Slovenská progresívna deathmetalová formácia WAYD patrí medzi kapely, ktoré sa neboja posúvať hranice extrémnej hudby. Ich tvorba balansuje medzi technickou precíznosťou, jazzovou otvorenosťou a temnou atmosférou, pričom každý nový materiál prináša ďalší posun v ich vlastnom hudobnom vesmíre. WAYD nikdy neboli kapelou, ktorá by sa uspokojila s opakovaním osvedčených postupov – práve naopak, neustále hľadajú nové spôsoby, ako prekvapiť seba aj poslucháčov. Pri príležitosti ich aktuálneho pôsobenia na scéne a ďalšej kapitoly v ich diskografii sme sa s kapelou porozprávali o tom, ako dnes vnímajú svoju hudbu, čo ich inšpiruje a kam smeruje ich ďalší vývoj. Rozhovor so mnou robil Richard a týmto mu ďakujem za zodpovedanie tohto dlhého rozhovoru.
Najprv taká trochu zvedavá otázka, ktorú sa rada pýtam takmer každej kapely. Názov WAYD znie tajomne a nejednoznačne – čo vlastne znamená a ako vznikol? Je v názve WAYD ukrytý nejaký interný vtip, príbeh alebo tajomstvo z čias vzniku kapely?
Ahoj, tento názov vznikol dosť dávno a prišiel s ním náš dnes už ex-bubeník Braňo. Dlho sme význam tejto skratky tajili, ale môžem prezradiť, že na začiatku to bolo WeAreYourDismay. Pri často položenej otázke, čo znamená WAYD, sme veľmi radi zavádzali dotazovateľov a vymýšľali sme nové významy. Asi najviac, mne osobne, dnes sedí WhatAreYouDoing.
Poďme sa však venovať trochu novému albumu. Predovšetkým gratulujem k vydaniu Reinvent. Už vyšlo pomerne veľa recenzií na váš nový album. S akými reakciami sa primárne stretávate? Bola nejaká recenzia, čo by vás zaskočila či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle?
Ďakujeme za gratuláciu. Nesmierne si vážime každú uverejnenú recenziu nášho nového albumu. Keď sa na všetky recenzie pozriem „zhora“, väčšina z nich je takmer jednoznačne pozitívna, čo nás, prirodzene, veľmi teší. V prípadoch, keď sa recenzenti venovali aj jednotlivým skladbám, je možné vnímať rozdielne pohľady, čo je úplne v poriadku – do istej miery sme to aj očakávali. Reinvent je podľa nás náš doteraz najpestrejší album, a to tak po textovej, ako aj po hudobnej stránke.
Ako sa vyvinul váš autorský proces od prvých demo nahrávok až po Reinvent? Cítite, že sa zmenil váš prístup k skladaniu?
Písanie skladieb sa počas tohto obdobia postupne vyvíjalo. V začiatkoch sme ku skladbám pristupovali všetci spoločne, čo vyplývalo z množstva času stráveného v skúšobni. Postupne sme však náš prístup prispôsobovali aktuálnym možnostiam. S miernou dávkou sebachvály sa dá povedať, že sme si vytvorili vlastný rukopis, podľa ktorého niektorí verní fanúšikovia dokážu našu tvorbu rozpoznať. Pri vzniku aktuálneho albumu Reinvent sme sa však po prvýkrát rozhodli pre mierne odlišný prístup. Tentoraz prišli gitaristi s takmer hotovými kostrami skladieb, ktoré sme následne doplnili bicími a basgitarou. Následne prišla na rad textová stránka a samotný vokál, ktorý jednotlivé skladby scelil do finálnej podoby. Aj keď sme to striktne neplánovali, Reinvent je napokon autorsky rozdelený na dve polovice. Poslucháč si tak môže na základe opakovaného počúvania vytvoriť vlastný pohľad na tento prístup, prípadne sa pokúsiť určiť, ktoré skladby patria do ktorej päťky.
Je pre vás dôležité experimentovať s jazzom či netradičnými prvkami v death metale, alebo to vzniká spontánne? Je niekto hlavným mozgom nápadov?
Tvorba nápadov u nás zvyčajne začína na gitarách. Následne sa pridá rytmická sekcia a potom dopĺňame vokály a ďalšie nástroje. Práca s netradičnými prvkami nás sprevádza už od samotných začiatkov. Pravdepodobne je to tým, že sme sa stretli a vznikli z thrashovej a deathovej školy. Väčšina kapely si však v čase vzniku prešla aj jazzovou školou, ktorú formovali hudobníci okolo AMC tria. Motívy často vznikajú spontánne, no vzadu v hlave nám vždy zostáva priestor na niečo, čo skladbu ešte okorení.
Čo vás inšpiruje pri tvorbe nových riffov či tém – skôr vnútorný pocit, koncerty, iné kapely alebo niečo úplne iné?
Povedal by som, že vo výsledku je to tak trochu všetko. Najčastejšou inšpiráciou sú však pocity a nálady. Samozrejme, určite sme boli ovplyvnení aj kapelami, ktoré sme počúvali. Mne sa raz stalo, že som si veľmi pochutnal na chlebe s maslom a medvedím cesnakom. No a potom to prišlo – začalo mi byť nevoľno a chvíľu som sa z toho nevedel dostať. Počas toho stavu som bol asi frustrovaný alebo prekvapený, že so svojím stavom neviem nič spraviť. Mal som však pri sebe gitaru, a tak vznikol riff, ktorý sa síce na Reinvent nedostal, ale ešte čaká na dopísanie. Verím, že z neho nakoniec vznikne agresívna skladba. Zatiaľ má pracovný názov Allium Ursinum.
Ako pristupujete k vizuálnej stránke vašej hudby (obaly, lyric videá, artworky)? Čo sa snažíte cez vizuál vyjadriť?
Náš prístup k vizuálnej stránke sa naplno prejavil až za posledné dva roky. Predtým sme všetku pozornosť venovali hlavne hudbe. Na prvej demo kazete Shape of Your Mind sme vtedy použili novinku – takzvaný 3D obrázok, pri ktorom si sa musel zapozerať určitým spôsobom, aby si videl, čo je vyobrazené. Spätným pohľadom môžem povedať, že sme sa vždy snažili nájsť niečo netradičné a originálne. Na prvom CD/MC The Ultimate Passion sme použili fotografiu pianistu so špecifickým výrazom tváre, čo bolo na metalovú kapelu vtedy netradičné. Pri albume Barriers sme spolupracovali s významným prešovským umelcom Petrom Kocákom a použili jednu z jeho grafík. Motív pre Decadance vznikol opäť z fotografie a Ghostwalk pre nás vytvoril Peter Juhas. Spoluprácu s prešovskou umeleckou scénou sme pokračovali aj pri reedícii Shape of Your Mind, kde o cover sa postaral Lukáš Thron, a remaster vinylu Decadance vytvoril Peter Bielous. Všetkým autorom sme veľmi vďační. Cover pre Reinvent vznikol spoluprácou s Jurajom Červeným. Čo sa týka pohybujúcich sa obrázkov, toho veľa nemáme. Keď sme však s Róbertom Sedlákom začali rozmýšľať o videoklipe k skladbe Nocturnal Shredding, rozhodli sme sa točiť u nás v skúšobni. Taká klasika, ale nechceli sme tam celú kapelu ako hrá – takže vo videu sú len speváci a naši fanúšikovia, ktorí vo svojich snoch hrajú na všetky nástroje a dokonca aj v kapele WAYD.
Aká je hlavná myšlienka coveru aktuálneho albumu REINVENT?
Tak trochu to nechávame na každom, nech si vytvára vlastné vysvetlenie na základe pocitov. Malo by to byť spojené s hudbou samotnou. Môžem však spomenúť, ako vznikal aktuálny cover. Autorom je, ako som už spomínal, Juraj Červený, ktorý na začiatku použil fotografiu Lomnického štítu od Petra Jurča. Následne ju otočil o 180 stupňov a v spodnej bielej časti umiestnil logo WAYD. Má to aj svoj interpretačný význam – kapela sa roky snaží dostať na pomyselný vrchol undergroundu, no stále sa nachádza na začiatku cesty, niekde dole, v bažinách snehu. Samotný finálny cover Juraj spracoval na linoryte a proces dokončil odtlačkom.
Keď pri tvorbe spolupracujete s hosťami (saxofón, trúbka), čo vás typicky vedie k tomu zapojiť niekoho zvonka? Poznáte sa s hosťami aj osobnejšie alebo len z hľadiska nahrávania?
Naša spolupráca s hosťami je vždy postavená na vzájomnom priateľstve – poznáme sa už dosť dlho. Zároveň je pre nás dôležité vytvoriť priestor pre iný pohľad na skladbu a umožniť hosťovi tento pohľad spracovať a interpretovať. Veľmi si vážime ich ochotu a záujem o spoluprácu.
Ako sa pripravujete na turné alebo koncerty – máte nejaké špeciálne skúšky? Hlavne vzhľadom na to, že niektorí členovia nie sú stále na Slovensku, ako riešite túto stránku?
Skúšky máme pravidelne, väčšinou na týždennej báze. Pred turné alebo koncertom však zvykneme intenzívnejšie dolaďovať setlist, takže vtedy trávime v skúšobni viac času. Aktuálne to máme trochu komplikovanejšie – ak môže prísť Drahoš, ktorý žije v Británii, pripraví sa dopredu a nám stačí doladiť setlist. Ak Drahoš nemôže priletieť, máme pripravenú náhradu – speváka Števa a basgitaristu Kaja, ktorí ho vedia zastúpiť. Vďaka tomu sme schopní kedykoľvek odohrať koncert.
Je nejaká skladba zo starých albumov, ktorú by ste dnes hrali trochu inak, keby ste mohli?
Vieš, čo je najväčšia sranda? Že skladby môžeme hrať presne tak, ako chceme! :) Ak sa však s odstupom času pozriem na niektoré skladby, niečo by som pozmenil, respektíve dnes by som pristupoval k aranžmánom inak. Raz prišiel Milan do skúšobne s nápadom zahrať na koncertoch Medley. Tak sme sa do toho pustili a dnes máme v programe túto vec, ktorá spája štyri staršie skladby a väčšinou dostáva veľmi dobrú spätnú väzbu.
S akou hosťujúcou spoluprácou ste boli najviac spokojní a prečo?
Pravdepodobne je to aj názor celej kapely, ale dlhodobo a najviac spolupracujeme s Gapom. Spojuje nás dlhá história. Gapa je dnes rešpektovaný profesionálny saxofonista, ktorý, podľa jeho slov, vždy rád s nami spolupracuje, aj keď sa venuje iným hudobným žánrom. Mohol by som spomenúť aj, hoci neviem úplne presne, či ide o hosťujúcu spoluprácu, prínos Chrisa. Zrejme prvýkrát v histórii kapely sa výraznejšie zapojil do písania textov niekto „z vonku“.
Keďže ste staršia kapela a zažili ste toho už veľa, môžete porovnávať. Ako vnímate súčasnú slovenskú metalovú scénu v porovnaní s tým, keď ste začínali?
Asi to ani neviem úplne objektívne porovnať, ale môžem povedať, že súčasná slovenská metalová scéna je nesmierne pestrá a kvalitná. Dnešné technické možnosti a ľahšia dostupnosť všetkého generujú množstvo skvelých nahrávok aj koncertov. Väčšina dnešných nahrávok má po zvukovej stránke svetovú úroveň, čo je úplná paráda. Ak sa prenesieme do roku 1994, keď vznikol WAYD, zápasili sme s nedostupnosťou nástrojov, nahrávacích možností a podobne. V tom čase ešte nebol internet, takže sme mnoho kapiel, ktoré hrali v Československu, ani nemali šancu spoznať. Informácie sa šírili pomalšie. Pamätám si, ako sme písali list kapele Master’s Hammer, keď sme chceli, aby nám poslali MC Ritual.
Aký typ reakcií fanúšikov vás najviac prekvapí pri živých vystúpeniach? Stretávate sa na koncertoch skôr so staršou generáciou alebo občas zavíta na vás koncert aj skupina mladých?
V poslednej dobe vidíme opäť nárast mladých fanúšikov, čo je veľmi pozitívne. Majú viac energie, a to sa potom prejaví aj pred pódiom. Staršia generácia si radšej hudbu užíva pokojnejšie, pozornejším počúvaním. Najviac vie na koncerte prekvapiť situácia, keď z publika zaznie požiadavka na nejakú staršiu skladbu. To v nás vždy vyvolá debatu, ktorá pokračuje aj po koncerte. Nie sme kapela, ktorá by mala čas hrať na želanie, ale je to určite moment na zamyslenie, či neupraviť koncertný program.
Máte nejakých fanúšikov, ktorí ostali verní počas celého vývoja vašej tvorby? Je niekto váš dvorný šofér/dlhodobý podporovateľ alebo nebodaj mecenáš?
Tu musím povedať, že jeden z najdôležitejších ľudí, ktorých sme počas koncertovania a nahrávania stretli, je *Martin Roman*. Dnes ho často označujeme za nehrajúceho kapitána kapely. V podstate pracuje ako náš manažér či koordinátor. Je členom kapely, aj keď nehrá na žiadny nástroj – hoci v minulosti s nami vystupoval na poste speváka. Sme mu nesmierne vďační za jeho prístup a vytrvalosť. Je obdivuhodné, že s nami vydržal takto dlho. Poznáme aj ďalších ľudí, dnes už našich priateľov, ktorí nás poznajú od začiatku a podporujú nás dodnes. Veľmi si túto podporu vážime.
Ktorý moment z vašich živých koncertov považujete za najpamätnejší a prečo?
Zaujímavých momentov počas vystúpení sme za tie roky zažili viac. Ja osobne si dlho pamätám jednu príhodu z koncertu v Liptovskom Mikuláši. Hrali sme v pôvodnej zostave skladbu Mindstorm, kde je zhruba v strede dlhý výkrik. Ten má na starosti Milan, ktorý zároveň obsluhuje sólovú gitaru. Tesne po výkriku som počul, že sa niečo deje. Nastupovala pasáž, kde si striedame riffy, ale druhú časť som nepočul úplne dobre. Keď som sa pozrel doprava, kde bol Milan, videl som ho v čudnej pozícii – dá sa povedať, že na kolenách, no stále držiac gitaru. V tom momente som sa otočil na nášho bubeníka Braňa, a pohľadom sme si vymenili otázky a odpovede. Keby to bola normálna konverzácia, mohlo by to znieť takto:
„Milan asi odpadol alebo sa s ním niečo deje, že?“
„Hej, vidím.“
„Čo teraz? Ukončíme skladbu, alebo ju dohrajeme do konca?“
„Hm, tak ju dohrajme a uvidíme, čo ďalej.“
„Dobre.“
Toto sme si odsúhlasili pohľadom aj s Drahošom. Po dohraní skladby sa Milan postavil a pokračovali sme vo vystupovaní. Je možné, že niektorí fanúšikovia si túto situáciu ani úplne neuvedomili. Po koncerte nám Milan vysvetlil, čo sa stalo. Po spomínanom výkriku, kde vždy dáva zo seba maximum, sa mu zahmlilo pred očami a zvalil sa na kolená, čelom sa zachytil o odposluch na podlahe. Keď sa prebral, stihol sa zorientovať, napojiť na kapelu a dohrať skladbu, akoby sa nič nestalo. Milan je skrátka poriadna Beast.
Keby ste mali odporučiť tri albumy zo slovenskej aj zahraničnej tvorby, ktoré vás v poslednej dobe oslovili, ktoré by to boli?
Rozumiem, že tu nie je priestor pre dlhé zoznamy kapiel, ale vybrať len tri je pomerne náročné :-) Osobne mám rád novú hudbu a nové nahrávky. V poslednej dobe som najviac počúval nový CONTEMPT – Portal. Zaujala ma kapela ATYPIC – Apotropaic a často mi hrali PERVERSITY – Spiritual Negation. Zo zahraničných kapiel, kam zaraďujem aj Česko, som najviac počúval a môžem odporučiť BLOOD INCANTATION – Absolute Elsewhere, posledný album J.A.R. – Jezus Kristus Neexistus? a taktiež DROM – Pustina. A skoro som zabudol – veľmi odporúčam a asi najviac som počúval náš album Reinvent :-)
Čo robíte, keď práve nevytvárate alebo nehráte hudbu – máte nejaké spoločné záľuby okrem hrania?
Myslím si, že naša spoločná záľuba, keď práve nevytvárame alebo nehráme hudbu, je debatovať o hudbe. Veľmi nás baví aj, keď si môžeme jeden z druhého urobiť srandu alebo sarkasticky komentovať správanie členov kapely. Niekedy to síce nekončí úplne smiešne, ale to nevadí :)
Sme undergroundová kapela – nehráme mesačné turné a hudbou sa neživíme. Každý z nás preto pracuje, kde sa dá. Napriek tomu sme minulý rok s Martinom začali organizovať podujatie Prešovské JATKY, ktoré sa koná 30. apríla. Radi by sme tento termín pevne usadili medzi rešpektované akcie venované extrémnej hudbe. Spomenúť musím aj prešovský klub Stromoradie, kde na jeseň pravidelne organizujeme Decadance Fest.
Klasická otázka sa týka ako vždy vašich plánov do budúcnosti. Čo plánujete v tomto roku priniesť? Môžeme ešte očakávať aj tento rok od vás nejaké prekvapenie?
Aktuálne bude k dispozícii vinyl Reinvent. Ešte by sme radi pripravili a ponúkli aj MC nosič a prípadne ďalší videoklip. Máme aj plán na refresh merchu – pripravujeme nové tričká Reinvent a limitovanú edíciu grafík. Okrem toho sme začali pracovať na nových skladbách. Nechajte sa prekvapiť!
Máte už aj nejaké plány, čo sa týka letných festivalov? Kde vás najbližšie môžeme vidieť?
Pravdupovediac, vyzerá to tak, že väčšina letných festivalov má tento rok už plno. Je možné, že sa ešte objaví nejaká ponuka na hranie. Ideálne je, aby fanúšikovia sledovali naše informačné kanály, kde sa dozvedia o miestach, kde budeme vystupovať. V tomto polroku máme zatiaľ potvrdené mestá: Košice, Žilina, Praha a Krupina.
To by bolo všetko z mojej strany, ďakujem veľmi pekne za tento rozhovor. Záverečné slová sú vaše 😊.
Chceli by sme poďakovať za skvelé a zvedavé otázky, za možnosť odpovedať a za priestor, ktorý nám bol poskytnutý. Rešpektujeme vynaložený čas na podporu extrémnej hudby a prajeme veľa inšpiratívnych zážitkov. Rovnako by sme touto cestou radi poďakovali metalistom, pankáčom, hardkorákom a všetkým ostatným, ktorí chodia na koncerty a podporujú svoje obľúbené kapely.
Kontakty:
wayd@mail.com
https://www.facebook.com/wayd.official
youtube.com/@wayd_metal
https://open.spotify.com/artist/6t4QPObydNBgWDpM8xrwGC
https://wayd.bandcamp.com/
