Kapela Hate Control vydala v roku 2010 album The Die Is Cast a odvtedy o nich nebolo počuť. Dosť prekvapivo vyšiel koncom minulého roka druhý radový album Fear.Obligation.Guilt. Hudobná scéna sa za 15 rokov zmenila a je zaujímavé sledovať, ako na debut po toľkých rokoch nadviažu.
Prvý album obsahoval nekompromisnú a agresívnu hudbu na pomedzí hardcore a metalu, ktorá sa s ničím nesrala a išla rovno na vec. Fear.Obligation.Guilt tiež začína drsnou „Bare Bones“, ktorá má až death metalovú intenzitu. Gitary sekajú, režú a zahusťujú atmosféru, ale zároveň sú motívy komplexné a základné riffy obohatené o množstvo vyhrávok a spestrení. Cestou ťažkotonážneho a zároveň temného HC pokračuje aj dvojka „F.O.G.“. Pribúda však viac melódií, čo sa naplno rozvinie v ďalších skladbách. Niektoré gitarové linky zabŕdnu až do deathcore vôd a brutalita vládne. Možno prekvapí dĺžka jednotlivých skladieb – väčšinou sa pohybujú od piatich do šiestich minút. Pri HC by to mohlo byť riadne prestrelené, ale Hate Control servírujú členité a kompozične zaujímavé skladby, kde nechýba viacero nosných motívov, striedanie drsných a pokojnejších častí, gitarových sól a množstvo ďalších drobností.
Ale najväčšie prekvapenie prichádza v tretej „Land of Goshen“. Agresívny rev začne dopĺňať melodický spev. Zrazu tu máme kombináciu industriálneho sekania Fear Factory a grungeového pesničkárstva Alice In Chains. Hneď som si spomenul na skvelý album kapely Cutting Edge (link na recenziu ich albumu Of Mind Decay). Pri pohľade na zostavu je jasné prečo.
Zostavu Hate Control tvoria Juraj Šima Juriček (basgitara), Martin Javorek (gitara, spev), Matej Sadloň (vokál), Andrej Valovič (bicie) a Tomáš Vereský (gitara, vokál). Prvé tri mená figurujú aj na spomínanom albume Cutting Edge.
Príklon k melodickému spevu je výrazný – dobrým príkladom je štvrtá „Reach“. Ak niekto čakal agresívny ťažký výprask, bude sklamaný. Album je žánrovo menej vyhranený a vyžaduje si otvorenejšieho poslucháča. Keby ste si hneď po sebe pustili už spomínané skladby „Reach“ a „Bare Bones“, tak je to ako keby ste počúvali dve rôzne kapely. Našťastie je album dramaturgicky dobre vyriešený a skladby logicky prechádzajú medzi temnými agresívnymi a melodickými polohami. Šiesta „Blame“ je strhujúcim súbojom týchto polôh a je to jedna z najlepších vecí na albume. Výborný je aj záver v podobe „Kneel“ – najdlhšia a pestrá skladba, ktorá skombinuje všetky spomínané prvky.
Zvukovo nahrávka hodne tlačí, čo sa od takejto hudby aj očakáva, ale občas by to chcelo trochu prevzdušniť. Najmä basgitaru ťažšie počuť, keďže sú gitary pomerne nabasované. Inak sa zvuku nedá nič vytknúť – je v rozumnej miere čistý, prirodzený a dynamický.
Inováciou prešlo aj logo kapely, ktoré pôsobí moderne a dramaticky, a k žánru sa hodí. Jednoduchý obal s dominantným logom a temným schodiskom pôsobí bezútešnejšie ako samotná hudba, ale skvelo korešponduje s mestským charakterom HC hudby.
Hate Control sa po 15 rokoch vracajú s albumom, ktorý nie je len návratom, ale posunom – žánrovo originálnou zmesou hardcoreu, extrémneho metalu a grungeu, kompozične pestrou a miestami až prekvapivo chytľavou. Nie všetko funguje dokonale, no ako celok ide o jeden z najzaujímavejších domácich extrémnych počinov.
Kontakt:
https://hatecontrolband.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/hatecontrolband/
https://www.instagram.com/hatecontrol_official/
