zverejnené v mar 24, 2022

Drvivá väčšina nahrávok, ktorú na našom webe recenzujeme je slovenských a českých, len občas sa objaví nejaká výnimka. V prípade Blasfeme prepojenie s našou scénou existuje, napriek tomu, že ide o anglickú black metalovú kapelu, konkrétne z prístavného Bristolu. Podľa metalových archívov má momentálne kapela štvorčlennú zostavu, ale EP Fuck Your Starving Planet bolo nahrané vo Woodcroft Audio v Cardiffe ešte v zložení Moord (vokály, gitara, basa) a Striga Hell (bicie, klávesy). A práve Striga Hell je Slovák, momentálne aktívny na ostrovnej hudobnej scéne vo viacerých kapelách. Diskografia Blasfeme obsahuje EP Path Of Despair (2017), radový album Iniquity in Salvation (2020) a recenzované EP Fuck Your Starving Planet (2021). Hneď pri pohľade na obal a logo je žánrové smerovanie jasné, tu nejde o avantgardu ani moderné odnože čierneho kovu. Zaujímavé je modré ladenie celého nosiča, ktoré korešponduje s krásne modrou oblohou za štýlovo ohodenými členmi kapely na obale. Tri skladby na ploche približne štvrťhodinky ubehnú rýchlo, ale na vytvorenie si obrazu o kapele stačia. Obskúrny podzemný black s nepriateľskou aurou disponuje kvalitným aj keď trochu plochým zvukom, ktorý balansuje medzi dávkou špiny a dostatočnou čitateľnosťou. Blasfeme sú tradicionalisti, ale nevracajú sa do lo-fi zverských začiatkov žánru ani nepopierajú vývoj žánru. Úvodná svižná Death Prayer je priamočiara mardukoidná záležitosť, nijako objavná, ale dobre urobená. Dvojka Nothing Bleeds Forever spomalí, zahustí atmosféru a zároveň ponúkne komplikovanejší príbeh. Názov pripomenie kultový slovenský horor o mocnom upírovi z Všehradu. Podobne pokračuje aj titulná trojka, pestrejšia kompozícia, temná atmosféra, tých takmer 6 minút pri obidvoch skladbách je vyplnených kvalitným materiálom. Fuck Your Starving Planet by Blasfeme Keď EP porovnám s predchádzajúcim radovým albumom, tak nový smer sa mi páči viac, Iniquity in Salvation bolo príliš tradičné. Fuck Your Staving Planet nie je zásadne originálne, ale znie naozaj blackmetalovo: nepriateľsky, obskúrne a podzemne. Vhodné najmä pre black metalových maniakov, poslucháčovi mimo žáner nemá príliš čo ponúknuť. Ale ak máte len 15 minút a chcete ich užitočne vyplniť, tak Blasfeme sú veľmi dobrá voľba. Kontakt: https://blasfemeuk.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/blasfemeband Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Autumn Nostalgie – Ataraxia – Northern Silence Productions – 2021
mar15

Recenzia – Autumn Nostalgie – Ataraxia – Northern Silence Productions – 2021

Zverejnené v mar 15, 2022

Jednočlenný projekt Autumn Nostalgie vyvolal svojou prvou nahrávkou Esse Est Percipi v slovenskom podzemí niečo na spôsob senzácie. Bez preháňania. Z ničoho sa vynorila kapela, ktorá spojila black metal, black/shoegaze, ambient a nejaké tie post- prvky do krásne znejúcej prvotiny. A rovno na svetovej úrovni, bez amatérskych chýb, nad ktorými síce často bez problémov prižmúrim oči, keď je dôvod, ale tu nebolo treba. S nasledovníkom boli spojené veľké očakávania, a už po roku sme sa dočkali. Ako som spomenul vyššie, za Autumn Nostalgie stojí jeden človek, konkrétne Gergely Almásy, ktorý sa postaral o texty, vokál, gitary a celý koncept projektu. Jedine bicie na album nahral József Nagy. V booklete je už uvedená aj komplet živá zostava kapely, na internete nájdete aj nejaké live session videá a nahrávky. Kapela mi boli sympatická hneď pred prvým vypočutím. Stačil pohľad na netradičný obal Esse Est Percipi a silne filozofické textové a myšlienkové pozadie, tušil som, že tu by to mohlo byť zaujímavé. Po vypočutí som sklamaný určite nebol, je to pekná a zaujímavá nahrávka, s mnohými dychberúcimi motívmi a intímnou atmosférou. Aj preto som sa tešil na nasledovníka. Dvojka Ataraxia pokračuje tam, kde debut skončil. Zmeny nie sú nijak výrazné, ale niečo tu predsa je. Zmenil sa prístup k ambientným plochám, ktoré sú teraz viac na pomedzí ambientu a inštrumentálnej skladby a sú postupne dávkované počas celého hracieho času. Kompozície sú členitejšie, nie také chytľavé na prvé počutie, na druhej strane je v nich viac priestoru a vrstiev na objavovanie. Celkovo pôsobí na mňa nový album tvrdšie a menej poeticky, aj keď nie agresívnejšie. Možno preto, že je výrazne kratší a teda viac koncentrovaný. Zo siedmych skladieb sú tri ambient/inštrumentálne, ale sú to plnohodnotné časti, žiadna vata. Dvojka Alámerülés hneď zaujme chytľavou gitarou a naladí na celý album. Náročnejšie veci ako pomalšia The Abyss of Realization alebo členitá Ataraxia už vyžadujú viac sústredenia, ale o to viac toho môžu ponúknuť. Ťažko vyzdvihovať konkrétnu skladbu, album je príbeh a treba ho počúvať ako celok od začiatku do konca. Náladové podkresy, blackgaze gitara a pomerne ostrý vokál sú organicky prepojené a na rozsiahlej časovej palete vznikajú poetické hudobné obrazy, ktoré zaujmú niekedy chytľavými gitarovými linkami, niekedy peknými harmóniami a inokedy nenápadnými zmenami nálady. Všetko s dávkou originality, bez prvoplánovosti a pekne premyslené. Texty sú v maďarčine, aj keď niektoré skladby majú anglický názov. Je k dispozícii aj anglický preklad, čo som rád, ale dalo sa to očakávať, keďže je jasné, že texty sú pre autora dôležité a nie sú len preto, aby nejaké boli. Nebudete predsa spomínať filozofiu Bélu Hamvasa, Thomasa Molnára, Friedricha Nietzscheho, Epikura, Platóna a Aristotela len tak pre zábavu. Ataraxia by...

Čítaj ďalej
HENTAI CORPORATION si chrochtají v bahně jménem „underground“ a z plných plic do světa řvou: Přežijeme!
mar10

HENTAI CORPORATION si chrochtají v bahně jménem „underground“ a z plných plic do světa řvou: Přežijeme!

Zverejnené v mar 10, 2022

Pod nátlakem všeobjímajícího temna rašícího ať už z krvavé války zrůdy strýčka Putlera, pandemie covidu, sračkózní mainstream muziky či reklamy Míši Davida na Penny, se mužatky Hentai Corporation uchylují do teplého bahýnka jim příjemného undergroundu a oslavují tuto mazlavou proceduru novým singlem opatřeným videoklipem. „Vypustili jsme ošklivý klip pro ošklivé lidi. Song We Will Survive (in the Underground) je oslavou jedinců, kteří nespadají do středu gaussovy křivky a přináší světu mokvající originalitu deroucí se z otvorů ošklivého druhu homo sapiens sapiens,“ konstatují Hentai. Na expedici klipu navazuje víkendové tour Covideostop po ČR, které začalo už minulý víkend v Brně, kde bylo vyprodáno, a Ostravě. Celé turné doprovází slovenská úderka ČAD, která představuje aktuálně vydanou desku. V následujících třech víkendech se Hentai Corporation s Čad pod taktovkou Jana Karosáka představí v Praze (Akropolis; už tento pátek), Teplicích (Hvjezda), Plzni (Pod Lampou), Č. Budějovicích (MC Fabrika), Uherském Hradišti (Mír) a Pardubicích (Žlutý pes). Odkazy video: https://youtu.be/GDy4eicoGJI https://facebook.com/hentaicorp Termíny turné již proběhlo 4.3. Brno, Metro (VYPRODÁNO) již proběhlo 5.3. Ostrava, Barrák 11. 03. 2022 – Praha, Akropolis (https://facebook.com/events/923432275204179) 12. 03. 2022 – Teplice, Hvjezda + NERREA (https://facebook.com/events/511078467116570) 18. 03. 2022 – Plzeň, Pod lampou (https://facebook.com/events/488919379264754) 19. 03. 2022 – Budějovice, MC Fabrika (https://facebook.com/events/191296542461813) 25. 03. 2022 – Uherské Hradiště, Mír (http://facebook.com/events/949090882309584) 26. 03. 2022 – Pardubice, Žlutý pes (https://facebook.com/events/684729949193122) text: Obscure...

Čítaj ďalej
Recenzia – Plastery – Yes, Of Corpse – 2021
mar03

Recenzia – Plastery – Yes, Of Corpse – 2021

Zverejnené v mar 3, 2022

Máte radi horory? Humor, najmä čierny, vám nie je cudzí? Death metal alebo grindcore vám niečo hovorí? Ak si zodpoviete tieto tri otázky a na aspoň na dve z nich odpoviete kladne, tak určite pokračujte v čítaní, pretože tu mám niečo práve pre vás. Zvolenčania Plastery vydali svoju prvú nahrávku From a Dark Grave… ešte v roku 2016 a minulý rok sa z hlbokého hrobu konečne vyhrabal na svet aj jej nasledovník s mŕtvolným názvom Yes, Of Corpse. S obalom, ktorý je pekným doplnkom ku motívu Carcass a ich Surgical Steel, lákajúcim k vypočutiu bizarných príbehov v death/(gore)grind šate. Že nepôjde o nič zásadne komplikované, hovorí aj hrací čas, ktorý je tesne pod pol hodinu, ak nerátam bonusy, a k tomu počet skladieb, ktorý sa zastavil na čísle 11. Začiatok je výborný, záznam z reportáže o démonovi sa dramaticky preleje do chytľavej skočnej skladby s dobre vymyslenými gitarovými vyhrávkami, ktoré zhmotnia dramatickú prítomnosť omietkového démona. Mnohé skladby majú okolo dvoch minút, goregrindová tanečnosť kontrastuje s ostrou gitarou. Vďaka tomu sú tieto kúsky zábavné a pekne prvoplánovo strašidelné resp. hororové. Atmosféru dopĺňajú napr. krákajúce havrany na konci tretej Long Fall to the Grave alebo zvonivá melódia popri gitarách v štvrtej They Say This Mansion’s Haunted. Funguje to perfektne hneď na prvýkrát. Nevýhodou albumu je kontrast medzi jednoduchou chytľavou prvou polovicou a komplikovanejšou druhou s dlhšími skladbami. Tie už nejdú úplne na prvý raz a treba lepšie a pozornejšie počúvať. Tu je osobne mojím favoritom Real Halloween. Nie všetko ma baví, keby neboli Papek v Hlave a Dead Songster, príliš by mi to nevadilo. Keď hovorím o zábavnosti, nemyslím tým žiadne trápne parodovanie ani nič podobné. Skladby sú síce jednoduché, ale inštrumentálne aj vokálne v rámci žánru na vysokej úrovni. Je mi jasné, že urobiť niečo také chytľavé a zaujímavé nie je len tak. Plastery hrať aj skladať vedia, keď si k tomu pripočítate pekný ostrý zvuk (nahrané v Cable Nest Studio, mix a master SPK Audio), výsledkom je nenáročná, ale poriadne chytľavá nahrávka vysokej kvality. Veľa pozornosti bolo venované aj vzhľadu nosiča (BladeXlines, Derrick O’bell), výborný obal, pekný design, v booklete veľa ďalších ilustrácií popri textoch, tomu sa hovorí pridaná hodnota fyzického CD, paráda. YES, OF CORPSE by Plastery Ako bonus sú pridané dve skladby, spolupráca s kapelou Marturos Area 51 a pocta maniakom Čad pod názvom Černozem. Marturos a Plastery vytvárajú silný kontrast, ale v podstate to funguje. Černozem je svojsky spracovaný cover, pri zachovaní poznávacích znakov pôvodnej kapely tomu Plastery dodali svoj výraz, takže hodnotím veľmi pozitívne. Yes, Of Corpse je výborná death/grind záležitosť s punkovou energiou a chytľavosťou. Niektoré skladby sú bez debaty hitovky a vo väčšine...

Čítaj ďalej