Report – Soulfly, Demonic-eyed – 11. 8. 2024 – Dom kultúry ŽSR, Zvolen
aug12

Report – Soulfly, Demonic-eyed – 11. 8. 2024 – Dom kultúry ŽSR, Zvolen

Zverejnené v aug 12, 2024

Nedeľa 11. august. Tento deň by mohla v mojom prípade pokojne opísať skladba od The Exploited – Chaos Is My Life. Už pár dní dozadu bolo oznámené, že koncert Soulfly vo Zvolene bude vypredaný. Nejako som sa proste pozabudol a už bolo neskoro. Moja kolegyňa Mrtvolka sa ešte na poslednú chvíľu pokúsila vybaviť akreditáciu, ale pretože sa mi neozývala v nedeľu doobeda, tak som si povedal, že proste organizátori majú asi plné ruky práce s prípravou akcie a tak som si riešil iné veci. Zhodou okolností som bol zrovna v Nitre, keď mi prišla správa, že akreditácia je akceptovaná a môžem ísť (za čo samozrejme organizátorom veľmi pekne ďakujem). To mi teda zatriaslo mojimi plánmi štýlom najvyššieho stupňa Richterovej stupnice. Skontaktoval som teda niektorých svojich parťákov z Nitry, o ktorých som vedel, že majú na tento koncert namierené a pripojil som sa k nim. Tesne pred koncertom ešte jeden člen partie vypadol, pretože festivalový život nemá na telesnú schránku až tak priaznivé účinky ako pred rokmi. A tak sme sa teda vybrali na stredné Slovensko v počte troch kusov. Za tie dlhé roky chodenia po koncertoch som si uvedomil, že som nikdy nebol na žiadnom koncerte vo Zvolene. Nájdenie miesta činu nevyžadovalo nejaké extra silné schopnosti zálesáka. Proste tento starý kulturák je pekne viditeľný a nie je zašitý niekde nejakej božskej bytosti za chrbtom. Trošku sme sa pomotali po okolí v prijateľnom akčnom rádiuse, prehrabali sa v merchi a osviežili telesné útroby kofolou v izbovej teplote. Vo vnútri sa už pohybovalo pomerne dosť fanúšikov hladných po rámuse a každému bolo jasné, že v tento večer tu pot potečie potokom. V poslednom čase, keď idem niekam na koncert, tak sa striktne dodržuje časový rozpis, čo samozrejme kvitujem. Tento koncert nebol výnimkou a o ôsmej večer (možno ešte dokonca o nejakú tú minútku skôr) prišli prihodiť svoje polienko do tejto hudobnej vatry miestni Demonic-eyed. Ja túto kapelu samozrejme vnímam na scéne, ale nikdy som nemal príležitosť (nazvime to tak) sa s nimi nejako bližšie zoznámiť. Každý z týchto štyroch hudobníkov má slušný životopis (naraziť ste na nich mohli v kapelách Mäso, Pathology Stench, Hecate, Dadcare, The Infinite Within, Nevaloth a ja neviem ešte kde všade), takže sa jedná o známe persóny. Keď tak očkom mrknete na tie vymenované kapely, zmiešate ich dokopy, tak vám viac-menej vylezie to, čo za hudbu produkujú. Máte tam metalové postupy, ktoré sa striedajú s punkovým nábojom, valivosťou groove, možno až nejakým nu-metalovým zakopnutím tu a tam… Je to akoby ste si pustili náhodné prehrávanie skladieb z nejakého playlistu. Ale takto dokopy to prekvapivo (možno pre niekoho) funguje. Keď sa v spomienkach presuniete niekam do časov školskej...

Čítaj ďalej
Toxic Holocaust + support tento štvrtok na Pink Whale!
aug07

Toxic Holocaust + support tento štvrtok na Pink Whale!

Zverejnené v aug 7, 2024

Kedysi som mal kapely, ktoré hrali 25 rokov zafixované ako veteránov scény a skúsených hudobníkov. Keď tak teraz pozerám, že štvrťstoročie na scéne tento rok oslavujú aj Toxic Holocaust, asi by som mal tento svoje postoj trochu prehodnotiť, pretože stále sa na nich pozerám ako na mladšiu a perspektívnu kapelu. Borci vedení Joelom Grindom majú však na svojom konte šesť albumov, xy odohraných koncertov, mnohé personálne zmeny, proste všetko čo k takej dobe na scéne prináša hudobná kariéra. Jedno sa však nemení – ich špinavý, black metalom zakalený surový thrash metal. A snáď s týmto svojim arzenálom nepošlú Pink Whale ku dnu (klub už mal dosť problémov v poslednom období, takže snáď nič také nehrozí). Spoločnosť im na aktuálnom turné po Európe robia Take Offense, čiže kapela, ktorá taktiež tlačí pred sebou thrashovú vlnu, len na žáner pozerajú cez objektív takých D.R.I., Suicidal Tendecies, Cryptic Slaughter apod. No a na bratislavskom koncerte nebude chýbať ani domáci support, ktorého sa tentokrát zhostia dve kapely, ktoré v poslednom čase šlapú na plné obrátky – Acid Force a Hrobar. 8. 8. 2024, Pink Whale, Bratislava Začiatok: 19:00 Vstup: https://goout.net/sk/toxic-holocaust%2Btake-offense%2Bdalsi/szbrhdx/?fbclid=IwY2xjawEgVBtleHRuA2FlbQIxMAABHXk3KzUV5mEHldrpqNlBNEbh_etcnSpL-Gh0JQJAYylPxp8zc_F1TwOZvw_aem_U_x1csXNc391Vs9w_kPiwg FB...

Čítaj ďalej
Report – Exodus, Niakara – 3. 8. 2024 – MMC, Bratislava
aug05

Report – Exodus, Niakara – 3. 8. 2024 – MMC, Bratislava

Zverejnené v aug 5, 2024

Prehrabal som sa trochu v mojich vlastných archívoch a zistil som, že Exodus som naposledy videl pred šiestimi rokmi v Zlíne v spoločnosti Sodom, Death Angel, Cradle of Filth… Celkom doba. Samozrejme to bolo spôsobené obdobím sucha v podobe covidu a preto si myslím, že nejaký ten koncert by medzi tým možno pribudol. V tej dobe to mierili do finále svojej kariéry (no skoro) Slayer a tak Gary Holt mal svoje povinnosti v tomto podniku a tak ho vtedy nahradil v zostave Kragen Lum z Heathen (v Exodus hrá na poste druhého gitaristu Lee Altus, čiže v tom čase tvorili gitarovú sekciu Exodus obe gitarové krídla práve z Heathen). V tento horúci augustový večer bol však už Gary naplno k dispozícií a tak Bratislavu čakal Exodus v plnej poľnej. Klasicky vlakom som si to štrádoval do hlavného mesta ešte s jedným kamarátom a z terasy pri MMC sme sledovali ako sa plocha pomaly zapĺňa čiernoodencami s bohatou nádielkou nášiviek na svojich vestách. Pre mňa osobne bolo na takúto parádu celkom teplo, ale imidž stojí nad osobným pohodlím. Asi. Nakoniec sa priestor zaplnil celkom príjemne, čiže síce bolo ľudí dosť, ale tak akurát, že človek nemal pocit, že zdieľa svoj osobný priestor ešte s ďalšími desiatimi ľuďmi (tohto som si „užil“ dosť nedávno na AC/DC). Chválim, že časový rozpis sa darilo dodržiavať (čo mi nesmierne vyhovovalo vzhľadom na to, že posledný vlak z Bratislavy odchádza už pred jedenástou večer…) a tak o trištvrte na osem sa ozvalo intro, čo značilo, že sa na pódium dostaví jediný support dnešného večera. Pomerne nové meno na scéne, ale tvorené ostrieľanými hudobníkmi – Niakara. Ak vám nerobí problém čítať slová od konca, tak môžete ľahko dedukovať odkiaľ vietor fúkal. Túto kapelu dal dokopy Zdeněk Kub po svojom odchode z Arakainu a dopĺňajú ho Mayo Petranin (Castaway (tí sa predstavia tento týždeň pred Armored Saint), Symphonity…), Petr Voháňka (Proximity, ex-Pessimist…), Martin Pavlíček (ex-Et Moriemur…) a Pavel Kubát (Solfernus, ex-Root…). Čiže sami vidíte, že sa jedná o naozaj pestré zoskupenie hudobníkov, kde každý pochádza z rôznych zákutí tvrdej hudby. No a pretože Zdeněk je mozgom kapely, tak gró koncertu tvorili skladby, ktoré behom dlhých rokov zložil v Arakaine on. A tak sme sa dočkali zárezov ako 311. Peruť, Šer Chán, Jesus Business, či Barbaři. Je vidieť, že kapela sa nesústredí na jednu konkrétnu éru a dokáže načrieť do hociktorého obdobia. Ak by som však samotný zvuk a smerovanie Niakary mal niekam zaradiť, tak mi príde, že tak trochu nadväzujú na časy Arakainu okolo albumu Metalmorfoza. Čiže taký kompromis medzi starým Arakainom a tým, čo malo v ich kariére ešte prísť (tu tak trochu nadväzovala skladba Zlatá...

Čítaj ďalej
Kanada – Mix hudobného extrému a javorového sirupu
júl30

Kanada – Mix hudobného extrému a javorového sirupu

Zverejnené v júl 30, 2024

Niekedy minulý rok som sa tu venoval zemepisnej téme a dal som si prechádzku po brazílskej scéne. Brazília, resp. to, čo si človek predstaví pod pojmom ich miestna extrémna hudba, pôsobí na človeka tak barbarsky a surovo. A nepopieram, že tak sa mi to aj páči. Tentokrát by som zostal opäť na tej istej strane Atlantiku, len by som sa vybral o kúsok severnejšie. Základný tábor dnešného rozprávania si postavím v Kanade. V krajine, kde sa okrem hokejok a palaciniek s javorovým sirupom, vedia oháňať aj hudobnými nástrojmi. Túto krajinu mám zafixovanú ako miesto, kde vzniklo nespočetné množstvo originálnych kapiel, ktoré síce tak nejako patrili do vytvorených škatuliek, ale zároveň stáli vždy bokom a snažili sa pozerať na svoju tvorbu trochu inou optikou a tvoriť viac originálnu muziku ako ich kolegovia napr. z floridskej scény, či kapely z Bay Area. A pretože tieň hôr kanadskej prírody ponúka príjemný chládok, tak je ideálny čas sa povenovať kapelám z Kanady práve teraz, v období týchto ukrutných horúčav.   Začnem rovno pri tej asi najoriginálnejšej kapele, ktorá je ako také neposedné decko a nevie ani zaboha vydržať na mieste a tvoriť nejakú, nazvime to „stredneprúdu“ metalovú hudbu. A to je na nej len a len dobre. Tento metalový „Pink Floyd“ založil hneď na kraji osemdesiatych rokov gitarista Denis „Piggy D´Amour, ktorý si postupne do kapely verboval „spoluhráčov“. Spoluhráčov som dal do úvodzoviek, pretože podľa ich vlastných slov, okrem Piggyho nikto nevedel hrať na žiadny nástroj. Aj takto vznikajú originálne kapely, pretože sa nemusia riadiť žiadnymi vžitými pravidlami. Samozrejme, nie vždy, ale takýmto samorastom to tak často nejako vyjde. No a ktože to kývol Piggymu na spoluprácu? Jean-Yves „Blacky“ Thériault (basa) a Michel „Away“ Langevin (bicie). Ako posledný člen klasickej zostavy pribudol spevák Denis „Snake“ Bélanger. Ako už znel taký ten klasický scenár tých časov, tak Voivod nahrali niekoľko demo nahrávok, až kým si ich nevšimol Brian Slagel a prihodil ich na kompilačku Metal Massacre V. svojho vydavateľstva Metal Blade (na piatom pokračovaní tejto populárnej výberovky sa okrem Voivod vyskytli aj ďalšie kultové mená ako Hellhammer, Overkill, Omen, Metal Church, či Fates Warning). Zrazu zaznel výstrel a kapela vyštartovala. Do konca osemdesiatych rokov napchala do uší svojich prívržencov v rýchlom slede albumy War and Pain (1984), Rrröööaaarrr (1986), Killing Technology (1987), Dimesion Hatrőss (1988) a Nothingface (1989). Každým albumom sa kapela vyvíjala a posúvala svoj neurčitý štýl do iných dimenzií. V roku 1991 ponúkli fanúšikom album Angel Rat a tu sa kapela začala lámať. Kvôli nezhodám vo vnútri kapely odišiel Blacky a doteraz je to celkom rozporuplný album, aj keď ja ho mám úprimne rád. O dva roky sa stal album The Outer...

Čítaj ďalej
Report – Obscene Extreme Festival 2024 – 3.-7. 7. 2024 – Bojiště, Trutnov (Mrkva, Necro)
júl19

Report – Obscene Extreme Festival 2024 – 3.-7. 7. 2024 – Bojiště, Trutnov (Mrkva, Necro)

Zverejnené v júl 19, 2024

MRKVA Prvá polovica júla u mňa už pekných pár rokov patrí len jedinému a to festivalu Obscene Extreme. Dokonca mi príde, že už aj v práci si zvykli, že nemá zmysel v týchto dátumoch so mnou hocijako počítať. Možno to bude tým, že to dávam patrične najavo. Tak, či onak, deň pred odchodom som si opäť od srdca zanadával, keď som balil niekoľko kvázi potrebných vecí do batohu. Trošku sa mi rozsypala zostava s ktorou som posledné roky zvykol chodiť do tejto Mekky extrémnej hudby, ale moju velectenú riť prichýlila dvojica kamarátov, takže mi aspoň odpadla tá nekonečná cesta vlakom. Už po ceste do Trutnova trochu spŕchlo, čo mala byť asi taká predzvesť vecí nadchádzajúcich. Ale idylku, ktorú dotvárala svojim spevom Celine Dion (môžem byť nejako podvedome jej fanúšikom?) to nerušilo. Aby sa predišlo pomerne prepchatému stanovému mestečku ako tomu bolo na 20. ročníku, tentokrát organizátori prezieravo prenajali aj druhú stranu lúky a tak bolo miesta všade dosť. A človek aspoň nespal postojačky ako je zvykom na kopci. A tá zdravotná prechádzka každý deň mala tiež niečo do seba. Čo nemalo niečo do seba boli moje technické schopnosti, keď sa mi podarilo odtrhnúť zips na stane a tak som si v tom momente želal čo možno najsuchší ročník. Už len kvôli tým mojim poznámkam o niekoľko riadkov vyššie je asi každému jasné, že nič také nehrozilo. Ako spomínam vždy pri reporte z OEF, tak nie som ten typ, ktorý celý deň čumí na kapely a tento festival je pre mňa takým dovolenkovým rezortom. Preto ak v nasledujúcom článku nenarazíte na kapelu, ktorá vás zaujímala, tak sorry, možno nabudúce. Ale aj z toho dôvodu dávame report dokopy dvaja, aby sme tento nedostatok, čo najviac eliminovali. Už už to vyzeralo, že tento rok stihnem aj Freak Fest, ale tesne som ho minul. Ale zase som už bol prítomný v publiku pri úplne prvej kapele Solitär. Ak ich nepoznáte, tak táto kapela vám predhodí chutnú várku crust/d-beatu s dvomi spevmi (mužským a ženským) a hlavne energie viac ako baterky Energizer. A pretože som sedel pri zvukárovi, tak aj zvuk bol čistý ako horská bystrina. Pred dvomi rokmi tu hral Bryan Fajardo s PLF od ktorých minulý rok odišiel a tento rok dorazil so svojou vcelku novou kapelou Trucido. A rapídna zmena štýlu sa tu samozrejme očakávať nedá a tak sme dostali opäť prvotriedny náhul ultra rýchleho grindu. Nie som veľmi priaznivec slamu a brutal deathu a tak som Utilize the Remains vynechal, ale za to pach chilli papričiek a tequily a sombréra vo vzduchu opäť prilákali moju pozornosť, pretože na pódiu skotačila mexická kultovka C.A.R.N.E. Párty to bola krásna a v podstate,...

Čítaj ďalej