Skupina Holotropic sa po dlhom čase vrátila na scénu s novým albumom Individual. Hoci v posledných rokoch koncertovali, k plnohodnotnému albumu a jeho vydaniu prišlo až tento rok. Poďme sa teda pozrieť trochu hlbšie na túto slovenskú stálicu na scéne a pravdaže hlavne aj na ich nový album. Na otázky mi odpovedali Kamil a Vlado, za čo im ďakujem.
Začriem trochu naspäť do histórie. Od albumu Permeate ubehol dlhší čas – čo sa za ten čas u vás v kapele zmenilo? Prečo sa rozhodli niektorí členovia kapely opustiť Holotropic a prečo naopak pribudli noví, samozrejme ak to nie je tajne 😊.
Kamil: Zmenila sa, ako hovoríš, zostava, čo je asi najviac počuteľné na poste speváka, kde Veina vystriedal Vladimír. Vo všetkých prípadoch, by som povedal, že išlo o také bežné životné situácie, v ktorých niekto dal prioritu niečomu inému ako kapele.
Predovšetkým gratulujem k novému albumu. Podľa doterajších informácií ste album vydali zatiaľ vo vlastnej réžii. Oslovili ste aj nejakých vydavateľov? Je možnosť, že vás niekto podporí vo vydaní?
Kamil: Oslovili sme len veľmi limitovaný počet vydavateľov. V prinicípe je to aj kvôli tomu, že naša hudba je pomerne okrajová aj v rámci metalu a má dosť špecifické publikum, ktoré neobhospodaruje také množstvo labelov ako pri iných subžánroch. Čiže, aby to dávalo zmysel, museli by sme teda natrafiť na presne dosť veľkého partnera, ktorý by nám reálne pomohol, ale dosť malého a pre vec zapáleného, aby mal záujem o kapelu takéhoto formátu. Určite by sme sa tomu nebránili, ale nateraz ostávame DIY.
Vaša nová hudba vznikala dlhšie – je pre vás dôležité nechať materiál „dozrieť“, aj za cenu menšej frekvencie vydávania?
Kamil: Ona ani nevznikala tak dlho, skôr len ten proces, ktorý ju priniesol na svetlo sveta v nahratej podobe bol nekonečný. S odstupom času viem povedať, že čas navyše jej pomohol, ale jasné, že to nebolo iba časom samotným, ale skôr aktivitou navyše. Ale určite preferujem aj pri iných kapelách radšej menej materiálu, ktorý je možno dotiahnutejší, prekvapivejší, objavnejší ako síce pravidelné albumy s krátkymi pauzami, ale s možno menej zaujímavým obsahom.
Skladba „in_dividual“ je rozdelená na časti – ide o konceptuálne dielo? Aký príbeh alebo ideu nesie?
Kamil: U nás je za väčšinou vecí nejaký koncept, tu taktiež. Rozdelená je na tri celkom logické celky a ich názvy zodpovedajú tak trochu ich hudobnej náplni a tak trochu súvisia s obsahom textu. Ja osobne nerád vysvetľujem texty dopodrobna lebo som radšej keď si v nich každý objaví, to čo chce, naše texty vedia byť pomerne mnohoznačné. Poviem len toľko, že táto skladba nadväzuje na centrálnu myšlienku neoddeliteľnosti človeka od prostredia i nedeliteľnosti samého seba, akokoľvek reálne rozpoltení sme a že je tenká vrstva (Lamina) medzi našou animálnou (Animal) a duševnou stránkou (Anima).
Ako sa Vlado vysporiadal po Veinovi so speváckymi partami? Bolo preňho ťažké nadviazať na jeho spev alebo si vytvoril svoj vlastný štýl, ktorý už neodmysliteľne patrí k Holotropic?
Vlado: Vein má veľmi špecifický prejav, ktorý by sa mi nepodarilo skopírovať a ani na neho nadviazať dlhodobo, čiže v novšom materiáli. V skladbách z prvého albumu som sa ešte snažil k nemu priblížiť, v podstate iba zopár partov som si upravil, aby mi trochu viac sedeli, ale hlavne som chcel, aby skladby zneli tak ako boli nahraté a precítené. Rešpekt a úcta k môjmu predchodcovi. Na novom albume som si však svoje vokály už robil po svojom, lebo nie som fanúšikom výmeny členov kapely bez toho, aby tam dali niečo zo seba, najmä ak nejde iba o nejakú sezónnu výpomoc. Taký príklad za všetky, na čo mali v Arch Enemy Jeffa Loomisa, keď tie skladby zneli stále rovnako? Nie že by som sa teda prirovnával k Loomisovi, to je muzikant na úplne inej úrovni, ale proste ako umelec oceňujem, keď kapela dokáže prijať nového hudobníka aj s jeho nápadmi a predstavami.
Vaše skladby sú často štrukturálne komplexné a nepredvídateľné – riešite niekedy, aby boli zároveň aj „počúvateľné“ pre širšie publikum alebo si ich nechávate vyslovene pre hudobných fajnšmekrov?
Kamil: Možno by sme mali, ale neriešime to vôbec. Nemyslím, že naša hudba je striktne pre fajnšmekrov, je v podstate len pre ľudí, ktorí majú radi, alebo sú schopní akceptovať aj iné ako pesničkové formy. Ja zvyknem hovoriť, že o skladbách uvažujem skôr ako o príbehoch, menej v rovine “sloha – bridge – refrén”. Čiže mám väčšinu času potrebu robit v skladbách aj rôzne postranné epizódy, odbočky. Dokonca mi niečím skladby, ktoré sa rozvíjajú a uberajú hoci aj nečakanými smermi prídu prirodzenejšie ako opakovanie motívov, ale to bude asi nejaká moja deviácia. Nebránime sa každopádne ani bežnejšej forme. Máme skladby, ako “Filters”, či “fRiction”, ktoré k nej majú veľmi blízko.
Vlado: Myslím si, že na novom albume nám v tomto ohľade pomohlo mať prakticky veľmi proaktívneho producenta. Ten rešpektoval, že cieľom tohto albumu je prekvapiť a možno trochu aj potrápiť poslucháča netradičnejšími, progresívnymi skladbami, ale zároveň nám ukázal, že ak sa človek trocha s formou, aranžovaním, zvukom a spraví sem tam kompromis aj s tou ľúbivosťou, tak to navnímanie toho materiálu nemusí byť až taký boj. Napríklad Archspire má pre mňa strašné čaro práve v tom, že aj napriek komplexite a totálnej brutalite vedia stále písať “pesničky” a myslím, že aj nám sa to na novinke podarilo.
Ako vzniká skladba, ktorá má toľko vrstiev – začína to konceptom, riffom, alebo náladou? Kedy prichádza na rad vokálna zložka?
Kamil: Zase je to taká príbehová analóga. V princípe to vždy začne jedným riffom alebo motívom, ale väčsinou reálne to, čím pieseň začína, je to, čím začal aj kreatívny proces a postupne každá existujúca pasáž dáva vzniknúť nasledujúcej. Viem, že niekomu sa to nemusí zdať, keďže sa v našej hudbe vyskytujú medzi jednotlivými pasážami silné kontrasty a niekedy až kruté prechody, ale môžem vám zaručiť, že naša hudba fakt nevzniká náhodným lepením pasáží. Čím sa teda zase vraciam k tým príbehom, v ktorých sa nedejú len veci, ktoré sú previazané s tým, čo sa práve stalo, majú odbočky, viac dejových línií, callbacky a pod. Tak nejak vznikajú aj naše skladby. Vokálna zložka prichádza vždy na koniec do hotovej kostry “príbehu”.
Sú pre vás texty skladieb tiež dôležitou súčasťou? Kto sa stará u vás o túto stránku a o čom pojednávajú v skratke vaše texty?
Vlado: Väčšinu textov (čiže až dva a pol) som spravil ja, ale napríklad na Al(l)one som iba poupravil Veinov text. Myšlienka ostala, ale dal som jej trocha iný kontext. Ten proces bol ale všeobecne taký, že Kamil mal od začiatku ako poskladal gro týchto skladieb už nejakú predstavu, o čom by chcel aby sme ako kapela písali a tak som svoje nápady konzultoval s ním. Mojím cieľom bolo napísať texty, ktoré síce budú “deathmetalové” (lebo myslím si, že death metal je stále základ našej hudby) ale nebudú také strojovo chladné, “escapistické”, ale naopak bude v nich cítiť aj tú človečinu, ľudské prežívanie, stret s realitou. Či sa mi to podarilo ale nechám posúdiť iných.
Kamil: Za mňa sa to podarilo. V minulosti som písal texty ja a Vein, tentokrát som participoval iba na jednom texte, k titulnej “in_dividual”. Páči sa mi, ako sa Vladimír zhostil úlohy nášho textára a práve tá väčšia ľudskosť a uzemnenosť textov v porovnaní s mojou snahou písať možno z trochu povznesenejšieho postu a Veinovym, skôr na dej zameraným prístupom. Inak, texty výrazne ovplyvnili moje vnímanie nahrávky a napríklad aj prístup k artworku, sú pre mňa veľmi dôležitou súčasťou celku.
Prosím predstav trochu bližšie cover albumu. Kto je Inese Voyager? Ako ste sa k nej dostali a prečo ste zvolili práve ju? Čo všetko si treba všímať na coveri a čo vyjadruje?
Vlado: Tento proces sme riešili s Kamilom a je v celku zábavné ako sme sa dostali k finálnemu výsledku. Posledné roky ma veľmi baví sledovať rôzne podcasty a youtube videá o fungovaní kapiel, marketingu, vytváraní vizuálnej identity, prosto všetko čo súvisí s chodom kapely ako biznisu. A teda aj v metale platí, že vždy pomáha, keď tvoj album art takpovediac hneď “zasiahne” oko poslucháča, proste si ho zapamätá. A tak môj prvý návrh na album art bola vlastne taká rozfragmentovaná korela (papagáj) na čiernom pozadí. Čisto iba preto, že to podľa mňa bolo jednak divné pre metalový cover art, a zároveň instantne zapamätateľné. To však ale neprešlo, ale postupne sme sa od korely dostali k postave v ružovo zelenom spektre. Nepýtajte sa ako :D
Kamil: Aj keď “začalo sa korelou, skončili sme pri abstraktnom ružovo-zelenom obraze” je skvelé vysvetlenie, ktoré nepotrebuje nič ďalšie, predsa niečo pridám. Ako som spomenul, prístup k tomu, aký typ vizuálu použijeme dosť ovplyvnili Vladove texty, ktoré spôsobili, že predchádzajúce zamýšľané smerovanie sa mi k celku prestalo hodiť a tak sme spolu hľadali niečo nové. Každý z nás sa na to pozeral dosť odlišne, no nakoniec sme došli k niečomu, čo nám obom sedelo. Potom sme museli nájsť už len, kto náš koncept prenesie do reality, tak som začal prechádzať rôznych vizuálnych umelcov, ktorí sa venujú práve hudobným obalom a narazil som na Inese. Hľadal som niekoho s veľmi špecifickým štýlom, ktorý nebude na prvú metalový a tiež zvládne dostatočne abstraktnú prácu a myslím, že to vyšlo viac ako dobre. Nebudem upozorňovať na nič, čo by si mal človek všímať, skôr by som nechal ľudí vnímať ho ako celok a nájsť v ňom vlastný výklad.
Kam by ste chceli kapelu posunúť v najbližších rokoch? Poviem príklad na Besne. Keďže minulý rok odohrala Besna koncert na Brutal Assaulte, ktorý sa dostal do povedomia ešte aj mainstreamu cez stránku Zomri, máte aj vy ambície dotiahnuť to na Brutal Assault alebo iný väčší festival?
Vlado: Brutal Assault by bol zážitok, ktorý by som si veľmi vážil a užil, pretože mám odtiaľ asi najlepšie spomienky a hudobné zážitky. Museli by sme ale zamakať ako kapela, lebo zadarmo to nie je.
Kamil: Myslím, že my už z podstaty našej hudby môžeme len ťažko osloviť dosť široké masy ľudí, na to aby sme si kládli nejaké ciele tohto typu. Určite ale skúsime osloviť aj takéto festivaly, aj keď skôr si nás viem predstaviť na menších, žánrovo nasmerovaných festivaloch à la Euroblast. Brutal Assault by ale bol samozrejme vrchol.
Zahrali ste si na mnohých koncertoch aj festivaloch. Máte nejaký festival, prípadne koncert, ktorý sa vám vyslovene uložil v pamäti a je pre vás nezabudnuteľný?
Vlado: Doteraz si spomínam na koncert v Bardejove, kde sme hrali v nejakej echt historickej budove. Tá atmosféra a komornosť boli doteraz neprekonané pre mňa. A potom ešte jeden koncert z Randalu bol pre mňa pamätný. Aby som vysvetlil, ja ako pôvodne basgitarista sa ešte stále necítim úplne vo svojej koži ako frontman, a je to cítiť na tých vystúpeniach. Ale práve vtedy raz sa mi podarilo objaviť svojho vnútorného showmana a bola to zábava.
Kamil: S aktuálnou zostavou určite ten spomínaný Randal, ten bol skvelý. Ale mám kopec skvelých spomienok (a pár hrozných) aj na obrovské množstvo iných koncertných zastávok. Z dávnejších časov spomeniem napríklad koncert spojený s festivalom Asymmetry v poľskej Vroclavi.
Ešte trochu zabŕdnem do tých koncertných zážitkov. Stalo sa vám niekedy, že by ste sa stretli s neštandardným prístupom organizátorov, prípadne, že by ste nejaký koncert odmietli už akýchkoľvek dôvodov?
Kamil: Asi by si musela špecifikovať, čo myslíš pod “neštandardným prístupom”. Nejaké zvláštne momenty by sa iste našli, ale nič nejako špeciálne, alebo nezvládnuteľné. A nie, doteraz sme neodmietli koncert z iných dôvodov, ako z tých, že nám to časovo nevychádzalo.
K bratislavskému UG neodmysliteľne patria aj Garáže pod Prístavným mostom. Ak ma však pamäť neklame, nikdy ste tu nevystúpili. Čo je dôvodom? Je to pre vás príliš nevhodné miesto na realizáciu koncertu?
Vlado: Garáže sú super, myslím si že sme tam nevystúpili ani nie tak kvôli nejakým konkrétnym dôvodom, skôr sa ešte hviezdy nezoradili správne.
Kamil: Akurát nedávno sme museli odmietnuť jednu ponuku zahrať si na garážach, ale tiež len preto, že sme to nevedeli napasovať do kalendára, inak by sme si tam veľmi radi zahrali. Kľudne nás niekto zavolajte! Pre úplnosť poviem, že koncert s Homecoming a Hmotou, ktorý sme hrali v októbri 2024 síce bol v klube “Padá omietka”, ale organizačne za tým stáli práve ľudia z garáží.
Ako sa chystáte ďalej promovať nový album? Budú nasledovať ďalšie koncerty so spriaznenými kapelami? Menšie turné? Máte už predstavu o ďalších aktivitách v súvislosti s novým albumom?
Kamil: Snažíme sa získavať nejaký priestor v podobe recenzií a rozhovorov ako tento, za ktorý ti ďakujeme. Mali sme širšie koncertné plány, ale troška sa nám skomplikovali, ale už máme dohodnutých niekoľko koncertov s mojou asi najobľúbenejšou a legendárnou slovenskou kapelou, na čo sa veľmi teším. Detaily prídu snáď čoskoro. Chceme každopádne dohodnúť, čo najviac koncertov, ako nám to životy dovolia, aby sme nilen promovali nahrávkou, ale mohli si konečne zahrať tieto skladby v ich aktuálnych verziách, ktoré, aspoň mňa, dosť bavia.
Na Bandcampe predávate váš nový album za 12 eur. Bude v predaji aj fyzický nosič za túto istú sumu? Kde ho okrem koncertov môžu fanúšikovia zohnať? Má fyzická verzia aj nejaké výhody, ktoré pri digitálnej „stratí“?
Kamil: Poopravím ťa. Za 12 eur predávame na Bandcampe práve ten fyzický nosič, digitálna verzia je trocha lacnejšia. Takže fanúšikovia ho môžu zohnať tam, alebo keď sa nám ozvú na ktorejkoľvek sociálnej sieti, prípadne na našom emaile holotropic.band@gmail.com. Fyzická verzia má rozhodne výhodu v spomínanom artworku, ktorý sa ďalej rozvíja a pokračuje nielen na vonkajšej strane digipacku, takže rozhodne odporúčame fyzický nosič, výborne dotvára atmosféru nahrávky.
To by bolo na teraz odo mňa všetko. Ďakujem veľmi pekne za rozhovor a prajem veľa úspechov a inšpirácie. Tešíme sa na ďalšie stretnutia na koncertoch a festivaloch. Záverečné slová sú vaše.
Vlado: Ďakujeme za rozhovor, a ďakujeme všetkým čo na nás čakali! Tešia ma veľmi pozitívne ohlasy na album a teším sa, ako sa stretneme na koncertoch. :)
Kamil: Ďakujeme tebe za priestor a ďakujeme všetkým, ktorí si pustia “individual”. Dá sa tam ozaj nájsť kopa zaujímavého pre otvoreného metalového fanúšika.
Kontakty:
holotropic.band@gmail.com
https://www.facebook.com/holotropic
https://holotropicband.bandcamp.com/album/individual
Použité fotky – FB kapely a Mrtvolka
