Recenzia – Autumn Nostalgie – Ataraxia – Northern Silence Productions – 2021
mar15

Recenzia – Autumn Nostalgie – Ataraxia – Northern Silence Productions – 2021

Zverejnené v mar 15, 2022

Jednočlenný projekt Autumn Nostalgie vyvolal svojou prvou nahrávkou Esse Est Percipi v slovenskom podzemí niečo na spôsob senzácie. Bez preháňania. Z ničoho sa vynorila kapela, ktorá spojila black metal, black/shoegaze, ambient a nejaké tie post- prvky do krásne znejúcej prvotiny. A rovno na svetovej úrovni, bez amatérskych chýb, nad ktorými síce často bez problémov prižmúrim oči, keď je dôvod, ale tu nebolo treba. S nasledovníkom boli spojené veľké očakávania, a už po roku sme sa dočkali. Ako som spomenul vyššie, za Autumn Nostalgie stojí jeden človek, konkrétne Gergely Almásy, ktorý sa postaral o texty, vokál, gitary a celý koncept projektu. Jedine bicie na album nahral József Nagy. V booklete je už uvedená aj komplet živá zostava kapely, na internete nájdete aj nejaké live session videá a nahrávky. Kapela mi boli sympatická hneď pred prvým vypočutím. Stačil pohľad na netradičný obal Esse Est Percipi a silne filozofické textové a myšlienkové pozadie, tušil som, že tu by to mohlo byť zaujímavé. Po vypočutí som sklamaný určite nebol, je to pekná a zaujímavá nahrávka, s mnohými dychberúcimi motívmi a intímnou atmosférou. Aj preto som sa tešil na nasledovníka. Dvojka Ataraxia pokračuje tam, kde debut skončil. Zmeny nie sú nijak výrazné, ale niečo tu predsa je. Zmenil sa prístup k ambientným plochám, ktoré sú teraz viac na pomedzí ambientu a inštrumentálnej skladby a sú postupne dávkované počas celého hracieho času. Kompozície sú členitejšie, nie také chytľavé na prvé počutie, na druhej strane je v nich viac priestoru a vrstiev na objavovanie. Celkovo pôsobí na mňa nový album tvrdšie a menej poeticky, aj keď nie agresívnejšie. Možno preto, že je výrazne kratší a teda viac koncentrovaný. Zo siedmych skladieb sú tri ambient/inštrumentálne, ale sú to plnohodnotné časti, žiadna vata. Dvojka Alámerülés hneď zaujme chytľavou gitarou a naladí na celý album. Náročnejšie veci ako pomalšia The Abyss of Realization alebo členitá Ataraxia už vyžadujú viac sústredenia, ale o to viac toho môžu ponúknuť. Ťažko vyzdvihovať konkrétnu skladbu, album je príbeh a treba ho počúvať ako celok od začiatku do konca. Náladové podkresy, blackgaze gitara a pomerne ostrý vokál sú organicky prepojené a na rozsiahlej časovej palete vznikajú poetické hudobné obrazy, ktoré zaujmú niekedy chytľavými gitarovými linkami, niekedy peknými harmóniami a inokedy nenápadnými zmenami nálady. Všetko s dávkou originality, bez prvoplánovosti a pekne premyslené. Texty sú v maďarčine, aj keď niektoré skladby majú anglický názov. Je k dispozícii aj anglický preklad, čo som rád, ale dalo sa to očakávať, keďže je jasné, že texty sú pre autora dôležité a nie sú len preto, aby nejaké boli. Nebudete predsa spomínať filozofiu Bélu Hamvasa, Thomasa Molnára, Friedricha Nietzscheho, Epikura, Platóna a Aristotela len tak pre zábavu. Ataraxia by...

Čítaj ďalej
HENTAI CORPORATION si chrochtají v bahně jménem „underground“ a z plných plic do světa řvou: Přežijeme!
mar10

HENTAI CORPORATION si chrochtají v bahně jménem „underground“ a z plných plic do světa řvou: Přežijeme!

Zverejnené v mar 10, 2022

Pod nátlakem všeobjímajícího temna rašícího ať už z krvavé války zrůdy strýčka Putlera, pandemie covidu, sračkózní mainstream muziky či reklamy Míši Davida na Penny, se mužatky Hentai Corporation uchylují do teplého bahýnka jim příjemného undergroundu a oslavují tuto mazlavou proceduru novým singlem opatřeným videoklipem. „Vypustili jsme ošklivý klip pro ošklivé lidi. Song We Will Survive (in the Underground) je oslavou jedinců, kteří nespadají do středu gaussovy křivky a přináší světu mokvající originalitu deroucí se z otvorů ošklivého druhu homo sapiens sapiens,“ konstatují Hentai. Na expedici klipu navazuje víkendové tour Covideostop po ČR, které začalo už minulý víkend v Brně, kde bylo vyprodáno, a Ostravě. Celé turné doprovází slovenská úderka ČAD, která představuje aktuálně vydanou desku. V následujících třech víkendech se Hentai Corporation s Čad pod taktovkou Jana Karosáka představí v Praze (Akropolis; už tento pátek), Teplicích (Hvjezda), Plzni (Pod Lampou), Č. Budějovicích (MC Fabrika), Uherském Hradišti (Mír) a Pardubicích (Žlutý pes). Odkazy video: https://youtu.be/GDy4eicoGJI https://facebook.com/hentaicorp Termíny turné již proběhlo 4.3. Brno, Metro (VYPRODÁNO) již proběhlo 5.3. Ostrava, Barrák 11. 03. 2022 – Praha, Akropolis (https://facebook.com/events/923432275204179) 12. 03. 2022 – Teplice, Hvjezda + NERREA (https://facebook.com/events/511078467116570) 18. 03. 2022 – Plzeň, Pod lampou (https://facebook.com/events/488919379264754) 19. 03. 2022 – Budějovice, MC Fabrika (https://facebook.com/events/191296542461813) 25. 03. 2022 – Uherské Hradiště, Mír (http://facebook.com/events/949090882309584) 26. 03. 2022 – Pardubice, Žlutý pes (https://facebook.com/events/684729949193122) text: Obscure...

Čítaj ďalej
Recenzia – Plastery – Yes, Of Corpse – 2021
mar03

Recenzia – Plastery – Yes, Of Corpse – 2021

Zverejnené v mar 3, 2022

Máte radi horory? Humor, najmä čierny, vám nie je cudzí? Death metal alebo grindcore vám niečo hovorí? Ak si zodpoviete tieto tri otázky a na aspoň na dve z nich odpoviete kladne, tak určite pokračujte v čítaní, pretože tu mám niečo práve pre vás. Zvolenčania Plastery vydali svoju prvú nahrávku From a Dark Grave… ešte v roku 2016 a minulý rok sa z hlbokého hrobu konečne vyhrabal na svet aj jej nasledovník s mŕtvolným názvom Yes, Of Corpse. S obalom, ktorý je pekným doplnkom ku motívu Carcass a ich Surgical Steel, lákajúcim k vypočutiu bizarných príbehov v death/(gore)grind šate. Že nepôjde o nič zásadne komplikované, hovorí aj hrací čas, ktorý je tesne pod pol hodinu, ak nerátam bonusy, a k tomu počet skladieb, ktorý sa zastavil na čísle 11. Začiatok je výborný, záznam z reportáže o démonovi sa dramaticky preleje do chytľavej skočnej skladby s dobre vymyslenými gitarovými vyhrávkami, ktoré zhmotnia dramatickú prítomnosť omietkového démona. Mnohé skladby majú okolo dvoch minút, goregrindová tanečnosť kontrastuje s ostrou gitarou. Vďaka tomu sú tieto kúsky zábavné a pekne prvoplánovo strašidelné resp. hororové. Atmosféru dopĺňajú napr. krákajúce havrany na konci tretej Long Fall to the Grave alebo zvonivá melódia popri gitarách v štvrtej They Say This Mansion’s Haunted. Funguje to perfektne hneď na prvýkrát. Nevýhodou albumu je kontrast medzi jednoduchou chytľavou prvou polovicou a komplikovanejšou druhou s dlhšími skladbami. Tie už nejdú úplne na prvý raz a treba lepšie a pozornejšie počúvať. Tu je osobne mojím favoritom Real Halloween. Nie všetko ma baví, keby neboli Papek v Hlave a Dead Songster, príliš by mi to nevadilo. Keď hovorím o zábavnosti, nemyslím tým žiadne trápne parodovanie ani nič podobné. Skladby sú síce jednoduché, ale inštrumentálne aj vokálne v rámci žánru na vysokej úrovni. Je mi jasné, že urobiť niečo také chytľavé a zaujímavé nie je len tak. Plastery hrať aj skladať vedia, keď si k tomu pripočítate pekný ostrý zvuk (nahrané v Cable Nest Studio, mix a master SPK Audio), výsledkom je nenáročná, ale poriadne chytľavá nahrávka vysokej kvality. Veľa pozornosti bolo venované aj vzhľadu nosiča (BladeXlines, Derrick O’bell), výborný obal, pekný design, v booklete veľa ďalších ilustrácií popri textoch, tomu sa hovorí pridaná hodnota fyzického CD, paráda. YES, OF CORPSE by Plastery Ako bonus sú pridané dve skladby, spolupráca s kapelou Marturos Area 51 a pocta maniakom Čad pod názvom Černozem. Marturos a Plastery vytvárajú silný kontrast, ale v podstate to funguje. Černozem je svojsky spracovaný cover, pri zachovaní poznávacích znakov pôvodnej kapely tomu Plastery dodali svoj výraz, takže hodnotím veľmi pozitívne. Yes, Of Corpse je výborná death/grind záležitosť s punkovou energiou a chytľavosťou. Niektoré skladby sú bez debaty hitovky a vo väčšine...

Čítaj ďalej
Recenzia – Void Odyssey – Void Odyssey (EP) – 2022
feb17

Recenzia – Void Odyssey – Void Odyssey (EP) – 2022

Zverejnené v feb 17, 2022

Zdá sa vám niekedy, že je toho stoner doom sludge nejako veľa? Ak odpovedáte tak ako ja, teda nie, čítajte a potom počúvajte ďalej. Najmä keď ide o slovenskú kapelu s nahrávkou ako je toto EP, tak to platí dvojnásobne. Void Odyssey som objavil vďaka nedávno recenzovanej kompilácií Jablká & Doom Vol.2 (tu), kde sa objavil najdlhší track z trojskladbového EP. Na svojich profiloch je kapela pomerne skúpa na informácie, ale v skratke si to zhrňme. Vznikla v roku 2017 v Bratislave a teraz vydáva debutovú štúdiovú nahrávku. Žánrovo sa dajú zaradiť do kategórie inštrumentálny stoner doom metal. Aj keď len EP, na ploche približne 25 minút sa môžete s kapelou zoznámiť celkom slušne. Keď sa povie stoner doom, očakávate rozvážne, ale rázne bicie, poriadne tučnú špinavú basgitarovú linku a prísne riffovanie z najhlbších priepastí bezútešného sveta, kde sa mieša piesok, bahno a kosti dávno mŕtvych bytostí. A presne toto sa na nahrávke aj nachádza. Monolitické riffovanie obalí vaše myšlienky a ovládne myseľ. Svoje miesto má aj skvele vystavané sólo, dostanete čas na oddych, vychutnáte si vybrnkávačky sprevádzané rituálnym rytmom bicích a v pravý čas opäť všetko rozdrtí poriadne burácanie. Zásada je nikam sa neponáhľať, každý moment si užiť a každý motív náležite vychutnať. Ani si hneď nevšimnete, že hudba je inštrumentálna a spev vám chýbať nebude. Atmosféru dokreslia sample z rôznych starých filmov/dokumentov. Void Odyssey by Void Odyssey Skladby sú kompozične dobre vymyslené, ani pri ich slušnej dĺžke k žiadnym nudným momentom nedochádza, pretože sa v správnej chvíli vždy posunú ďalej. Void Odyssey nechcú žáner nijako inovovať ani priniesť zásadné novinky, ale o to v stoneri nikdy moc nešlo. Jasné, je dôležité mať vlastnú tvár, ale hlavné je robiť poriadny lomoz. Ešte musím spomenúť výborný zvuk z PULP studio a štýlový obal od MontDoom. Oboje v najvyššej žánrovej kvalite. Void Odyssey ma svojím debutovým EP presviedčajú, že stoner/doomová scéna na Slovensku začína zapúšťať pevné korene a už sa teším na ďalšie nahrávky. Trojica skladieb sa dá počúvať dokola a neomrzí. Mňa teda po mnohých počúvaniach skôr baví stále viac. Kontakt: https://voidodyssey.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/voidodyssey Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Good Stuff – Realita štyroch… – 2021
feb10

Recenzia – Good Stuff – Realita štyroch… – 2021

Zverejnené v feb 10, 2022

Mnohé kapely odohrajú množstvo koncertov, existujú dlhé roky, ale nakoniec sa rozpadnú bez toho, aby po sebe zanechali štúdiovú nahrávku. Dlho som sa bál, že to bude prípad aj bratislavskej rockovej kapely Good Stuff, ale nakoniec sa moje obavy nenaplnili a po dlhých rokoch je tu Realita štyroch… Síce koncertne aktívna kapely, najmä čo sa týka klubov v hlavnom meste, ale predpokladám, že ju mnohí nepoznajú, takže v skratke o samotnej kapele. Žánrovo sa pohybujú od hard rocku k jemnejšiemu tradičnému rocku so slušnou porciou blues. Na koncertoch sa mihne aj trochu metalu, ale na štúdiovej nahrávke znejú jemnejšie. Zostava: Veronika Lučanská (spev, gitara), Jožo Jašurek (bicie), Braňo Bujnovský (basa) a Palo „Kono“ Konopeus (gitara). Už som v nejakej recenzii spomínal, že rock to má na Slovensku ťažké. Pre fanúšikov metalu príliš mäkké, rádia rock v podstate nehrajú, len pár otrepaných kapiel. Pritom aj hudba Good Stuff by sa inde vo svete dala označiť za rádiový rock, u nás majú proste smolu. Už len sa snažiť na živých vystúpeniach a dúfať, že potenciálny poslucháč kapelu objaví. Good Stuff pripravili slušnú porciu muziky, trinásť položiek na ploche takmer hodiny. Rock v ich podaní nejde v štýle moderných hard rockových kapiel, žiadne burácajúce riffy, delové bicie a zvukový priestor zaplnený na maximum nečakajte. Vyššie spomínané bluesové korene hrajú dôležitú rolu, gitara je skreslená len mierne a každý tón je jasný. Basgitara hrá v mnohých skladbách rovnocennú úlohu, často je dokonca hlavným nositeľom melódie. Tempo skladieb je väčšinou pomalé až stredné, s miernym zrýchlením v refrénoch. Rýchlejšie skladby nájdete v strede a na konci albumu, konkrétne Ježko a Garáž, ktoré sú zároveň aj najveselšie. Škoda, že nie je viac takýchto vecí, prispeli by k pestrosti albumu a trochu rozhýbali poslucháča. Veľa optimizmu v textoch nehľadajte, venujú sa hlavne medziľudským vzťahom, ale s dospelým prístupom, nič plytké, prvoplánové. Z albumu vyčnieva aj mrazivá skladba Kruh zaoberajúca sa problémom nechcených detí. Jedine názov deviatej Je&ačkovica sa mi zdá zbytočne blbo vtipný. Veď si len predstavte situáciu, že to pustíte polovičke a príde otázka, že pekné a ako sa to volá? A je po romantike (možno ;) ). Silnou stránkou albumu Realita Štyroch… sú skladby samotné. Veľmi dobre napísané, pekne vystavané, s jasným chytľavým refrénom, sólom na spestrenie a skvelými hráčskymi schopnosťami všetkých zúčastnených. Veronikin výborný spev je naliehavý, vie pohladiť, ale uchytila by sa aj v drsnejšej kapele. Zvuk je krásne čistý, vychutnáte si každé hrabnutie do strún aj nápaditú basgitaru, spev je viac vytiahnutý pred nástroje a občas strhne celú pozornosť na seba. Možno to niekomu nebude vyhovovať, ale rýchlo si zvyknete. Good Stuff sú koncertne skúsená kapela a som rád, že svoje...

Čítaj ďalej