Catastrofy a Blind Rättvisa v piatok v Bratislave!!!
Catastrofy nám v Denveri nezahrali 1000 rokov a preto je na čase, aby sa ich brechot opäť raz ozýval Devínskou. Podporiť ich prídu thrash crust n´ rollový Blind Rättvisa. Priamo na mieste si za 2 eči kúpiš tombolu, ktorou podporíš Útulok Záchranný Koráb. Mazaj tam! 23. 6. 2017, Písek Pub, Bratislava Začiatok: 20:30 Vstup: 3€ Linky: Catastrofy – http://www.facebook.com/catastrofy/?fref=ts Blind Rättvisa – http://www.facebook.com/blindrattvisa/?fref=ts FB Event: http://www.facebook.com/photo.php?fbid=1652206941456466&set=gm.443090999372073&type=3&theater ...
Congenital Anomalies – Misconception – Nice to Eat You Records, 2017
Aha, čo sa to tu z najhlbších a najbrutálnejších zákutí undergroundu vynorilo? Nový album slamových Congenital Anomalies, nazvaný Misconception! Album síce vyšiel už v marci u Nice to Eat You Records, ale ku mne sa dostal až v posledných dňoch. Takže sa pozrime, čo si na nás páni z “vrodenej anomálie“ nachystali. Ak by niekto čakal niečo iné ako brutal death/slam drtičku, tak si zaslúži s krompáčom do oka. Česko-slovenská squadra nám servíruje 10 krvavých flákov echt akosti. Album otvára song nazvaný Detained & Tortured, v ktorom nás z letargie aktuálne horúcich dní preberie kanonáda bicích. Apropo, toto je moja malá výčitka. Na albume to je všetko v pohode, bicie sa v štúdiu dajú urobiť, ale keďže kapela nemá bubeníka, naživo mi to veľmi chýba. Kapelu som, ak sa nemýlim, videl dvakrát naživo a vždy predviedli skvelý výkon, ale živý bubeník mi proste chýba. No nič, späť k albumu. Celú zbierku tlačí dopredu skvelý kanálny vokál Jara Stanka, v mojom vnímaní ozaj jedného z naj spevákov v najchorobnejšom žánri, minimálne v rozmedzí Česka a Slovenska. Ale album určite nie je iba o spevákovi. Celý album je doslova prešpikovaný chytľavými nápadmi a skvelými inštrumentálnymi výkonmi. V titulnej Misconception je toľko nápadov, že niektorým kapelám by to vystačilo na polovicu albumu. A takisto, ako aj v siedmom záreze na krvavej stopáži Suck My Slug, sú melodické pasáže, ktoré mi ich masakróznu hudbu posúvajú do iných sfér. Potom sú tu skladby, ktoré by mohli na nejakej zmyslenej olympiáde hudobných žánrov kľudne zastupovať žáner slam v jeho najčistejšej forme, hovorím najmä o trojici Human Grime (v ktorej si zahosťoval Potdogg z pražských Pothead), Eliminating Flesh of an Alive Human a Haemagogus. Záver obstaráva inštrumentálka nazvaná jednoducho Outro, pri ktorej idú do pozoru kladivá a nohy vám samovoľne začínajú vykonávať crabwalk a ktorá sa za pozvoľného nejakého zúfalého výkriku vytratí dostratena. Ku zvuku nemám výčitku, presne taký, aký od kapely podobného strihu očakávam. Správne valivý a brutálny, ktorý pri správnej hlasitosti a konštelácii hviezd pripraví o panenstvo blany na vašich reproduktoroch. Za artworkom stojí Dahlien, aspoň to som sa dočítal v booklete. Na prvý pohľad a na slamovú kapelu až príliš taký sterilný a slušný obal. Ale keď sa poriadne zahľadíte, je viac znepokojivejší, ako keby sa tam hemžili hordy mŕtvol, čo ho na scéne robí originálnym a aj tu dávam palec nahor. Vyzerá to tak, že si k majstrštykom v rámci slamu, kam radím Ingesting Putridity od Visceral Disgorge a Putreseminal Morphodysplastic Virulency od Epicardiectomy, môžem s kľudným svedomím na poličku priložiť aj túto krabičku s názvom Congenital Anomalies. Hodnotenie:...
Gréci Rotting Christ už o pár dní znovu na Slovensku!!!
Po necelých troch mesiacoch znova zavítajú do našich končín kultoví Gréci Rotting Christ! Po tom, ako v marci naložili bratislavskému publiku výživnú porciu svojich temných zhudobnených fantázií, si tento krát zobrali na paškál východ, presnenejšie Košice a klub Colloseum. Sakis Tolis, Themis Tolis, Van Ace a George Emmanuel určite otvoria peklu znova brány dokorán. Ako support sa predvedú blackmetalisti z Liptovského Mikuláša Darktimes, ktorých mám ešte v živej pamäti po skvelom výkone pred Poliakmi Batushka. 6. 6. 2017, Colloseum Club, Košice Začiatok: 20:00 Vstup: predpredaj (rezervácia na bare) – 17€ na mieste – 19€ FB...
Acid Force – Atrocity for the Lust – Support Underground, 2017
Po cca pol roku sa mi pod ruky a ušné bubienky dostal, po mnou vychválenom Ep Towards the Nuclear Load, prvý, už plnohodnotný album Atrocity for the Lust. Bystričania teda idú v slušnom tempe ako dobre namazaný stroj, a to je len a len dobre V kapele sa nevyhli personálnym zmenám a od Towards the Nuclear Load zostali v kapele spevák a basák Teo a gitarista Andrej, ktorých doplnil druhý gitarista Erik a bubeník Fede (ex-Ezkator). V tejto zostave teda nahrali nový album. Pozrime sa teda naň. V prvom rade chválim krásny obal z dielne Andreia Bouzikova, presne takéto covery mám rád a vystihuje do bodky názov albumu Atrocity for the Lust. Prejdime ale k muzike. Album zahajuje inštrumentálna skladba Unleash, ktorá je taká vlažná a naozajstné rozpútanie nás čaká pri druhej I Am the Skating Man. Ako som pri ich predchádzajúcej nahrávke spomínal, že Teov vokál mi pripomína kríženca Davida Vincenta a Toma Angelrippera, tak tu prichádza zmena a Teov hlas mi na celom albume silne pripomína Tonyho Forestu (Municipal Waste, Iron Reagan). Čo určite nie je na škodu, jeho drsnejšia poloha mi sedela o trošku viac, tento krát tu je ale zase taká väčšia naliehavosť, takže zaujímavý posun. Jednou z najzaujímavejších skladieb je tretia Speedtrain, ktorá je poctou zosnulému frontmanovi Motorhead Lemmymu. Lemmyho hlas je použitý aj v úvode tohto songu, kde nám oznámi, že nepije mlieko a ani nikdy piť nebude a ešte nás počastuje vulgarizmom, milé. V recenziách sa snažím vypichnúť skladby, ktoré ma najviac oslovia. Tu je to ale trochu problém, pretože celý album je výborne našľapaný. Ale po prvom vypočutí mi zostali v hlave práve Lemmyho pocta Speedtrain, Diamond Skin (ktorá ma taký rock and rollový feeling), Y.C.S. (v ktorej je tak nejak odfláknuto spievaný refrén, ale hrozne sa mi to páči) a záverečný totálny vyhladzovák Atrocity for the Lust, čiže takmer celý album. Album je teda vyvážený a vyrovnaný, napriek tomu sú všetky skladby ľahko rozpoznateľné a nesplývajú jedna do druhej. Zvukovo som bol spokojný už pri Towards the Nuclear Load a nový album je na tom taktiež fajn. Zdá sa, že SPK Studio sa osvedčilo. Nemám čo viac dodať, vyzerá to tak, že nám na Slovensku vedľa Catastrofy (ktorí dokážu aj sami vypredať kluby) rastie a neustále napreduje ďalšia kapela v rámci thrash metalu. Len škoda, že sa nedokázali dostať cez Wacken Metal Battle na tento legendárny festival, minimálne za tento album by si to určite zaslúžili. Hodnotenie:...
Report – KISS, RavenEye – 20. 5. 2017, Brno, Výstaviště BVV
Po niekoľkých rokoch si to legendárna kapela z New Yorku, Kiss, nasmerovala opäť do našich končín, konkrétne do Brna na výstavisko. A keďže koncert ešte vyšiel pekne na sobotu, nezostalo nič iné, ako nastúpiť v Trnave ráno na autobus a nechať sa doviezť až priamo do Brna. Keďže táto kapela bola jedna zo srdcoviek môjho otca a dva dni po koncerte oslavoval narodeniny, aspoň som mal behom cesty spoločnosť. Dá sa povedať, že v meste bol od obedňajších hodín cítiť pach toho, že sa sem dovalí so svojou monštruóznou show jedna z kapiel, ktorá formovala rockovú históriu. Priestory výstaviska otvárali svoje brány o 16:00, ale už okolo obeda tam postávali zástupy nedočkavých fans. My sme tento čas využili na doplnenie zlatistých tekutín a nejaký ten obed. K bránam sme sa vybrali asi pol hodinu po štvrtej a ľudí bolo už všade neúrekom. No o 18:45 sa nám rozozvučali reproduktory a na pódium vyrazila jediná predkapela, britskí RavenEye. Kapela založená v roku 2014 a na konte majú jedno Ep a jeden full album z minulého roku. Ak mám byť úprimný, tak som o nich doteraz nepočul a okrem toho, že som si vypočul niekoľko ich songov ešte pred koncertom, tak to bola pre mňa absolútne neznáma kapela. Toto trio hrá dajme tomu garážový rock, blues rock… ktorý mne moc originálny neprišiel, miestami som zacítil vplyv grunge, inde možno hard rock ala AC/DC atď. Hudba ma teda nejako extra neoslovila, ale o to viac sa na nich dobre pozeralo, ako si svoju show doslova a do písmena užívali. Bolo ich plné pódium, dokonca aj bubeník sa po ňom prebehol a rozospieval dav. Pri jednom songu si zobral basák gitaristu a speváka v jednej osobe na plecia a v tejto polohe nám zasólovali. Briti teda ako tak zahriali publikum pred hlavným chodom (pretože počasie v ten deň sa rozhodlo veľmi nás nezohriať a dážď visel celý čas nad výstaviskom, našťastie voda zostala v oblakoch). Po odbití 20:00 sa na Brno znieslo známe intro každého koncertu Kiss: „ You Wanted the Best, You Got the Best, The Hottest Band in the World… KISS“ a za zvuku skladby Deuce a za ohlušujúceho applausu sa na plošine zniesli na pódium legendárne masky. Pokračovalo sa hneď skladbou z albumu Destroyer Shout It Out Loud a až po nej Paul Stanley pozdravil už rozdivočelé publikum. Práve hlas Paula Stanleyho už žiaľ nie je to čo býval, vek neoklame nikto, ani maskovaný hudobný hrdina. Napriek tomu sa snažil uspievať všetko, ako mal, ale hlas mu niekoľkokrát nepríjemne preskočil. No ale išlo sa ďalej a Kissáci sypali jeden hit z ich vyše 40-ročnej kariéry za druhým, Lick It Up, I Love It Loud či Firehouse ( pri ktorej si Gene Simmons tradične ohnivo odpľul a zapichol horiaci meč do pódia). Zo skladieb z posledných albumov, teda z albumov z nového milénia zaznela iba jedna z predposledného Sonic Boom, Say Yeah. Keď už...








