Ak ma pamäť neklame, tak som v živote nepísal recenziu na knihu. Vlastne, tento rok idú recenzie celkovo mimo mňa. Ale keď sa mi dostala do rúk táto
obrovská bichľa, ktorá zachytáva štvrťstoročie fungovania môjho obľúbeného a celkovo jedného z najlepších festivalov venujúcich sa extrémnej hudbe, tak mi už behom čítania nejaké slová samovoľne vyskakovali na jazyk (resp. na prsty a následne na plochu klávesnice).
Spísanie takýchto memoárov (dajme tomu) zabralo podľa slov Čurbyho a spol. dlhých osem rokov (preto rozhovory, ktoré tvoria podstatnú časť knihy, majú datovanie dosť široké) . Takže takmer dekáda života venovaná tomuto monumentálnemu dielku. Niekto by si možno povedal, že to je pridlhý čas na vytvorenie nejakej knihy. Lenže dámy a páni, toto nie je len tak nejaká kniha. Už len keď mi balík s týmto vzdialeným potomkom Johanna Gutenberga dorazil, tak ma zarazila a aj príjemne potešila jeho váha. To je jeden z dôvodov prečo som si knihu nekúpil rovno na festivale, ale nechal som si ju radšej pohodlne poslať domov. Predsa len, keď si človek spomenie, že z festivalu ťahá domov ťažký vak a celkovo je po tom hudobnom maratóne fyzicky odrovnaný, tak zhruba ďalších 3,5 kg navyše by už možno dosiahlo u mňa nejakej kritickej hranice. Takže, keď som prišiel domov z práce, tak som ten balík trhal zubami ako nejaké nespratné decko darčeky pod vianočným stromčekom. Táto dekadentná scéna mala dohru ako v Pulp Fiction, keď sa mi do tváre zaleskol „pozlátený“ nápis knihy z jej bočnej strany a v hlave mi zaznel hlas Julesa: „Máme radosť?“ A mne cez pery prešli slová imitujúce Vincenta: „Máme radosť!“ Celý vtip tejto knihy spočíva v tom, že vlastne ide o štyri knihy, ktoré sú uložené v krásne vyvedenom šanóne. A čo ukrývajú samotné knihy? Ako som spomínal vyššie, tak do detailov sa tu mapuje história OEF, najmä prostredníctvom rozhovorov s ľuďmi, ktorí mali, či stále majú nejaký vplyv na podobu festivalu ako takého. Takže sa tu doširoka odhrnie opona a vy sa
dozviete veci, ktoré by vás možno ani nenapadli, od respondentov ako sú ľudia, ktorí majú pod palcom catering, či stage manažéri, crew, grafici, zvukári, kameramani, správcovia areálu, ale aj fanúšikovia, ktorí viac ako veľkou mierou pomohli, keď to bolo treba. Mňa osobne bavia odpovede na otázku, ktorá je položená takmer v každom rozhovore a to, aby si odpovedajúci spomenul na nejaký najšialenejší zážitok spojený s OEF. No, niekedy mi trhalo kútikmi úst od smiechu a sú to scénky za ktoré by sa nehanbili ani Monty Python. Za všetky môžem menovať príbeh nazvaný „Dick Inspector“, ktorý vytiahol Foussage (Hell.cz, Fly High Tribe…). Ďalšou výraznou časťou knihy sú také „vyznania lásky“ hudobníkov z kapiel, ktoré hrali na OEF. Tu tiež nájdete celkom pobavenie nad mnohými príbehmi a také milé rozcítenie, kde sa vám v bruchu až rozhýbu motýliky. Tých osobností je tu kvantum, ale len tak námatkou Chris Reifert (Autopsy), Matt Harvey (Exhumed, Gruesome), Kevin Sharp (Brutal Truth, Lock Up), Shane Embury (Napalm Death, Venomous Concept…), Arif (Wormrot), Jeff Becerra (Possessed), Martin Missy (Protector), Tom Angelripper (Sodom), Karl Willets (Memoriam), Scott Carlson (Repulsion), Kam Lee (Massacre), Sabina Classen (Holy Moses), Fred Estby (Dismember), Cyjan (Dead Infection), Juan Brujo (Brujeria)… Posledných dvoch som nemenoval náhodou. Práve oni patria medzi ľudí s ktorými si už nikdy nepokecáme, pretože odišli na večnosť. Ale nejde len o hudobníkov. V bohatej záplave fotiek nájdete aj fans, ktorí nám už budú chýbať večne. Na jednej fotke som si všimol Mannyho. Možno vám toto meno nič nepovie, ale keď si predstavíte chudého týpka s chrochkajúcou hračkou prasiatka v rukách, tak už asi budete doma. Človek ho stretával kedysi na mnohých koncertoch a zrazu bol preč. Už je to niekoľko rokov, čo zomrel. Táto kniha má preto pre mňa aj takýto širší rozmer, že tu narazíte na ľudí a
spomienky na nich, ktoré by sa vám behom bežného dňa len tak na myseľ nedostali. Práve o tomto sme sa v lete bavili s kamarátom pri motaní sa areálom, že niektoré postavičky, ktoré sme si pamätali a stretávali ich tu dlhé roky (napriek tomu, že ich mená človek väčšinou ani nepozná) tu odrazu nie sú. A tak dúfame, že im v ten rok do toho len niečo prišlo a nemohli prísť… Keď už som odhalil moje citlivejšie ja, tak za zaujímavú kapitolu považujem Lásku na Bojišti. Na niekoľkých stranách tu prezrádzajú svoje príbehy páry, ktoré sa na OEF, alebo vďaka OEF dali dokopy. Za jedno z mnohých plus považujem aj to, že aj keď takto navonok pôsobí všetko až idylickým dojmom, tak organizátori a tak všeobecne, nemajú problém hovoriť aj o problémoch. To som si uvedomil v tretej knihe, kde sa rozoberajú zahraničné mutácie OEF. Že sa nie všetko podarilo podľa predstáv a niekedy sa človek dosť popáli, tak to jednoducho patrí k životu. A pri takto šialenom, ale zároveň ambicióznom projekte to platí dvojnásobne. Jednoducho to dodáva ešte viac taký rozmer ľudskosti do tohto celého kolosu. Že z toho Čurby a spol. vyšli silnejší s množstvom skúseností, ktoré teraz vedia zúročiť, to je proste fakt. Možno
aj toto je jeden z dôvodov prečo majú ľudia OEF tak radi. Tá nálada, ktorá behom týchto hlukom naplnených dní panuje v Trutnove, dokáže človeka nabiť a odíde o niečo psychicky odolnejší. Príkladom môžem byť pokojne aj ja sám, keď som si v roku 2018 prechádzal takým blbým životným obdobím, ale zlomom sa stal 20. ročník, ktorý ma nakopol a odvtedy krivka pozitivizmu začala u mňa prudko stúpať. Za tie roky, čo sa venujem tvrdo hudobnej žurnalistike (slovo žurnalistika brať trochu s nadhľadom u mňa), tak som s Čurbym robil 2x rozhovor. Po tom, čo som si prečítal jeho dlhočizný rozhovor v štvrtej knihe už akosi nemám viac otázok (hehe). Mimochodom, práve táto posledná kniha je niečo ako taký rodinný album klanu Urbancov. Okrem Čurbyho tu dostala slovo aj Monika (Čurbyho partnerka) a v neposlednom rade celé potomstvo. Najviac oceňujem rozhovor s najmladším nositeľom priezviska Urbanec – Nicholasom Quentinom. Tak rozkošne detsky úprimné odpovede (hehe).
Takže, ak chcete mať históriu tohto kultového festivalu doma takto pekne v kocke, stačí si ju objednať a počkať, kým vám ju kuriér doručí. Stojí to za to.
Objednávky: https://obsceneextreme.cz/cs/oef-kniha
