Napriek tomu, že už nevzniká toľko nových thrash metalových kapiel, ako približne desať rokov dozadu, stále vychádza dostatok nahrávok a žáner nestráca popularitu. Veď aj tento rok začal vydaním radových albumov minimálne dvoch veľkých kapiel.
My sa však pozrieme ešte do minulého roka, kedy vyšiel druhý radový album melodických thrasherov Manyac s názvom Dark Philosophy. Po piatich rokoch od predchádzajúceho Death Sentence for Tomorrow sa zišla zostava Martin Horňáček (spev), Michal ‚Košťo‘ Košťalik (gitara, spev), Peter Palánky (gitara, spev), Richard Prešinský (basgitara) a Juraj Kolárik (bicie) – teda rovnaká ako na debute – a vo Flameart N-semble Studio nahrala aktuálny album.
Hudba Manyac sa vyznačuje tým, že obľubujú dlhšie skladby a intenzívne venujú sa postupnému košateniu a obmenám riffov a motívov. Veď z jedenástich položiek na Dark Philosophy majú len dve menej ako štyri minúty. Nie vždy je to výhodou, ale k tomu sa ešte vrátim neskôr.
Gitary sú síce hodne ostré, ale zároveň veľmi melodické. Nedržia sa len vysokorýchlostného rezania a behania po hmatníku, ale často vykúzlia aj výrazne heavymetalové harmónie. Dve gitary majú opodstatnenie a často ide každá svoje, aby sa potom stretli v ústrednom riffe.
Vokál je prísny ako sa patrí, mne sa pri počúvaní vybaví hlavne nemecká škola thrash metalu. Cítiť z neho hnev a agresivitu, Angelripper a Mille spokojne prikyvujú. Ak sa vám nové albumy Kreator už zdajú príliš melodické a preprodukované, Manyac by mohol predstavovať výbornú alternatívu, pri ktorej si spomeniete na staršie obdobia nemeckej legendy. Samozrejme je to kúsok na úkor originality, ale v rozumnej miere.
Osobne ma najviac baví trojica skladieb v strede albumu. Tretia „Misery“ má hodne chytľavý hardcore zborový refrén, ktorý funguje okamžite, a svojou náladou sa od ostatných skladieb líši. Štvrtá „I’m Not the One” znie ako keby Catastrofy začali spievať po anglicky – je to jednoduché, ale veľmi funkčné. Piata „Bow Down!“ začne pomalšie a postupne buduje hustú atmosféru, aby sa na konci rozbehla do slušných obrátok. Podobne sa dá pokračovať aj ďalej. V každej skladbe si nájdete obľúbený a výrazný motív.
A teraz sa vrátim k pomerne veľkej dĺžke skladieb a tým aj celého albumu. O žiadnej skladbe by som nepovedal, že ju treba vyhodiť, ale mnohé by si zaslúžili skrátiť. Výborné motívy sa rozrieďujú a ku koncu strácajú energiu. Takmer 55 minút je pre mňa na sústredené počúvanie príliš veľa.
Naopak, na také bežné počúvanie k nejakej činnosti funguje temná filozofia oveľa lepšie. Najmä vďaka tomu, že zbytočne netlačí na tvrdosť a rýchlosť. Album sa vyznačuje istou vzdušnosťou a prehľadnosťou, zároveň však slušne odsýpa.
Páči sa mi minimalistický prístup ku grafickej stránke nahrávky. V dnešnej dobre zložitých grafík má príjemne staroškolský nádych, ktorý odkazuje na počiatky žánru.
Kapela Manyac na svojom druhom radovom albume Dark Philosophy nekompromisne pokračuje na ceste tradičného melodického thrash metalu. Ak prisaháte na žánrové klasiky a ste toho názoru, že thrash metalu a poriadnych riffov nie je nikdy dosť, tak určite budete spokojní.
Kontakt:
https://manyac.bandcamp.com
https://www.facebook.com/manyacband/
https://www.instagram.com/manyacband/
