Tri dni hmly a špicatých gitár – PRAGUE DEATH MASS V – Report
nov13

Tri dni hmly a špicatých gitár – PRAGUE DEATH MASS V – Report

Zverejnené v nov 13, 2025

S Prague Death Mass som si prehodil očný kontakt už minulý rok, ale vtedy mi to časovo nevychádzalo. V momente, keď som uvidel, že na piatom pokračovaní budú headlineovať kanadskí Blasphemy, ktorí za svoju skoro 40-ročnú kariéru odohrajú prvý koncert v Čechách, som hneď vedel, že tam nesmiem chýbať. Zábava sa začala už v stredu, kde v rámci Warm Upu odohrala česká legenda black metalu Törr svoje prvé demo Witchhammer. Aktuálna zostava Törr mi nič nedáva a klasické skladby preferujem v prevedení od Henych 666 (report z nitrianskeho koncertu sme publikovali prednedávnom), tak som sa dostavil vlakom na oficiálny festivalový deň. DEŇ 1. Prvý deň pražskej oslavy smrti otvárala relatívne mladá kapela z nemeckých Drážďan – Ultima Necat svojím pomalým, atmosférickým, okultným black metalom. Sviečky plápolajúce v červenej hmle, soška Panny Márie na oltári a pochmúrna pohrebná atmosféra obalená do prenikavej vône tymianu. Ich hudba, aj napriek pomalým až stredným tempám, vyžarovala agresiu a hnev a celkovú pohrebnosť podčiarkovali aj vokály pripomínajúce omšové spevy. Vomitvulva bola pre mňa úplnou neznámou, ale zaujal ma ich názov, ktorý naznačoval poriadny bordel. Kapucne, kukly, klince a reťaze, kam sa len človek pozrel, a do toho extrémne rýchly, agresívny a šumivý black metal s poriadnym nádychom war metalu s častým zneužívaním pickslideov à la Conqueror. Skladby boli rýchle, krátke a úderné, neomrzeli by ani grindového fanúšika. Nasledovali francúzski satanisti Malhkebre. Aj názov mi dal zabrať, kým som ho správne trafil, ale aj samotná hudba. Hneď od začiatku mi to hrozne pripomínalo americkú kapelu Kommandant, ktorú mám síce veľmi rád, ale je to hrozne ťažké počúvanie – a to isté platilo aj o Malhkebre. Nekonečná artiléria blastbeatov, riffy, ktoré zožierajú dušu, a militantné vokály, ktoré sa ti vpália do mysle. Skladby boli premyslené a stage presence výborný. Pri intermezze sa použili aj pochodové tympany a spevák komandoval do megafónu. Bolo to unikátne, ale žiaľ, mňa to tentokrát nechytilo – možno by si to zaslúžilo ešte jeden pokus niekedy. Vafurlogi z Reykjavíku je síce mladá kapela, ale s ostrieľanými hudobníkmi, ktorí sa prezentovali v kapelách ako Carach Angren či Svartidauði (th = severské „ð“). Ich hudba bola melodickejšia, s typickými črtami škandinávskeho metalu. Bolo to celkom príjemné osvieženie oproti ubíjajúcej pochmúrnosti predošlej kapely. Na pódiu sa objavili steny Marshall aparatúry, takže bolo jasné, že nás Saturnalia Temple odplaví na vlny stoner doom metalu, ktorý však mal na sebe mierny blackový obal. Mňa táto odnož extrémnej hudby nejak extra nebaví a jediné, čo si občas pustím, sú Electric Wizard. No ale práve Saturnalia Temple bola ako švédska verzia Angličanov – s premietaním a dobre naaranžovanými skladbami, tak som sa tam prehadzoval z jednej strany na druhú...

Čítaj ďalej
V Nitre sa zjavil Satan sám – Henych 666 – Report
okt15

V Nitre sa zjavil Satan sám – Henych 666 – Report

Zverejnené v okt 15, 2025

Studený piatkový večer a nastávajúci spln boli predzvesťou zjavenia ducha nesvätého a pekelníci nás lákali do Nitrianskej Novej Pekárne. Večer s niekoľkominútovým meškaním otvorila zvolenská kapela Demonic-eyed. Po pochmúrnom inštrumentálnom intre spustili svoju nekompromisnú thrash/hc/crust zlobu. Po veľmi silnom a energickom otváraku sme mali možnosť ponoriť sa do ich rozmanitej tvorby. Silnou stránkou Demonic-eyed sú aj premyslené a originálne basové linky a výborne napasované zborové spevy, čo len umocňuje valivosť ich hudby. Zaznela aj skladba Nostromo, ktorá, samozrejme, nemá nič spoločné s pomyselnou nákladnou loďou z prvého Votrelca, ale pojednáva o zvrátenosti dnešnej doby. Chlapci k tejto skladbe natočili aj klip, ktorý sa určite oplatí vyhľadať a vychutnať si aj vizuálnu časť tohto až postcoreového kúsku. Kapela patrí medzi najaktívnejšie zástupkyne našej UG scény z hľadiska tvorby a koncertovania a bezpochyby si zaslúži väčšiu pozornosť. Progresívni inštrumentalisti Abstract, ktorí mimochodom stáli aj za organizáciou tejto akcie, oslavujú tento rok 30 rokov svojej existencie – čo je samo o sebe obdivuhodné a svedčí o ich neodbytnosti a nehynúcej vášni pre hudbu a scénu. Svoj set otvorili majestátnym epicko-orchestrálnym introm, ktoré evokovalo veľkoleposť ich tvorby. Mikrofón počas ich vystúpenia, okrem pár krátkych predslovov a hecovania publika, nezohral výraznú rolu – čo však pri hudbe Abstract vôbec nie je na škodu. Komplexnosť skladieb, striedanie nálad a rozličných, miestami až orientálnych melódií vás vypravia na astrálnu púť abstraktných myšlienok, aby vás vzápätí zvrhli naspäť do reality ultraťažkými riffmi. Aj mňa, ako fanúšika skôr primitívnejšej a barbarskej hudby, oslovila skladba Silhouettes z albumu Lighteory z roku 2014 svojimi samplami a orientálnym nádychom. Gratulujem k výročiu a prajem kapele, nech im nadšenie vydrží aj naďalej. Je čas na hlavný akt večera. Našťastie aj ľudí trochu pribudlo. Prichádza temnota, Satan sám z Prahy – legendárny Vlasta Henych a jeho HENYCH 666. Henych kuje svoj čierny kov už od roku 1986, pôvodne ako basgitarista a spevák kapely Törr. Tí svojou tvorbou prvej vlny black metalu mali spolu s Root a Master’s Hammer značný vplyv na rozvoj celej neskoršej, a to nielen európskej blackmetalovej scény. Majster Henych pôsobil v Törr až do roku 2010, keď – podľa vlastných slov – „byl vyšachován“ z kapely. Samozrejme, ostrieľaný černokňažník to nenechal len tak, a ako je to na blackmetalovej scéne celkom bežné, dedičstvo svojej rannej tvorby nesie hrdo na pleciach. V akom prevedení sú skladby z temnej minulosti presvedčivejšie, to už nechám na poslucháčovi. Mňa osobne aktuálna zostava Törr, skôr blackmetalový Alkehol príliš nepresvedčila, keď som ich mal možnosť vidieť. Ale teraz už k samotnému koncertu. Henych si na poháňanie pekelnej mašinérie prizval bubeníka Herr Millera z nemenej významných Debustrol, ktorý mal svoj bicí aparát ozdobený vlastnou signatúrou. Pódium zahalila...

Čítaj ďalej
Legendárny gitarista Slayer Kerry King prichádza do Bratislavy so svojim sólovým projektom
aug17

Legendárny gitarista Slayer Kerry King prichádza do Bratislavy so svojim sólovým projektom

Zverejnené v aug 17, 2025

Po koncerte Slayer 30. novembra 2019 v Los Angeles sa pre legendárneho gitarista a skladateľa Kerry Kinga začala nová kapitola. Aj keď Slayer v tom čase ukončili svoju kariéru, King sa ani zďaleka nevzdal svojej hudobnej vízie. Svoj sólový projekt a debutový album From Hell I Rise Kerry King prichádza v plnej sile predstaviť už 20. augusta 2025 do bratislavského MMC. Nový album pozostáva z 13 piesní, ktoré zachytávajú Kingov nezameniteľný štýl, surovú energiu, priamočiare texty a zvuk. Kombinuje na ňom prvky zo svojej minulosti s novými, odvážnymi prístupmi. King zhromaždil okolo seba vynikajúcu kapelu: bubeník Paul Bostaph, známy z čias Slayer, gitarista Phil Demmel ( ex-Machine Head ), basák Kyle Sanders ( Hellyeah ) a spevák Mark Osegueda ( Death Angel ). Pokiaľ ide o obsah, album je rozmanitý a intenzívny: nadväzuje na témy ako sú vojna, práva žien, politické nepokoje v USA a osobné úvahy. Piesne ako Where I Reign, silná titulná skladba From Hell I Rise a Experimental Shrapnel demonštrujú nekompromisnú slobodu tejto novej kapitoly v Kingovej kariére. Vstupenky na túto thrashmetalovú udalosť roka sú v predaji od 21. marca >> https://listocheck.sk/detail/kerry-king Dátum: 20.8.2025 Vstup: 55€ Event:...

Čítaj ďalej
TAAKE a 20 rokov mrazivých poém smrti – Report
máj01

TAAKE a 20 rokov mrazivých poém smrti – Report

Zverejnené v máj 1, 2025

Do bratislavského Randalu mierila studená severská kalamita v podobe turné Nórskych Taake na oslavu dvadsiateho výročia vydania svojej klasiky Doedskvad. Tento temný večer na minútu presne otvárala nórska formácia Heimland. Kapela je aktívna už od roku 2016, ale svoj debut vydali až v roku 2023 s názvom Forfedrenes taarer. Tematicky ich hudba spracováva pohanský svetonázor a lásku k ku kráse, temnote a tajomnu prírody. Nemilou úlohou otvárajúcich aktov je vychytanie nedostatkov zvuku, a tento osud neminul ani Heimland, ktorí mali zo začiatku celkom rozhodený zvuk, ktorý sa však už okolo tretej skladby ustálil a ich priamočiary, miestami melodický až tanečný blackmetal mohol pohltiť do svojej mrazivej pohanskej hmly. Heimland hýčkajú tradície svojej domoviny aj čo sa týka black metalu, nakoľko bolo značne cítiť vplyv velikánov a priekopníkov druhej vlny nórskeho čierneho kovu. Tento, takpovediac, oldschoolový prístup sa prejavil aj na celej prezentácii setu, lebo na rozdiel od moderných blackových kapiel, kde pódium je až do prasknutia naložený rekvizitami, Heimland uprednostnili miernu hmlu, pochmúrne svetlá, neodmysliteľné corpsepainty a sústredili sa na pravý blackmetalový zážitok. Ako druhé v poradí sa predstavilo Holandské teleso Asagraum. Pozornosť blackmetalovej scény si mimo iného získala aj tým, že ide o kapelu, ktorú tvoria iba predstaviteľky nežnejšieho pohlavia, čo na rozdiel od iných odnoží metalu, ešte stále nie je každodennou záležitosťou. No mala by byť, ale na tomto turné basu obsluhoval chlapík, ktorému hudobnícke kvality nemožno vyčítať, ale svojim „performance“ vôbec nezapadol do pochmúrnej vážnosti zvyšku kapely. Samozrejme nechýbali corpsepainty a vybíjané opasky, objavili sa aj nejaké lebky a aj Ježiš na kríži, holdujúci strečingu. Túto kapelu už istý čas vnímam ale nikdy ma nezaujala natoľko, aby som sa hlbšie zaboril do ich tvorby, čo od roku 2015 tvoria 3 dlhohrajúce nosiče a množstvo singlov, takže som bol zvedavý či ma to konečne osloví v živom prevedení. Skladby Asagraum sú postavené na postupoch starej školy černokňažníctva, silne okorenený okultnou námrazou všadeprítomného nepokoja so silným dôrazom na melodické a atmosferické gitarové linky. Žiaľ práve v týchto pasážach boli bicie najslabším článkom a mne osobne to kladivové drúzganie do bubnov ala prvé demo Törr mi hrozne vadilo. V druhej polovici setlistu sa však všetko uviedlo na správnu mieru, sústredili sa na priamočiarejšie koncepty, ktoré človeka aj nevedomky vtiahnu do vortexu nekonečnej temnoty. Zahalený do hmlistého tajomna za doprovodu severského folklóru nastupuje ambasádor Nórska, patriot svojej domoviny, kontroverzný a zároveň geniálny Hoest a jeho Taake. Tí na toto turné pripravili špeciálny set na dvadsiate výročie vydania legendárneho albumu Dödskvad, ktorá je záverečnou inštaláciu fenomenálnej trilógie Nettestid, Björgvin, Dödskvad. Hneď od prvého tónu bolo zrejmé, že Hordalandské poémy smrti neodznejú v známom poradí. Začínalo sa šiestou kompozíciou s dlhším atmosférickým...

Čítaj ďalej
MARDUK rozpútali ocelové peklo v Bratislave – Report
feb21

MARDUK rozpútali ocelové peklo v Bratislave – Report

Zverejnené v feb 21, 2025

Marduk na začiatok roka ohlásili tretiu etapu turné pre podporu svojho albumu z roku 2023 Memento Mori a tentoraz táto blackmetalová pancierová divízia neminula ani Bratislavský Randal. Ako posilu na túto devastačnú výpravu si zobrali hneď tri pekelné formácie. Večer na minútu presne otvárali Francúzski SUMMUS DIABOLICUS INCARNATUS, ktorí zatiaľ, aspoň podľa dostupných informácií majú na konte jedno fullko z roku 2022. Táto kapela bola pre mňa veľkou neznámou, tak som bol aj trocha zvedavý. Na prvý dojem klasický blackmetal s corpsepaintom, kožou, vybíjanými doplnkami a mikrofónom v tvare obráteného kríža. Rýchlo sme sa s „trve“ brigádou zhodli, že ako vizáž a pódiový prejav, tak ani samotná hudba príliš ničím nevyniká. Jednoduché, melodické a do nekonečna opakované riffy a refrény, občas spestrené čistým spevom alebo podporným vokálom gitaristov, čo bolo asi najväčším highlightom ich vystúpenia. Každopádne Francúzi splnili svoju úlohu otváracej kapely a isto si našli nových prívržencov z hojného publika, vo mne však nezanechali žiadnu stopu. Nasledoval temný útok v podaní portugalských satanistov IRAE. Lisabonskí černokňažníci boli od prvej chvíle oveľa presvedčivejší ako ich predchodcovia. Ich black metal bol príjemne mrazivý s rýchlejšími tempami a aj napriek tomu, že ničím nevynikal a neprekvapil sa to počúvalo a pozeralo veľmi dobre. Proste black metal, ktorý sa dá v pohode pustiť v pozadí každodenných aktivít bez toho, aby na to človek musel extra dávať pozor. Posledných asi 5 rokov sa Holandskí DOODSWENS stali stálou predkapelou Marduk a tak skalný fanúšikovia mohli z roku na rok sledovať vývoj tejto kapely. DOODSWENS pôvodne ako projekt dvoch mladých blackmetalistiek sa z opustených holandských parkovísk dostali na svetové pódiá, za čo si vyslúžili aj môj obdiv. Pri živých vystúpeniach figuruje iba bubeníčka a speváčka I, ktorú sprevádzajú inštrumentalisti R a P. Ako pri správnej misantropne uzavretej blackovej kapele, žiadne detailne informácie nie sú známe, čo sa týka zmien v rámci kapely. Na úvod bubeníčka otvára satanský rituál „modlou k pekelným princom“ a zapálením čiernych sviečok a za štipľavej vône živice z rozžeravených kadidiel sa spustí temný rituálny blackmetal. Kanonáda bicích a brutálny škrekot odprevádzaný vokálom gitaristov vzbudzuje pocit príchodu Satanovej ríše. Dlhý pochmúrny kostolný chorál naznačuje príchod švédskych veteránov. MARDUK je jednou z najaktívnejších blackmetalových formácií čo sa týka vydávania albumov aj masívneho koncertovania, tomu nasvedčuje aj to, že som ich posledných desať rokov mal možnosť vidieť ročne minimálne raz za rok. Nakoľko ma táto kapela sprevádza od detstva, som veľmi vďačný. Žiaľ mi vždy pripadalo, že aj napriek ich enormnej snahe sa im neušlo dostatočnej pozornosti a zaslúženého uznania. Jednak za to môžu kontroverznosti, či nepochopenia z hľadiska verejnosti kvôli tematike druhej svetovej vojny a nemeckej vojenskej mašinérie, čo keď sa niekto trocha...

Čítaj ďalej