Cradle Of Filth vraj u nás hrali už viackrát, ale ja som zachytil iba jedno ohlásenie dávno na vychýrenom festivale vo Zvolenskej Slatine. Tento raz si Slovenskí fanúšikovia ich vystúpenie mohli užiť hneď dvakrát a to v Košiciach, ktoré bolo už týždne pred vystúpením vypredané a v Bratislavskom MMC. Samozrejme som si vybral MMC kam som dorazil po práci s malým predstihom.
Pódium bolo už vyzdobené rôznymi rekvizitami v tvare obrovských kostlivcov či démonických figúr na oboch stranách, ktoré boli predovšetkým súčasťou show hlavnej kapely, ale spestrovali vizuálnu stránku každej vystupujúcej kapele. Znova som sa musel pousmiať nad skutočnosťou, že aj tento raz sa úloha predkapely brala doslovne a bicie aj zvyšná aparatúra bola postavená pred výbavu hlavných hviezd večera.
Po dlhom monotónnom intru sa na pódiu objavila americká kapela DRIFT ako vystrihnutá z nejakých tovární 
postapokalyptickej ságy Mad Max. Táto, pre mňa kompletne neznáma kapela podľa popisu hrala industriálny rock, čo ako myšlienka neznie zle a v spojení s ich vizážou a samotnej show, majú určite slušný zástup fanúšikov. Jednotliví členovia vystupovali v rôznych maskách, trocha pripomínajúcich kapelu Mushroomhead, oblečení do nepriestrelných viest a všetcia kompletne sfarbení na čierno akoby práve pribehli na stage z nejakej uhoľnej bane. Problém s takýmito kapelami je práve to, že maximálne úsilie sa kladie na vizáž a hudobná stránka značne zaostáva za celým, v tomto prípade postapokalyptickým konceptom. Napriek tomu, že ich hudba nie je moja šálka kávy s rumom vystúpenie Drift vôbec neurazilo a ich 30 minutový set ubehol celkom rýchlo.
Po rýchlom prehodení nasleduje druhá podporujúca kapela, talianski SICK ´N BEAUTIFUL. Hudobne išlo o avantgardnú 
rockovo metalovú kapelu, pre mňa tiež úplne neznámu. Vizuálna stránka sa ešte stupňovala oproti predošlým Drift, s taktiež „Madmexácky“ ladeným outfitom gitaristov, bubeníčkou nežného pohlavia a zvodne vyzývavou speváčkou so zeleno-čiernymi dreadmi a korzetom, ktorý tiež svietil na kľúčových miestach zelenou. Súčasťou ich show bola aj karbobrúska, ktorou speváčka trýznila špeciálnu (nehrajúcu) „metalovú“ gitaru. Osadenstvo sa oproti prvej kapele značne rozrástlo a toto vystúpenie si tiež celkom užívalo. K hudobnej stránke neviem veľa dodať lebo takéto „efektové“ kapely idú mimo môj radar, ale z hudobníckeho hľadiska to bolo do detailov premyslené, profesionálne zvládnuté a hlas speváčky bol silný, sebaistý, na moje potešenie žiadna 90atkova schéma „beauty and the beast“, čiže striedanie nežných ženských a drsných mužských vokálov sa nekonala.
Na rad prichádzajú prví headlineri večera, WEDNESDAY 13 z Californie, ktorí toto turné ťahajú v znamení zaspomínania
si na vydanie 22 rokov starého debutu horror punk – rockových MURDERDOLLS, ktorú v roku 2002 spevák Wednesday 13 zakladal spolu s už zosnulým a zaslúžene legendárnym bubeníkom Slipknotu, Joey Jordisonom, ktorý v tejto kapele pôsobil na poste gitaristu. Ja som sa osobne, ako mladý stredoškolák nevedel dočkať vydania tohto debutu a v dnešnej dobe až neuveriteľnému nedostatku internetu sa to veľmi ťažko zháňalo. Murderdolls sa z hudobnej stránky pohybujú medzi klasickým schock rockom a špecifickou hudbou Misfits. Playlist samozrejme nebol venovaný len tvorbe Murderdolls, ale bol jej hlavnou súčasťou, kde zazneli „klasiky“ z debutu ako Die My Bride či Slit My Wrist a na záver dve najväčšie hitovky Dead In Hollywood a coverová White Wedding. Pri pohľade na priemerný vek fanúšikov toto vystúpenie bolo nostalgiou a zaspomínanie si na mladosť pravdepodobne nie len pre mňa.
Keď sa na Wednesday 13 zdalo, že MMC je zaplnené, tak pri prvých tónoch CRADLE OF FILTH bolo zrejmé, že akcia je
vypredaná, lebo sa skoro vôbec nedalo ani pohnúť. Cradle som doteraz videl iba raz, a to na Brutal Assaulte 2022, kde však hrali po Mercyful Fate a to vystúpenie sa nedalo prekonať, takže som ich set vtedy sledoval s neveľkým obdivom. Tentoraz som si ich set však náramne užil, zo zvukovej stránky to bolo vynikajúce a takisto aj ich performance. Samozrejme čerpali zo širokej škály svojej diskografie, mňa však najviac oslovili staré veci, z čias mladíckej rebélie keď som sa iba zoznamoval s extrémnejšou odnožou metalu. Zazneli klasiky z Cruelty and The Beast, z debutu Principles of Evil Made Flesh, až z mojej srdcovky Midian, ktoré naozaj zneli presne ako z albumu. Samozrejme nechýbal „Pinhead“ na gitare, bubeník v plexi klietke, lebo ako bolo poznamenané, je to zviera. V skutočnosti to iba dopomáha čistote celkového zvuku a samozrejme Daniho skoky a airboxing vedľa rytmu. Síce nemám dostatočný nadhľad, aby som mohol porovnať kvalitu ich vystúpenia, ale ja som si tento koncert náramne užil a treba priznať, že Dani tie vokály ešte aj po toľkých rokoch dáva s nadhľadom. Set uzatvárali klasikou Her Ghost In The Fog, ale kvôli technickým problémom s ušnými monitormi sme sa prídavku nedočkali.
Každopádne to bol veľmi podarený večer a som vďačný, že som sa mohol na ňom zúčastniť.
Stretol som sa tu aj s mnohými známymi z metalovej sféry, s ktorými sme sa hneď zhodli, že o tomto nebudeme hovoriť aby sme neboli považovaní za pozérov. Po koncerte sa ešte popíjalo v Randali, ale len mierne, lebo v piatok ešte mnohých z nás čakali pracovné povinnosti.
