Počas týchto teplých dní a v období letných festivalov sa uskutočnil v bratislavskom Kulturák klube komornejší koncert s účasťou troch slovenských kapiel. Pôvodne mali odohrať až štyri, ale na poslednú chvíľu kvôli chorobe zrušila svoju účasť skupina Old Hammer. Trochu ma táto správa zamrzela, pretože práve oni mi už zopár rokov unikajú a nemala som ich možnosť vidieť. Kvôli pretrvávajúcim horúčavám sa koncert začal až okolo deviatej hodiny.
Na pódiu sa pri mojom príchode už chystali Hrobár. Hneď som si povšimla, že je ich nejako menej. Bass gitarista sa žiaľ nemohol zúčastniť z osobných dôvodov, takže tento koncert odohrali iba vo dvojici. Po krátkych prípravách sa teda mohlo ísť na vec. Pred pódiom sa zhromaždilo celkom slušné množstvo ľudí. Hrobár sa v našich končinách už dávnejšie nezastavil, takže niektorí fanúšikovia sa určite potešili ich prítomnosti. V predných radoch bolo vidieť niekoľko ľudí v ich tričkách. Hrobári sa s tým veľmi nepárajú. Svoj set si rozdelili do troch sekcií, pričom každá mala približne štyri, max. 5 minút. Odzneli už notoricky známe skladby z ich debutu „Rýchla smrť“, no prišlo aj na Speak Bratislavsky or Zomri, či Toxická maskulinita. Zvukovo nemám žiadne výhrady, nakoniec zvučil človek, ktorý je s Kulturákom a jeho zvukom zžitý. Výhoda Hrobárov je v tom, že počas ich približne 20 minútového setu sa nemáte šancu nudiť. Ich rýchly thrash so slovenskými textami, ktoré sa ľahko vryjú do hlavy, takže si ich zapamätáte. Po dohratí posledného štvorminútového bloku sme si vypýtali ešte repete. Ešte mi nedá nespomenúť aj image kapely, ktorý som mala možnosť vidieť až v tomto roku na Flesh Party Open Air (predsa len, bola tu pandémia). Hrobári momentálne vystupujú do pol pása holí so špeciálnymi, nazvem to turbo okuliarmi, ktoré môžete vidieť na fotkách.
Po úvodnej nakladačke od Hrobárov sa na pódiu pomaly poskladala košická kapela Black Light. Túto kapelu sledujem viac menej od ich začiatkov, keď sa im podarilo vydať u Support Underground svoj debutový album. Chalani už v svojich začiatkoch veľa koncertovali a je vidieť, že dnes už je to sebavedomá kapela, ktorá nemá vôbec problém ani so svojou stage performance. Dnes sa na pódiu objavujú so záskokom na poste gitaristu. Ten sa stihol v krátkom čase naučiť songy pre tento koncert, za čo mu kapela aj náležite poďakovala. V minulom roku kapela vydala podľa môjho názoru zatiaľ svoje asi najlepšiu nahrávku vo svojej histórii. Na pódiu sa vynímal predovšetkým bass gitarista, ktorý zvolil letnú košieľku výrazných farieb. Kapela sršala počas celého svojho vystúpenia energiou a opäť som ocenila podľa môjho názoru dobrý zvuk. Čo sa týka set-listu, bol to mix ich doterajšej diskografie a z posledného EP zahrali ústrednú sklabu Firestealer. V rámci vystúpenia došlo aj k malým technickým problémom, keď sa už spomínanému bass gitaristovi vybila baterka, keďže hrá bez káblu. Na konci poprosil aj o kábel, lebo baterka nie a nie poslúchať. Niekedy po druhej skladbe spomenul gitarista a spevák v jednej osobe aj prebiehajúci Pride 2022 víkend a pri jeho nohách sa ocitla aj dúhová vlajka. Celkovo, podobne ako aj pri predošlom Hrobárovi malo toto vystúpenie energiu, je vidieť, že chalanov to jednoducho baví a už vedia náležite pracovať s publikom. Oproti Hrobárom však Black Light viac pracuje s melódiami a ich skladby hlavne zo staršieho obdobia čerpajú z veľkých vzorov ako Slayer a pod. Len tak ďalej!
Plynulo sme sa prehupli k záverečnej kapele večera – Abortion. Potešila som sa, že Miro (bubeník) mal na svojom aparáte nachystané 
aj všetky doplnky, ako kravský zvonec a pod. Bez toho by to nebolo ono. Taktiež sa pri bicích počas celého večera povaľovala aj vlajka dúhová vlajka. Čo bolo trochu smutnejšie bol pohľad pod pódiom. Po Black Light sa veľa ľudí vytratilo, alebo trávili ešte chvíle na ulici. Pre mňa je Abortion jedna z najobľúbenejších slovenských kapiel a mám pocit, že mladšia generácia už sa k nim dostala buď len okrajovo, alebo skrátka nemajú záujem o tento typ muziky. Aj napriek menšiemu počtu ľudí pod pódiom si z toho títo bardi nerobili až takú hlavu a svoj set odohrali, ako keby mali pred sebou celý Obscene Extreme. Set-list tvorili už klasiky z ich tvorby, mix starších albumov, no napríklad aj „Princ Hoax“, čiže jedna z tých novších. Samozrejmosťou bol komentár leadra kapely „Lepru“, ktorý každú skladbu pred zahratím komentoval. Či už to bola kritika a faloš v cirkvi, drogových dealerov, alebo spomínané hoaxy, s ktorými sa stretávame v dnešnej dobe snáď každý deň. Po technicko – zvukovej stránke nemám taktiež žiadne výhrady, ktoré by mi narušili nejakým výrazným spôsobom večer. Čo sa týka stage performance, tu sa rovnako nedá nič vytknúť, keď kapela už funguje na našej scéne naozaj dlho, všetci hudobníci sú zohratí a zvládajú popri hraní aj grimasy a všetko možné iné (však pozrite fotografie na Facebooku). Zhruba od polovice setu sa rozhýbali trochu aj prihliadajúce letargické obecenstvo. Na konci setu som dokonca dostala venovanú skladbu a to si naozaj vážim a ďakujem kapele (hoc mnou falošne odspievané)!
Takže summa summarum! Tento večer bol síce komornejšieho rázu, no o to priateľskejší. Ďakujem za akreditáciu a teším sa na ďalšie vystúpenia ktorejkoľvek zo zúčastnených kapiel. Bol to super večer!
