Od posledných Hradieb Samoty, konajúcich sa v útrobách bratislavského klubu A4, prešlo dvanásť mesačných splnov a duše túžiace po okultnej atmosfére a zvukovej temnote sa znova zišli.
Tohtoročné bratislavské intermezzo otváral pražský one-man projekt Wilhelma Grasslicha BLIND RULER CURSED LAND. Táto hudba v sebe nesie prvky neofolku, dark 
ambientu, miestami sa na povrch prediera martial industrial so studenými a prísnymi pochodovými rytmami, ktoré sa prelínajú až do orientálnych folkových melódií. Táto koláž západnej a východnej hudobnej kultúry bola úzko spätá aj so zaujímavým a precízne vybraným premietaním, ktoré sa tematicky menilo s každou skladbou. Popri elektronike a ambientu boli predstavené rôzne hudobné nástroje folkového charakteru, ako fujara, citara či zvonkohra. Táto hudobná púť nás zaviedla do spirituálnych až existenciálnych končín; atmosféra stemnela pri rytmoch ezoteriky a ritualistického náboženského fanatizmu, až sme sa dostali k studenej militantnosti so stupňujúcou sa hrdinskou epickosťou. Bol to zaujímavý, pútavý a veľmi dobre štrukturovaný audiovizuálny zážitok.
Nasledoval temný ambient od rešpektovaných veteránov INADE z nemeckého Lipska, ktorí svoju sonickú štruktúru kozmického okultizmu budujú od roku 1990. Tento 
hlboko dronujúci až ritualistický ambient, obohatený rôznymi orientálnymi dychovými nástrojmi, sa vizuálne manifestoval abstraktným hypnotickým premietaním. INADE zakladali svoj set viac než na melódii na vytvorení temnej a tajomnej atmosféry astrálnych rozmerov, ktoré pohlcujú telo aj myseľ.
Nasledovalo mnou najočakávanejšie vystúpenie ORDO ROSARIUS EQUILIBRIO. Temná nihilistická, až apokaliptická romantika, vkusne podfarbená minimalistickou elektronikou a pochodovými perkusiami, zabalená do hodvábneho plášťa neofolku. Kapelu založil Tomas Pettersson vo Švédsku a so svojou dlhoročnou partnerkou bádajú medzi kontrastmi lásky, vojny, života, erotiky a ničenia. Tvorba ORE aj ich vystúpenie na Hradbách Samoty by sa dali opísať ako navonok nežne romantické, s textami nasiaknutými symbolizmom, kde túto vábivú nežnosť kontrastuje agresia perkusií a úderov bajonetom o oceľový rytmičák. Z repertoáru nechýbala ani moja obľúbená skladba Ménage à Trois, ktorej videoklip stojí za 
pozornosť každého, koho hoci aj periférne fascinuje zvrátená stránka romantiky. Vystúpenie ORE bolo krásnym zážitkom a plne naplnilo moje očakávania.
ZERO KAMA z Viedne prinieslo experimentálny ritualistický ambient, miešajúci elementy industriálu 80. rokov, keď tento projekt vznikal, s modernou elektronikou a netradičnou až šokujúcou inštrumentálnou stránkou. Pre prívržencov okultizmu podotýkam, že na debutovom albume The Secret Eye of L.A.Y.L.A.H. z roku 1984 znejú namiesto hudobných nástrojov reálne ľudské kosti a lebky. Temné zvukové koncepty s ezoterickou symbolikou, ponárajúce sa do hlbín okultizmu s takmer tranzovou atmosférou, sú určené nielen na povrchné počúvanie, ale vytvárajú jedinečný zážitok a zavedú poslucháča do neprebádaných končín mysle, kde má človek pocit, že sa takmer dotýka nadprirodzena.
Piatkový rituál uzatváral göteborgský projekt a priekopník zvukovej odnože s prívlastkom death industrial — TREPANERINGSRITUALEN. Tento one-man projekt som 
nevidel prvýkrát, a o to viac som bol nadšený, že môžem byť znovu súčasťou tejto temnej seansy. Burácajúci hlboký ambient prepletený rôznymi industriálnymi pazvukmi, skreslené záhrobné vokály a do toho neustály tlak blikajúcich až oslepujúcich svetiel a znepokojujúceho čiernobieleho premietania. Samotná vizáž a outfit černokňažníka Thomasa Ekelunda skutočne pripomínali nekromanta, ktorý — obklopený kosťami a rôznymi okultnými rekvizitami — vzýva mŕtvych a vypúšťa najtemnejšie entity do nič netušiaceho publika. Z hľadiska temnoty a autentickosti ritualistického zážitku, ktorú môže závidieť nejedna blackmetalová kapela, u mňa Trepaneringsritualen zostáva na prominentnej priečke tejto čiernočiernej odnože atmosferického hluku.
Žiaľ, sobotňajších predstavení som sa nemohol zúčastniť, ale nepochybujem, že návštevníci boli svedkami nemenej kvalitných vystúpení temného audiovizuálneho umenia. Ja v kútiku svojej vnútornej temnoty dúfam, že ešte niekedy budem mať možnosť zhliadnuť set XIU XIU x ERASERHEAD, ktorý uzatváral sobotňajší večer. Týmto sa chcem poďakovať organizátorom za možnosť zúčastniť sa tejto akcie.
„There’s nothing left to feel…“
