Keď ohlásila agentúra ProMusic koncert The Darkness, spozornela som. Aj napriek tomu, že názov naznačuje, že by mohlo ísť o temnejšiu záležitosť, opak je pravdou. The Darkness je totiž britská rocková skupina, známa svojím energickým glam rockovým štýlom, extravagantným imidžom a falzetovým spevom frontmana Justina Hawkinsa. Najväčší boom zažili okolo roku 2003, keď vydali debutový album “Permission to Land” a z tej doby sa dostali do povedomia aj mne. Od ich debutu uplynulo neuveriteľných 22 rokov, skladby z vyššie uvedeného albumu sa stali overenými hitmi v rockových rádiách, no čas pri nich mi zastal v rokoch ich najväčšej slávy. Hoci sa na Slovensku už minimálne raz zastavili (TopFest), ešte nikdy som ich nemala ako sa vraví „pod nosom“ a ešte k tomu aj priamo vo veľkej sále MMC v Bratislave. Áno, hoci je Metalexpress zameraný viac na metalovú scénu, príležitosť vidieť aj niečo jemnejšie som si nechcela nechať ujsť. Tak vzniká aj tento krátky report z koncertu, hlavne ako vďaka, že mi usporiadatelia umožnili fotiť. Ako to však už v mojom živote býva zvykom, často je všetko na poslednú chvíľu, a tak som zmeškala prvé tri skladby supportujucej rockovej kapely s názvom Dea Matrona z Belfastu, ktorú tvoria dve dámy Orláith Forsythe a Mollie McGinn. Hoci v rodnom Anglicku už majú asi silnú základňu fanúšikov, na Slovensku ešte nie sú známym pojmom. Gitaru a basu obsluhujú hore zmienené dámy a odprevádzajú ich aj bicie a gitarista. V momente môjho príchodu som tak najprv zamierila bližšie k pódiu, aby som zachytila túto kapelu aspoň na pár záberoch. Čo sa týka ich hudobnej prezentácie, ide o klasicky rock, nevybočujúci veľmi z mantinelov. Vyzdvihnúť však treba dobrú inštrumentálnu aj vokálne dobre zvládnutú stránku. Z názvov skladieb mi utkveli najviac „Glory, Glory“, ktorá mala až country nádych a záverečná „Red Button“. Oceňujem aj prácu s publikom a snahu počas prestávok medzi skladbami komunikovať s divákmi, čo sa prejavilo aj na odozve publika, keď nás pozdravili – „Ahoj“.
Po krátkej pauze už nasledovala hlavná hviezda večera – The Darkness. Sála bola plná ľudí rôznych vekových kategórií, od starších ročníkov, až po mladšie, dokonca aj VIP priestory boli zaplnené. Presne podľa plánu sa o deviatej začalo ozývať úvodné intro a po ňom na pódium vyšli aj samotní hudobníci. Ako inak, oblečenie frontmana Justina, bolo výstredné, ladené do cowboy štýlu a nemohol chýbať ani klobúk. Štýlovo pôsobil aj bassgitarista Frankie. Celé vystúpenie bolo popretkávané od začiatku až po koniec humornými vložkami Justina a jeho nekonečnou energiou a charizmou. Postaviť sa na hlavu, alebo skákať z mini pódia pre bicie som pána v rokoch už dávno nevidela. Frontman od začiatku do konca s publikom komunikoval, dozvedeli sme sa napríklad, že mu veľmi chutila naša káva. Počas inej piesne ľudí navnadil, aby sa hýbali vďaka jednoduchým pohybom zo strany na stranu. Vystúpenie bolo vďaka týmto vsuvkám veľmi živé a nebol priestor na nudu. Dokonca na nás ako fotografov upriamil pozornosť, keď si nás zavolal naspäť, že sme ešte neskončili a podal si s nami ruky. Jediný rušivý element bol pre mňa, že niekedy od polky setu zabili desiatky minút covermi známych kapiel, ako AC/DC, Guns and Roses, Jennifer Rush. Nie, že by sme sa nezabavili, ale vždy mi to pripadá, ako trochu násilné zdržiavanie pred tým, čo vieme, že určite príde. Po coverovej vsuvke teda nasledovali ďalšie skladby z vlastnej tvorby The Darkness, ktoré vyvrcholili azda jednou z ich najznámejších – I believe in a thing called love. Hoci som už po tejto skladbe nečakala žiadny prídavok, nakoniec sa po dlhšom skandovaní predsa len objavili a dali ešte skladbu na záver s názvom – „I hate myself“. Týmto teda opäť ďakujem ProMusic sa neuveriteľný zážitok, ktorý vo mne určite zanechá ešte dlho stopu, aj napriek tomu, že nešlo o metalový koncert.
Foto – Adisko Mrtvolka Zlysko
Viac fotografií: https://www.facebook.com/media/set?vanity=MetalExpress&set=a.1254488980009350
