Death metalová sobota v Poprade!
Vonku sa síce otepľuje, ale kým sa vytiahne aparatúra a všetko to ostatné harampádie von, to ešte nejakú chvíľku potrvá. Dovtedy sa pod kotlom prikladá v kluboch. Mementom týchto slov je napríklad turné Death Mass Tour, ktoré v sebe spojilo niekoľko kapiel a tie v širšom časovom horizonte zobrali útokom kluby na Slovensku, v Česku a v Poľsku. Najbližšia zastávka tejto sekanice je 14. marca v popradskom klube Rock Fabric. A aby sme neobišli to podstatné, tak túto hlučnú zostavu budú tvoriť Dehydrated, Bloody Redemption, F.O.B., Extreme a Protesty. 14. 3. 2026, Rock Fabric, Poprad Začiatok: 19:00 Vstup: 15€ FB...
Recenzia – Vortex Unit – Treasures EP – 2026
Diskografia kapely Vortex Unit zatiaľ veľa položiek neobsahuje. Nebudem rátať diela, ktoré boli vydané pod predchádzajúcimi názvami kapely (podľa metal archives je tu nejaká kontinuita), nakoľko so súčasnými Vortex Unit nemajú spoločné prakticky nič. Po debutovom EP Nec Plus Ultra z roku 2014 sme si počkali na prvý album The Bringer of Sun šesť rokov. Tento album ma veľmi bavil a viac si môžete prečítať aj v príslušnej recenzii (link na recenziu The Bringer of Sun). Opäť prešlo ďalších šesť rokov a je tu druhé EP s názvom Treasures. Že by bola perióda šiestich rokov pre kapelu príznačná? Nahrávka obsahuje len tri skladby a dĺžka nepresahuje 15 minút. Pre kapelu je pravdepodobne dôležité sa pripomenúť, že existujú. Pod novým (mimochodom skvelým) logom a jemne zmeneným hudobným smerovaním. Vortex Unit sú na novej nahrávke menej extrémni, black a death metalové prvky síce ostali, v mnohých momentoch sú dokonca dominantné, ale oveľa viac dávajú dôraz na melodické refrény a celkovo dosť melodické vyznenie. Bicie tepú chladným strojovým rytmom, gitary sekajú temné deathmetalové riffy a celok znie monumentálne. Tento dojem ešte umocnia občasné zbory a nápadité klávesové linky. Akonáhle preberie vedenie Dáša, dostávame sa do sféry gotického metalu, avšak nálada ostáva vo sfére temnej budúcnosti. Pojmu gothic metal sa v prípade netreba báť, pretože neskĺzne do plytkých akože strašidelných a temných momentov. V danej oblasti sa až tak neorientujem, ale podobné prvky by som hľadal napríklad na holandskej scéne, ktorá vyprodukovala množstvo kvalitných nahrávok. Hudba Vortex Unit sa skladá z mnohých vrstiev, ktoré sa nedajú obsiahnuť na prvýkrát. Napriek čistému a veľmi peknému zvuku sa toho na poslucháča valí veľké množstvo a zorientovať sa nie je ľahké. To však mám na tejto kapele rád. Postupne to do seba začne zapadať a keď rozpletiete jednotlivé motívy, užívate si skvelé skladby. Najrýchlejšie preniknete do poslednej „Golden Bands“, ktorá je pomalšia, s výrazným refrénom a kraľuje jej vynikajúci Dášin spev. Dúfam, že Vortex Unit sa týmto EP pripravujú na nový dlhohrajúci album. Počuteľne sú vo forme, majú vynikajúce nápady a kompozične sa neustále posúvajú ďalej. Som zvedavý, čo vymyslia nabudúce. Treasures som otočil mnohokrát a napriek prvotnému dojmu, že sú to „len“ tri skladby, je toho na počúvanie a objavovanie viacej, ako pri mnohých oveľa dlhších nahrávkach. Viac o albume sa dozviete aj z jeho predstavenia samotnou kapelou. Kontakt: https://vortexunit.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/vortexunitsk https://www.instagram.com/vortex_unit_official/ Treasures by Vortex...
Fínski veteráni Waltari sa vracajú do Prahy búrať žánrové hranice!
Keď sa v deväťdesiatych rokoch začalo skloňovať slovo „crossover“, väčšina scény si predstavila fúziu hardcoru a metalu. Potom tu však boli Waltari. Partia okolo nezastaviteľného vizionára Kärtsyho Hatakku, ktorá si z definícií robila dobrý deň a do jedného taviaceho kotla bez ostychu nahádzala death metal, techno, rap, operu aj nablýskaný pop. 20. marca 2026 sa títo fínski experimentátori vrátia do pražského Paláca Akropolis, aby opäť dokázali, že v hudbe neexistujú žiadne „zakázané územia“. Nations Neurosis: soundtrack pre svet na hrane Do Prahy Waltari neprichádzajú len bilancovať. Hlavným motorom ich aktuálneho ťaženia je čerstvá štúdiová nahrávka „Nations Neurosis“. Ako už názov napovedá, kapela sa na nej púšťa do nekompromisnej analýzy kolektívneho šialenstva modernej spoločnosti. Hudobne ide o koncentrovaný extrakt všetkého, čo Waltari definuje: nájdete tu zbesilé thrashové výjazdy, hypnotické elektronické pulzovanie aj tie najchytľavejšie refrény, ktoré vám vlezú pod kožu skôr, než stihnete povedať „škandinávska avantgarda“. Nahrávka potvrdzuje, že Kärtsy Hatakka nestratil nič zo svojej schopnosti komentovať svet s nadhľadom, no zároveň aj s patričnou dávkou agresívnej naliehavosti. Laboratórium, ktoré nikdy neprestalo pracovať Waltari nikdy neboli kapelou pre puristov. Ich prístup k hudbe pripomína prácu šialeného vedca – vezmú gitarovú agresiu, naroubujú na ňu eufóriu európskych tanečných parketov a všetko preložia progresívnymi štruktúrami, ktoré dávajú zmysel len v ich vlastnom vesmíre. Vrcholom ich ambícií navždy zostane projekt „Yeah! Yeah! Die! Die! Death Metal Symphony in Deep C“, kde ako jedni z prvých v histórii organicky prepojili extrémny metal so symfonickým orchestrom. Nešlo o lacné pozlátko, ale o brutálny a zároveň elegantný stret dvoch svetov, ktorý definoval ich status neohrozených inovátorov. Večer pre tých, ktorí nechcú škatuľky Koncert v Paláci Akropolis sľubuje byť demonstráciou absolútnej tvorivej neohrozenosti. Kärtsy Hatakka, vizionár s vizážou kyberpunkového šamana a hlasom, ktorý sa bez námahy pohybuje medzi hrdelným revom a kryštálovo čistými melódiami, zostáva ústredným bodom tejto fascinujúcej hudobnej anomálie. Waltari v roku 2026 nie sú len reliktom minulosti, ale živým dôkazom, že skutočná umelecká sloboda sa začína presne tam, kde končí strach z porušovania zaužívaných žánrových konvencií. Vstupenky na koncert sú k dispozícii na webe Obscure Promotion: https://obscure.cz/cs/tickets/detail/id/1007 Tlačová správa Obscure...
Rozhovor – Holotropic – Ja zvyknem hovoriť, že o skladbách uvažujem skôr ako o príbehoch, menej v rovine “sloha – bridge – refrén”. Čiže mám väčšinu času potrebu robit v skladbách aj rôzne postranné epizódy, odbočky.
Skupina Holotropic sa po dlhom čase vrátila na scénu s novým albumom Individual. Hoci v posledných rokoch koncertovali, k plnohodnotnému albumu a jeho vydaniu prišlo až tento rok. Poďme sa teda pozrieť trochu hlbšie na túto slovenskú stálicu na scéne a pravdaže hlavne aj na ich nový album. Na otázky mi odpovedali Kamil a Vlado, za čo im ďakujem. Začriem trochu naspäť do histórie. Od albumu Permeate ubehol dlhší čas – čo sa za ten čas u vás v kapele zmenilo? Prečo sa rozhodli niektorí členovia kapely opustiť Holotropic a prečo naopak pribudli noví, samozrejme ak to nie je tajne 😊. Kamil: Zmenila sa, ako hovoríš, zostava, čo je asi najviac počuteľné na poste speváka, kde Veina vystriedal Vladimír. Vo všetkých prípadoch, by som povedal, že išlo o také bežné životné situácie, v ktorých niekto dal prioritu niečomu inému ako kapele. Predovšetkým gratulujem k novému albumu. Podľa doterajších informácií ste album vydali zatiaľ vo vlastnej réžii. Oslovili ste aj nejakých vydavateľov? Je možnosť, že vás niekto podporí vo vydaní? Kamil: Oslovili sme len veľmi limitovaný počet vydavateľov. V prinicípe je to aj kvôli tomu, že naša hudba je pomerne okrajová aj v rámci metalu a má dosť špecifické publikum, ktoré neobhospodaruje také množstvo labelov ako pri iných subžánroch. Čiže, aby to dávalo zmysel, museli by sme teda natrafiť na presne dosť veľkého partnera, ktorý by nám reálne pomohol, ale dosť malého a pre vec zapáleného, aby mal záujem o kapelu takéhoto formátu. Určite by sme sa tomu nebránili, ale nateraz ostávame DIY. Vaša nová hudba vznikala dlhšie – je pre vás dôležité nechať materiál „dozrieť“, aj za cenu menšej frekvencie vydávania? Kamil: Ona ani nevznikala tak dlho, skôr len ten proces, ktorý ju priniesol na svetlo sveta v nahratej podobe bol nekonečný. S odstupom času viem povedať, že čas navyše jej pomohol, ale jasné, že to nebolo iba časom samotným, ale skôr aktivitou navyše. Ale určite preferujem aj pri iných kapelách radšej menej materiálu, ktorý je možno dotiahnutejší, prekvapivejší, objavnejší ako síce pravidelné albumy s krátkymi pauzami, ale s možno menej zaujímavým obsahom. Skladba „in_dividual“ je rozdelená na časti – ide o konceptuálne dielo? Aký príbeh alebo ideu nesie? Kamil: U nás je za väčšinou vecí nejaký koncept, tu taktiež. Rozdelená je na tri celkom logické celky a ich názvy zodpovedajú tak trochu ich hudobnej náplni a tak trochu súvisia s obsahom textu. Ja osobne nerád vysvetľujem texty dopodrobna lebo som radšej keď si v nich každý objaví, to čo chce, naše texty vedia byť pomerne mnohoznačné. Poviem len toľko, že táto skladba nadväzuje na centrálnu myšlienku neoddeliteľnosti človeka od prostredia i nedeliteľnosti samého seba, akokoľvek reálne rozpoltení sme...






