TAAKE a 20 rokov mrazivých poém smrti – Report
máj01

TAAKE a 20 rokov mrazivých poém smrti – Report

Zverejnené v máj 1, 2025

Do bratislavského Randalu mierila studená severská kalamita v podobe turné Nórskych Taake na oslavu dvadsiateho výročia vydania svojej klasiky Doedskvad. Tento temný večer na minútu presne otvárala nórska formácia Heimland. Kapela je aktívna už od roku 2016, ale svoj debut vydali až v roku 2023 s názvom Forfedrenes taarer. Tematicky ich hudba spracováva pohanský svetonázor a lásku k ku kráse, temnote a tajomnu prírody. Nemilou úlohou otvárajúcich aktov je vychytanie nedostatkov zvuku, a tento osud neminul ani Heimland, ktorí mali zo začiatku celkom rozhodený zvuk, ktorý sa však už okolo tretej skladby ustálil a ich priamočiary, miestami melodický až tanečný blackmetal mohol pohltiť do svojej mrazivej pohanskej hmly. Heimland hýčkajú tradície svojej domoviny aj čo sa týka black metalu, nakoľko bolo značne cítiť vplyv velikánov a priekopníkov druhej vlny nórskeho čierneho kovu. Tento, takpovediac, oldschoolový prístup sa prejavil aj na celej prezentácii setu, lebo na rozdiel od moderných blackových kapiel, kde pódium je až do prasknutia naložený rekvizitami, Heimland uprednostnili miernu hmlu, pochmúrne svetlá, neodmysliteľné corpsepainty a sústredili sa na pravý blackmetalový zážitok. Ako druhé v poradí sa predstavilo Holandské teleso Asagraum. Pozornosť blackmetalovej scény si mimo iného získala aj tým, že ide o kapelu, ktorú tvoria iba predstaviteľky nežnejšieho pohlavia, čo na rozdiel od iných odnoží metalu, ešte stále nie je každodennou záležitosťou. No mala by byť, ale na tomto turné basu obsluhoval chlapík, ktorému hudobnícke kvality nemožno vyčítať, ale svojim „performance“ vôbec nezapadol do pochmúrnej vážnosti zvyšku kapely. Samozrejme nechýbali corpsepainty a vybíjané opasky, objavili sa aj nejaké lebky a aj Ježiš na kríži, holdujúci strečingu. Túto kapelu už istý čas vnímam ale nikdy ma nezaujala natoľko, aby som sa hlbšie zaboril do ich tvorby, čo od roku 2015 tvoria 3 dlhohrajúce nosiče a množstvo singlov, takže som bol zvedavý či ma to konečne osloví v živom prevedení. Skladby Asagraum sú postavené na postupoch starej školy černokňažníctva, silne okorenený okultnou námrazou všadeprítomného nepokoja so silným dôrazom na melodické a atmosferické gitarové linky. Žiaľ práve v týchto pasážach boli bicie najslabším článkom a mne osobne to kladivové drúzganie do bubnov ala prvé demo Törr mi hrozne vadilo. V druhej polovici setlistu sa však všetko uviedlo na správnu mieru, sústredili sa na priamočiarejšie koncepty, ktoré človeka aj nevedomky vtiahnu do vortexu nekonečnej temnoty. Zahalený do hmlistého tajomna za doprovodu severského folklóru nastupuje ambasádor Nórska, patriot svojej domoviny, kontroverzný a zároveň geniálny Hoest a jeho Taake. Tí na toto turné pripravili špeciálny set na dvadsiate výročie vydania legendárneho albumu Dödskvad, ktorá je záverečnou inštaláciu fenomenálnej trilógie Nettestid, Björgvin, Dödskvad. Hneď od prvého tónu bolo zrejmé, že Hordalandské poémy smrti neodznejú v známom poradí. Začínalo sa šiestou kompozíciou s dlhším atmosférickým...

Čítaj ďalej
MARDUK rozpútali ocelové peklo v Bratislave – Report
feb21

MARDUK rozpútali ocelové peklo v Bratislave – Report

Zverejnené v feb 21, 2025

Marduk na začiatok roka ohlásili tretiu etapu turné pre podporu svojho albumu z roku 2023 Memento Mori a tentoraz táto blackmetalová pancierová divízia neminula ani Bratislavský Randal. Ako posilu na túto devastačnú výpravu si zobrali hneď tri pekelné formácie. Večer na minútu presne otvárali Francúzski SUMMUS DIABOLICUS INCARNATUS, ktorí zatiaľ, aspoň podľa dostupných informácií majú na konte jedno fullko z roku 2022. Táto kapela bola pre mňa veľkou neznámou, tak som bol aj trocha zvedavý. Na prvý dojem klasický blackmetal s corpsepaintom, kožou, vybíjanými doplnkami a mikrofónom v tvare obráteného kríža. Rýchlo sme sa s „trve“ brigádou zhodli, že ako vizáž a pódiový prejav, tak ani samotná hudba príliš ničím nevyniká. Jednoduché, melodické a do nekonečna opakované riffy a refrény, občas spestrené čistým spevom alebo podporným vokálom gitaristov, čo bolo asi najväčším highlightom ich vystúpenia. Každopádne Francúzi splnili svoju úlohu otváracej kapely a isto si našli nových prívržencov z hojného publika, vo mne však nezanechali žiadnu stopu. Nasledoval temný útok v podaní portugalských satanistov IRAE. Lisabonskí černokňažníci boli od prvej chvíle oveľa presvedčivejší ako ich predchodcovia. Ich black metal bol príjemne mrazivý s rýchlejšími tempami a aj napriek tomu, že ničím nevynikal a neprekvapil sa to počúvalo a pozeralo veľmi dobre. Proste black metal, ktorý sa dá v pohode pustiť v pozadí každodenných aktivít bez toho, aby na to človek musel extra dávať pozor. Posledných asi 5 rokov sa Holandskí DOODSWENS stali stálou predkapelou Marduk a tak skalný fanúšikovia mohli z roku na rok sledovať vývoj tejto kapely. DOODSWENS pôvodne ako projekt dvoch mladých blackmetalistiek sa z opustených holandských parkovísk dostali na svetové pódiá, za čo si vyslúžili aj môj obdiv. Pri živých vystúpeniach figuruje iba bubeníčka a speváčka I, ktorú sprevádzajú inštrumentalisti R a P. Ako pri správnej misantropne uzavretej blackovej kapele, žiadne detailne informácie nie sú známe, čo sa týka zmien v rámci kapely. Na úvod bubeníčka otvára satanský rituál „modlou k pekelným princom“ a zapálením čiernych sviečok a za štipľavej vône živice z rozžeravených kadidiel sa spustí temný rituálny blackmetal. Kanonáda bicích a brutálny škrekot odprevádzaný vokálom gitaristov vzbudzuje pocit príchodu Satanovej ríše. Dlhý pochmúrny kostolný chorál naznačuje príchod švédskych veteránov. MARDUK je jednou z najaktívnejších blackmetalových formácií čo sa týka vydávania albumov aj masívneho koncertovania, tomu nasvedčuje aj to, že som ich posledných desať rokov mal možnosť vidieť ročne minimálne raz za rok. Nakoľko ma táto kapela sprevádza od detstva, som veľmi vďačný. Žiaľ mi vždy pripadalo, že aj napriek ich enormnej snahe sa im neušlo dostatočnej pozornosti a zaslúženého uznania. Jednak za to môžu kontroverznosti, či nepochopenia z hľadiska verejnosti kvôli tematike druhej svetovej vojny a nemeckej vojenskej mašinérie, čo keď sa niekto trocha...

Čítaj ďalej
Predvianočná omša vo FUGE – Blamage / Macocha / Thulsa / Adacta – Report
dec25

Predvianočná omša vo FUGE – Blamage / Macocha / Thulsa / Adacta – Report

Zverejnené v dec 25, 2024

Minulý piatok sa v bratislavskej Fuge uskutočnila už tradičná oslava slobodného a zdravého zmýšľania organizovaná chalanmi z crust metalovej úderky ADACTA. Zostava kapiel bola, ako vždy aj tento raz kvalitná. Večer otvárali garážoví crusteri BLAMAGE s basáčkou Terezou, ktorú isto každý pozná z rôznych kapiel a projektov UG scény. Blamage som tento rok videl viackrát a aj som o nich už písal, takže tento raz by som chcel pochváliť hlavne ich zvuk, ktorý mi veľmi sadol. Z hľadiska vystúpenia nehladiac na nejaké technické problémy okolo bubnov bola kapela veľmi dobre zohratá a ak som si dobre všimol, odznela aj nejaká novinka. Zlatým klincom ich vystúpenia bola účasť bývalého basáka Dĺžna, ktorý hosťoval za mikrofónom v dvoch skladbách, takže Blamage ukončili tento koncertný rok vo veľkom štýle. Ďalšou kapelou večera bola MACOCHA z Českej republiky. Kapela hrá ťažký deathovo punkový metal zahalený do rúška temného blacku. Ich rovnomenný debut, ktorý vyšiel v tomto roku je tiež hodný aj viacerých vypočutí, je zlovestný, dobre štruktúrovaný s výborným zvukom. Živé prevedenie tiež nezaostávalo za štandardom nastaveným na debute, jediné, čo by som mohol vytknúť, že ich živý zvuk sa mi tento večer nejak nepozdával a celková podaná atmosféra mi pripadala tak trocha post-metalovo, čo samozrejme nie je žiadnym negatívom, ale ja osobne som čakal viac temnoty. Zostávame pri českých bratoch, na pódium sa chystajú ťažkoodenci THULSA. Kapela hrá stoner doom miešaný s hardcoreovými prvkami. Kombinácia názvu Thulsa a štýlu doom mi osobne vyvolal malý úsmev na tvári, nakoľko som si spomenul na zloducha z prvého Conana menom Thulsadoom, alebo aj na rovnomennú barbaric metalovú, do kožuchu odetú sebranku zo susedného rakúska. Samozrejme to bol iba môj nepodstatný postreh spoza borovičkového lesa. Samozrejme ťažkotonážnosť a hrozivá energia vystúpenia Thulsa nebol ani v najmenšom úsmevný. Zneli výborne a hrali s plným nasadením čomu nasvedčovalo aj besnenie publika. Každému prívržencovi tejto hudobnej odnože môžem ich tohtoročný debut „Přikryti stíny“ len odporučiť, ako aj vzhliadnutie ich vystúpenia. ADACTA je jednou z najpracovitejších kapiel na slovenskej, nie len, undergoundovej scéne a svoj vzrastajúci úspech si zaslúžia do posledného nitu a nášivky na crustových vestách. Ako aj o „Blamáži“ aj o Adacte som sa už tento rok neraz zmienil, takže len v krátkosti. Tento večer mali chlapci výborný zvuk a z ich vystúpenia sálala energia. Odzneli nové aj staré klasiky z ich 20 ročnej histórie a tentoraz ich playlist popri coverom od Hail Of Bullets bolo obohatené aj kúskom od švédskych Disfear. Ich vystúpenie ma nikdy neomrzí a kľudne by som si ich dal každý víkend. Celkovo tento večer bol výborným zakončením týždňa a pre niektorých aj pracovných povinností na tento rok. Atmosféra bola uvoľnená a pohodová s...

Čítaj ďalej
Krásy bolesti a hluku – Hradby Samoty Bratislava Intermezzo deň 1. – Report
nov21

Krásy bolesti a hluku – Hradby Samoty Bratislava Intermezzo deň 1. – Report

Zverejnené v nov 21, 2024

Ako labužník audio vizuálnych extrémov a návštevník prvých pár ročníkov Hradieb Samoty som mal tú česť sa zúčastniť prvého večera tohtoročného Bratislavského intermezza. Musím pochváliť aj výber miesta konania. Kultúrny priestor A4, kde som bol mimochodom prvý krát, je ideálny a dostatočne temný pre túto akciu. Večer otvárali ANGEL EPILEPSIA, spoločný projekt Erika z Drén, mojim starým kamarátom, ktorého som asi 10 rokov nevidel a ktorý aktívne kolaboruje aj s projektom Hluková Sekce a samozrejme hlukovej umelkyne MK Vermin z temných industriálno ambientných Magadan. Hudba Angel Epilepsia na rozdiel od nihilistického a chaotického harsh noisu Drén je oveľa uhladenejšia a konceptuálnejšia. Erikové stupňujúce tempo, vrstvujúce sa frekvencie a tvrdé beaty sú krásne vyvážené ambientnými tónmi a temnými vrstvami spomínanej umelkyne MK Vermin. Ich projekcia dokonale ladila a dokonca dotvárala celkovú atmosféru ich vystúpenia, nakoľko sa jednalo o zostrih najznepokojujúcejších scéne  maďarského umeleckého filmu Turínsky Kôň. Tato dokonalá kombinácia obrazu a zvuku vytvárala jedinečný ezotericko nihilistický celok. Druhou umeleckou kolaboráciou mal byť projekt SAAGARA & WACŁAW ZIMPEL, ktorý je projekt indických umelcov a polského klarinetistu a experimentátora Waclawa Zimpela. Kvôli nečakanej organizačnej zmene namiesto folkovo malebných tónov sme mohli byť svedkami úplného hlukového ničenia, neurotických beatov, breakcorových apokaliptických návalov a znepokojujúcich a miestami až bolestivých minimalistických frekvencií v podaní majstra hluku so pseudonymom HLUKÁR. Predstavenie zahalené do hmly s intenzívne blikajúcimi svetlami bolo i v tejto forme záživné a zaujímavé. Americký projekt ILLUSION OF SAFETY mal zdĺhavé prehodenie, čo však v rámci hudby generovanej pomocou magických krabičiek ani nie je divom, lebo  keď v tej hromade káblov ako z Tetsuo Iron Man hoci aj jedna zablúdi už nastáva chaos a to neriadený. Každopádne vystúpenie Illusion Of Safety bolo celkom zaujímavé, psychedelicky sa stupňujúce po dronových zvukových vlnách k power electronics až kým to nevyvrcholilo a explodovalo do harschnoisu, len aby vzápätí uľavilo naspäť do ambientnej psychedelie. Toto všetko bolo odprevádzane hypnoticky abstraktným premietaním. Žiaľ, aspoň za mňa, Illusion Of Safety bol najslabším článkom večera. Nasledovalo najviac očakávané vystúpenie piatkového Intermezza, talianska performance a noise umelkyňa Alessandra Zerbinati. Jej predstavenie bolo dych berúco bizarné a unikátne za doprovodu noizovej elektroniky, ktorá mi miestami evokovala na diela Stalaggh alebo Gulaggh. Vizuálnu stránku nebudem detailne opisovať. Nebolo by to vhodné ani vkusné, takže v skratke to bolo hypnotizujúce, neurotické a krvavo nihilistické. Degradácia života a človeka samého krásnym umeleckým spôsobom. Záverečná MALA HERBA bola Rakúsko-poľskou kolaboráciou dvoch umelkýň zvuku. Ich hudba bola rituálne meditačná s pomalšími beatmi obalenými do Wiccanského ambientu s ladnou melódiou prírody a korunovaná spevom sirén. Projekcia bola veľmi pekná v jednom segmente s tancujúcou bielou čarodejnicou. Celé vystúpenie vyvrcholilo do katarzickej pohanskej modly k Veľkej Matke v obnaženej kráse stvorenia. Piatkový večer Bratislavského Intermezza Hradieb Samoty bol obrovským zážitkom a znovu sa potvrdilo, že hluk aj bolesť môžu byť...

Čítaj ďalej
ULCERATE v Nitre poskytli letmý náhľad do smrti – Report
nov15

ULCERATE v Nitre poskytli letmý náhľad do smrti – Report

Zverejnené v nov 15, 2024

Minulú sobotu sa otvorili brány Nitranskej Novej Pekárne a my sme mali možnosť nahliadnuť a ponoriť sa do zhudobnenej vízie smrti v rámci Európskeho turné kapely ULCERATE. Táto akcia bola dlho očakávaná a prilákala celkom pekné množstvo metalových fanúšikov, nakoľko v Pekárni bola hneď od začiatku plnka. Začínalo sa aj o pár minút skôr než bolo ohlásené. Temné ambientné intro a do hmly zahalené javisko bolo predzvesťou ceremónie chaosu v podaní COFEREMONY SILENCE. V lete vydali nový album s názvom Hálios u renomovaných Willowtip Records, takže bolo jasné, že set bude venovaný hlavne novej tvorbe. Zo začiatku ich zvuk trocha pokulhával, ale rýchlo sa to napravilo a nakoniec zvuk nabral správnu hutnosť a zreteľnosť. Ich temný a agresívny death black metal založený na komplexných gitarových témach podporovaný kanonádou bicích umocňoval Neplexov záhrobný spev a neurotický prejav. Menšou úľavou z tohto všadeprítomného hudobného nepokoja bola skladba Moon Vessel , ktorá manévruje na atmosferických zvukových vlnách a pridávala krásny kontrast tomuto ničivému hudobnému zážitku. Ceremony Of Silenc opäť podali výborný výkon a ich nové skladby perfektne fungujú aj v živom prevedení. Dlho sa nečaká a na rad prichádzajú SELBST. Tento pôvodne dvojčlenný projekt z Venezuely založený v roku 2010 sa postupne preformoval na plnohodnotnú kapelu a v tejto zostave tento rok vydali aj svoj tretí plnohodnotný album „Despondency Chord Progression“. Tento album sa nesie v znamení agresívnejšieho a rýchlejšieho, ale popri tom atmosférického post black metalu s občasným death metalovým nádychom. Ich novinka zalichotila mojim sluchovodom, tak som mal celkom vysoké očakávania, ktoré sa žiaľ nenaplnili. Z hudobníckej stránky vystúpenie nemalo ani najmenšiu chybu, atmosféru umocňoval aj celkový prejav kapely, zadymené pódium aj pochmúrne osvetlenie, ale výber skladieb bol veľmi nekonzistentný a živé prevedenie vôbec neevokovalo to, čo je zachytené na nahrávkach. Začínali rýchlym kúskom, ktorý mi pripomínala skôr war metal. Nasledovala skladba z novej tvorby, ktorá bola aj najlepším kúskom ich setu, ale postupne sa celé predstavenie zlievalo a rozpadávalo. Existujú kapely, ktoré sú naživo presvedčivejšie ako z nahrávok, lebo ich živý prejav dodáva tú finálnu formu celej idei, žiaľ Selbst boli toho pravým opakom, a radšej si pustím ich nahrávky doma. Samozrejme to mohla byť zlá planetárna konštelácia, priveľa alebo primálo piva a preto by som tejto kapele určite dal ešte jednu šancu ich vidieť naživo. Po menšej pauze a príprave pódia nastupuje hlavný akt večera, Novozélandský ULCERATE. Tým tento rok tiež vyšla novinka „Cutting The Throat Of God“ na podporu ktorej sa uskutočnilo aj toto Európske turné nazvané Eclipse Of Death. Kapela bola založená v roku 2001 bubeníkom Jamie Saint Meratom a gitaristom Michael Hoggardom a vďaka netradičnému, disonantnému a atmosférickému prístupu v tvorbe skladieb sú uznávanými harcovníkmi...

Čítaj ďalej