HRADBY SAMOTY – Bratislava Intermezzo – REPORT
Od posledných Hradieb Samoty, konajúcich sa v útrobách bratislavského klubu A4, prešlo dvanásť mesačných splnov a duše túžiace po okultnej atmosfére a zvukovej temnote sa znova zišli. Tohtoročné bratislavské intermezzo otváral pražský one-man projekt Wilhelma Grasslicha BLIND RULER CURSED LAND. Táto hudba v sebe nesie prvky neofolku, dark ambientu, miestami sa na povrch prediera martial industrial so studenými a prísnymi pochodovými rytmami, ktoré sa prelínajú až do orientálnych folkových melódií. Táto koláž západnej a východnej hudobnej kultúry bola úzko spätá aj so zaujímavým a precízne vybraným premietaním, ktoré sa tematicky menilo s každou skladbou. Popri elektronike a ambientu boli predstavené rôzne hudobné nástroje folkového charakteru, ako fujara, citara či zvonkohra. Táto hudobná púť nás zaviedla do spirituálnych až existenciálnych končín; atmosféra stemnela pri rytmoch ezoteriky a ritualistického náboženského fanatizmu, až sme sa dostali k studenej militantnosti so stupňujúcou sa hrdinskou epickosťou. Bol to zaujímavý, pútavý a veľmi dobre štrukturovaný audiovizuálny zážitok. Nasledoval temný ambient od rešpektovaných veteránov INADE z nemeckého Lipska, ktorí svoju sonickú štruktúru kozmického okultizmu budujú od roku 1990. Tento hlboko dronujúci až ritualistický ambient, obohatený rôznymi orientálnymi dychovými nástrojmi, sa vizuálne manifestoval abstraktným hypnotickým premietaním. INADE zakladali svoj set viac než na melódii na vytvorení temnej a tajomnej atmosféry astrálnych rozmerov, ktoré pohlcujú telo aj myseľ. Nasledovalo mnou najočakávanejšie vystúpenie ORDO ROSARIUS EQUILIBRIO. Temná nihilistická, až apokaliptická romantika, vkusne podfarbená minimalistickou elektronikou a pochodovými perkusiami, zabalená do hodvábneho plášťa neofolku. Kapelu založil Tomas Pettersson vo Švédsku a so svojou dlhoročnou partnerkou bádajú medzi kontrastmi lásky, vojny, života, erotiky a ničenia. Tvorba ORE aj ich vystúpenie na Hradbách Samoty by sa dali opísať ako navonok nežne romantické, s textami nasiaknutými symbolizmom, kde túto vábivú nežnosť kontrastuje agresia perkusií a úderov bajonetom o oceľový rytmičák. Z repertoáru nechýbala ani moja obľúbená skladba Ménage à Trois, ktorej videoklip stojí za pozornosť každého, koho hoci aj periférne fascinuje zvrátená stránka romantiky. Vystúpenie ORE bolo krásnym zážitkom a plne naplnilo moje očakávania. ZERO KAMA z Viedne prinieslo experimentálny ritualistický ambient, miešajúci elementy industriálu 80. rokov, keď tento projekt vznikal, s modernou elektronikou a netradičnou až šokujúcou inštrumentálnou stránkou. Pre prívržencov okultizmu podotýkam, že na debutovom albume The Secret Eye of L.A.Y.L.A.H. z roku 1984 znejú namiesto hudobných nástrojov reálne ľudské kosti a lebky. Temné zvukové koncepty s ezoterickou symbolikou, ponárajúce sa do hlbín okultizmu s takmer tranzovou atmosférou, sú určené nielen na povrchné počúvanie, ale vytvárajú jedinečný zážitok a zavedú poslucháča do neprebádaných končín mysle, kde má človek pocit, že sa takmer dotýka nadprirodzena. Piatkový rituál uzatváral göteborgský projekt a priekopník zvukovej odnože s prívlastkom death industrial — TREPANERINGSRITUALEN. Tento one-man projekt som nevidel prvýkrát, a o to viac som bol...
Tri dni hmly a špicatých gitár – PRAGUE DEATH MASS V – Report
S Prague Death Mass som si prehodil očný kontakt už minulý rok, ale vtedy mi to časovo nevychádzalo. V momente, keď som uvidel, že na piatom pokračovaní budú headlineovať kanadskí Blasphemy, ktorí za svoju skoro 40-ročnú kariéru odohrajú prvý koncert v Čechách, som hneď vedel, že tam nesmiem chýbať. Zábava sa začala už v stredu, kde v rámci Warm Upu odohrala česká legenda black metalu Törr svoje prvé demo Witchhammer. Aktuálna zostava Törr mi nič nedáva a klasické skladby preferujem v prevedení od Henych 666 (report z nitrianskeho koncertu sme publikovali prednedávnom), tak som sa dostavil vlakom na oficiálny festivalový deň. DEŇ 1. Prvý deň pražskej oslavy smrti otvárala relatívne mladá kapela z nemeckých Drážďan – Ultima Necat svojím pomalým, atmosférickým, okultným black metalom. Sviečky plápolajúce v červenej hmle, soška Panny Márie na oltári a pochmúrna pohrebná atmosféra obalená do prenikavej vône tymianu. Ich hudba, aj napriek pomalým až stredným tempám, vyžarovala agresiu a hnev a celkovú pohrebnosť podčiarkovali aj vokály pripomínajúce omšové spevy. Vomitvulva bola pre mňa úplnou neznámou, ale zaujal ma ich názov, ktorý naznačoval poriadny bordel. Kapucne, kukly, klince a reťaze, kam sa len človek pozrel, a do toho extrémne rýchly, agresívny a šumivý black metal s poriadnym nádychom war metalu s častým zneužívaním pickslideov à la Conqueror. Skladby boli rýchle, krátke a úderné, neomrzeli by ani grindového fanúšika. Nasledovali francúzski satanisti Malhkebre. Aj názov mi dal zabrať, kým som ho správne trafil, ale aj samotná hudba. Hneď od začiatku mi to hrozne pripomínalo americkú kapelu Kommandant, ktorú mám síce veľmi rád, ale je to hrozne ťažké počúvanie – a to isté platilo aj o Malhkebre. Nekonečná artiléria blastbeatov, riffy, ktoré zožierajú dušu, a militantné vokály, ktoré sa ti vpália do mysle. Skladby boli premyslené a stage presence výborný. Pri intermezze sa použili aj pochodové tympany a spevák komandoval do megafónu. Bolo to unikátne, ale žiaľ, mňa to tentokrát nechytilo – možno by si to zaslúžilo ešte jeden pokus niekedy. Vafurlogi z Reykjavíku je síce mladá kapela, ale s ostrieľanými hudobníkmi, ktorí sa prezentovali v kapelách ako Carach Angren či Svartidauði (th = severské „ð“). Ich hudba bola melodickejšia, s typickými črtami škandinávskeho metalu. Bolo to celkom príjemné osvieženie oproti ubíjajúcej pochmúrnosti predošlej kapely. Na pódiu sa objavili steny Marshall aparatúry, takže bolo jasné, že nás Saturnalia Temple odplaví na vlny stoner doom metalu, ktorý však mal na sebe mierny blackový obal. Mňa táto odnož extrémnej hudby nejak extra nebaví a jediné, čo si občas pustím, sú Electric Wizard. No ale práve Saturnalia Temple bola ako švédska verzia Angličanov – s premietaním a dobre naaranžovanými skladbami, tak som sa tam prehadzoval z jednej strany na druhú...
V Nitre sa zjavil Satan sám – Henych 666 – Report
Studený piatkový večer a nastávajúci spln boli predzvesťou zjavenia ducha nesvätého a pekelníci nás lákali do Nitrianskej Novej Pekárne. Večer s niekoľkominútovým meškaním otvorila zvolenská kapela Demonic-eyed. Po pochmúrnom inštrumentálnom intre spustili svoju nekompromisnú thrash/hc/crust zlobu. Po veľmi silnom a energickom otváraku sme mali možnosť ponoriť sa do ich rozmanitej tvorby. Silnou stránkou Demonic-eyed sú aj premyslené a originálne basové linky a výborne napasované zborové spevy, čo len umocňuje valivosť ich hudby. Zaznela aj skladba Nostromo, ktorá, samozrejme, nemá nič spoločné s pomyselnou nákladnou loďou z prvého Votrelca, ale pojednáva o zvrátenosti dnešnej doby. Chlapci k tejto skladbe natočili aj klip, ktorý sa určite oplatí vyhľadať a vychutnať si aj vizuálnu časť tohto až postcoreového kúsku. Kapela patrí medzi najaktívnejšie zástupkyne našej UG scény z hľadiska tvorby a koncertovania a bezpochyby si zaslúži väčšiu pozornosť. Progresívni inštrumentalisti Abstract, ktorí mimochodom stáli aj za organizáciou tejto akcie, oslavujú tento rok 30 rokov svojej existencie – čo je samo o sebe obdivuhodné a svedčí o ich neodbytnosti a nehynúcej vášni pre hudbu a scénu. Svoj set otvorili majestátnym epicko-orchestrálnym introm, ktoré evokovalo veľkoleposť ich tvorby. Mikrofón počas ich vystúpenia, okrem pár krátkych predslovov a hecovania publika, nezohral výraznú rolu – čo však pri hudbe Abstract vôbec nie je na škodu. Komplexnosť skladieb, striedanie nálad a rozličných, miestami až orientálnych melódií vás vypravia na astrálnu púť abstraktných myšlienok, aby vás vzápätí zvrhli naspäť do reality ultraťažkými riffmi. Aj mňa, ako fanúšika skôr primitívnejšej a barbarskej hudby, oslovila skladba Silhouettes z albumu Lighteory z roku 2014 svojimi samplami a orientálnym nádychom. Gratulujem k výročiu a prajem kapele, nech im nadšenie vydrží aj naďalej. Je čas na hlavný akt večera. Našťastie aj ľudí trochu pribudlo. Prichádza temnota, Satan sám z Prahy – legendárny Vlasta Henych a jeho HENYCH 666. Henych kuje svoj čierny kov už od roku 1986, pôvodne ako basgitarista a spevák kapely Törr. Tí svojou tvorbou prvej vlny black metalu mali spolu s Root a Master’s Hammer značný vplyv na rozvoj celej neskoršej, a to nielen európskej blackmetalovej scény. Majster Henych pôsobil v Törr až do roku 2010, keď – podľa vlastných slov – „byl vyšachován“ z kapely. Samozrejme, ostrieľaný černokňažník to nenechal len tak, a ako je to na blackmetalovej scéne celkom bežné, dedičstvo svojej rannej tvorby nesie hrdo na pleciach. V akom prevedení sú skladby z temnej minulosti presvedčivejšie, to už nechám na poslucháčovi. Mňa osobne aktuálna zostava Törr, skôr blackmetalový Alkehol príliš nepresvedčila, keď som ich mal možnosť vidieť. Ale teraz už k samotnému koncertu. Henych si na poháňanie pekelnej mašinérie prizval bubeníka Herr Millera z nemenej významných Debustrol, ktorý mal svoj bicí aparát ozdobený vlastnou signatúrou. Pódium zahalila...
Legendárny gitarista Slayer Kerry King prichádza do Bratislavy so svojim sólovým projektom
Po koncerte Slayer 30. novembra 2019 v Los Angeles sa pre legendárneho gitarista a skladateľa Kerry Kinga začala nová kapitola. Aj keď Slayer v tom čase ukončili svoju kariéru, King sa ani zďaleka nevzdal svojej hudobnej vízie. Svoj sólový projekt a debutový album From Hell I Rise Kerry King prichádza v plnej sile predstaviť už 20. augusta 2025 do bratislavského MMC. Nový album pozostáva z 13 piesní, ktoré zachytávajú Kingov nezameniteľný štýl, surovú energiu, priamočiare texty a zvuk. Kombinuje na ňom prvky zo svojej minulosti s novými, odvážnymi prístupmi. King zhromaždil okolo seba vynikajúcu kapelu: bubeník Paul Bostaph, známy z čias Slayer, gitarista Phil Demmel ( ex-Machine Head ), basák Kyle Sanders ( Hellyeah ) a spevák Mark Osegueda ( Death Angel ). Pokiaľ ide o obsah, album je rozmanitý a intenzívny: nadväzuje na témy ako sú vojna, práva žien, politické nepokoje v USA a osobné úvahy. Piesne ako Where I Reign, silná titulná skladba From Hell I Rise a Experimental Shrapnel demonštrujú nekompromisnú slobodu tejto novej kapitoly v Kingovej kariére. Vstupenky na túto thrashmetalovú udalosť roka sú v predaji od 21. marca >> https://listocheck.sk/detail/kerry-king Dátum: 20.8.2025 Vstup: 55€ Event:...
TAAKE a 20 rokov mrazivých poém smrti – Report
Do bratislavského Randalu mierila studená severská kalamita v podobe turné Nórskych Taake na oslavu dvadsiateho výročia vydania svojej klasiky Doedskvad. Tento temný večer na minútu presne otvárala nórska formácia Heimland. Kapela je aktívna už od roku 2016, ale svoj debut vydali až v roku 2023 s názvom Forfedrenes taarer. Tematicky ich hudba spracováva pohanský svetonázor a lásku k ku kráse, temnote a tajomnu prírody. Nemilou úlohou otvárajúcich aktov je vychytanie nedostatkov zvuku, a tento osud neminul ani Heimland, ktorí mali zo začiatku celkom rozhodený zvuk, ktorý sa však už okolo tretej skladby ustálil a ich priamočiary, miestami melodický až tanečný blackmetal mohol pohltiť do svojej mrazivej pohanskej hmly. Heimland hýčkajú tradície svojej domoviny aj čo sa týka black metalu, nakoľko bolo značne cítiť vplyv velikánov a priekopníkov druhej vlny nórskeho čierneho kovu. Tento, takpovediac, oldschoolový prístup sa prejavil aj na celej prezentácii setu, lebo na rozdiel od moderných blackových kapiel, kde pódium je až do prasknutia naložený rekvizitami, Heimland uprednostnili miernu hmlu, pochmúrne svetlá, neodmysliteľné corpsepainty a sústredili sa na pravý blackmetalový zážitok. Ako druhé v poradí sa predstavilo Holandské teleso Asagraum. Pozornosť blackmetalovej scény si mimo iného získala aj tým, že ide o kapelu, ktorú tvoria iba predstaviteľky nežnejšieho pohlavia, čo na rozdiel od iných odnoží metalu, ešte stále nie je každodennou záležitosťou. No mala by byť, ale na tomto turné basu obsluhoval chlapík, ktorému hudobnícke kvality nemožno vyčítať, ale svojim „performance“ vôbec nezapadol do pochmúrnej vážnosti zvyšku kapely. Samozrejme nechýbali corpsepainty a vybíjané opasky, objavili sa aj nejaké lebky a aj Ježiš na kríži, holdujúci strečingu. Túto kapelu už istý čas vnímam ale nikdy ma nezaujala natoľko, aby som sa hlbšie zaboril do ich tvorby, čo od roku 2015 tvoria 3 dlhohrajúce nosiče a množstvo singlov, takže som bol zvedavý či ma to konečne osloví v živom prevedení. Skladby Asagraum sú postavené na postupoch starej školy černokňažníctva, silne okorenený okultnou námrazou všadeprítomného nepokoja so silným dôrazom na melodické a atmosferické gitarové linky. Žiaľ práve v týchto pasážach boli bicie najslabším článkom a mne osobne to kladivové drúzganie do bubnov ala prvé demo Törr mi hrozne vadilo. V druhej polovici setlistu sa však všetko uviedlo na správnu mieru, sústredili sa na priamočiarejšie koncepty, ktoré človeka aj nevedomky vtiahnu do vortexu nekonečnej temnoty. Zahalený do hmlistého tajomna za doprovodu severského folklóru nastupuje ambasádor Nórska, patriot svojej domoviny, kontroverzný a zároveň geniálny Hoest a jeho Taake. Tí na toto turné pripravili špeciálny set na dvadsiate výročie vydania legendárneho albumu Dödskvad, ktorá je záverečnou inštaláciu fenomenálnej trilógie Nettestid, Björgvin, Dödskvad. Hneď od prvého tónu bolo zrejmé, že Hordalandské poémy smrti neodznejú v známom poradí. Začínalo sa šiestou kompozíciou s dlhším atmosférickým...






