Slovenská kapela Talebringer patrí medzi tie mená, ktoré si postupne budujú pevné miesto na domácej hudobnej scéne vďaka osobitému zvuku, silnej atmosfére a dôrazu na príbeh v hudbe. V rozhovore s gitaristom Romanom sme sa rozprávali o ich hudobnej ceste, inšpiráciách, aktuálnej tvorbe aj o tom, kam chcú Talebringer posunúť ďalej a týmto mu ďakujem za odpovede. Pustíme sa teda do toho.
Ako vznikol názov „Talebringer“ a čo znamená pre vás?
Kedysi sme fungovali pod čudesným názvom LËS a vždy keď sme to vyslovili, bolo nám do smiechu a akosi sa nám ten názov páčil. Problém však tkvel v tom, že nikomu okrem nás to vtipné neprišlo a tak sme časom pochopili, že treba prísť s niečím iným. Bolo to ešte pred príchodom Moniky, kedy sme na kapelnom sústredení dlho do noci rozmýšľali nad všetkými možnými názvami a zrazu nám napadol Talebringer. Jeho význam spočíva v našich textoch. Všimli sme si, že väčšina sú skôr také príbehy, či už teda na štýl fantasy alebo osobnejších textov. Talebringer je teda fiktívna postava, ktorá cestovala krajinami, všetko vie, všetko videla a všetko počula. Z tých zážitkov teda často vychádzame a miešame do nich aj osobné záležitosti.
Kedy ste prvýkrát začali hrať spolu a čo vás viedlo k tomu založiť kapelu?
Začali sme na jeseň v roku 2021, kedy sme sa v školských laviciach rozhodli, že založíme kapelu. Začínali sme od úplnej nuly, pôvodne sme fungovali traja v zostave gitara, elektrické bicie, klávesy a skúšali sme v obývačke. Nie každý hneď počúval metal (spočiatku iba ja) a samozrejme niektorí z nás nevedeli hrať na svoje nástroje. Tréningom, jednou personálnou zmenou a príchodom Moniky sme sa vypracovali až do dnešnej podoby. Keby mi niekto pred takmer 5 rokmi povedal, že si raz zahráme pred kapelami ako Davová Psychóza, Depresy, Orkrist, Galadriel či XIII. Století, asi by som sa nahlas zasmial a mal ho za blázna :).
Vaša hudba kombinuje ženský vokál s mužským growlingom — ako sa rozhodol tento kontrast, a čo vás k nemu inšpirovalo?
Niekedy v úvode roka 2023 sme videli naživo Galadriel, ktorých u nás asi netreba predstavovať. Sonin spev nám dal chrobáka do hlavy – aj u nás by to chcelo takú speváčku. Ja som už vtedy miloval ich kultový The Mirror Of Ages a asi si vieš predstaviť to sklamanie, keď v ten večer okrem jedného kúsku z Empire of Emptines úplne obišli ich prvé tri albumy. Nás však neobišiel ten chrobák v hlave, o pol roka na to sme sa stretli s Monikou a bolo vybavené.
V novembri vám vyšiel debutový album Flowing Streams of Time – Gratulujem! Je prezentovaný ako vývoj kapely — môžete nám priblížiť, ako sa vaša tvorba menila od prvých skladieb až po album?
My sme sa dlho profilovali a pôvodne sme hrali niečo ako folk rock/alt rock a ten metal bol len taká vzdialená idea, ktorá sa zrealizovala až časom. Z toho ranného obdobia sme na našom krste zahrali aj dve skladby, tak uvidíme, či ich niekedy aj nahráme v štúdiu. K metalu sme sa priblížili až keď sme začali growlovať a po hudobnej stránke to prišlo automaticky časom.
Aké sú zatiaľ reakcie z médií na váš debut? Stihol niekto už napísať aj recenziu?
Prvenstvo za recenziu získal Flork z webzinu Jablká Ďaleko Od Stromu. Metalmania prišla krátko po nich a tam so mnou spravili aj rozhovor. Rudi Rus dal shoutbox na Metalopolise. Niekam sme aj písali a ešte aj budeme, len bolo toho v poslednom období veľmi veľa na nás. Zatiaľ sme obdržali veľa pozitívnych ohlasov až na jeden komentár…tuším to bolo „No Rudi to vychválil ale skúsim to ešte raz.“ :)
Máte pocit, že týmto štýlom oslovujete nielen metalových fanúšikov, ale širšie publikum — ako reagujú ľudia mimo metalovej scény?
Často pozitívne. Ešte skôr, ako sme začali hrať skutočné koncerty sme si prešli nejakými školskými vystúpeniami. Asi si myslíš, že tam nie sú zrovna zástupy metalistov a samozrejme máš úplnú pravdu. Takže nás museli počúvať aj iní ľudia a dostávalo sa nám veľa odozvy v štýle „nepočúvam metal ale dobrí ste boli.“
Ako prebiehal proces tvorby albumu — od nápadov, cez písanie textov až po nahrávanie v štúdiu? Ktorý okamih bol podľa vás najpamätnejší?
Základný nápad prinesiem väčšinou ja a potom ho preberieme na skúške s bubeníkom Danom a basgitaristom Lukym. Urobíme vlastne celý inštrumentál, do ktorého sa pripojí speváčka Monika s nápadom na vokálnu linku. Texty u nás robí práve ona alebo Luky, to sa vždy všetci rozprávame, o čom by skladba mala byť, akú má náladu. Gitaristka Simona si občas dorobí nejakú vyhrávku a to je vlastne všetko.
Ktorá skladba z albumu má pre vás osobitný význam a prečo?
Každý z nás má svojho favorita z rôznych dôvodov, ale ak by sme sa mali všetci zhodnúť na jednej skladbe, bola by to Punishment Was Empathy. Vyplavili sme sa ňou do doomovejších vôd a ľudia to ocenili – je to naša druhá najpočúvanejšia skladba. Mimochodom, je to najnovšia pieseň z tých, čo sú na albume a dorobili sme ju tesne pred nahrávaním na jednej z našich skúšok. Nápady prichádzali automaticky, ako prúd, boli sme úplne unesení a ponorení. Pôvodne sme ju ani nemali nahrávať, ale na poslednú chvíľu sa plán zmenil.
Ako vyzerá vaša tvorivá rutina — kto prináša nápady, ako spolupracujete pri skladaní hudby a textov?
Túto otázku by som asi vynechal, lebo som na ňu vlastne odpovedal dve otázky dozadu :D
Máte nejaké hudobné alebo iné inšpirácie, ktoré ovplyvnili zvuk Talebringer? (kapely, knihy, filmy, životné skúsenosti…)
Hudobné určite, aj keď nemyslím, že by sme sa nejakej kapele vyslovene podobali. Ovplyvnili nás Children Of Bodom, Amorphis, Arch Enemy a mnohé iné bandy. Knihy a filmy ani moc nie, mám pocit, že toto je skôr vec starších kapiel – mnoho mladých si takto neprepája tie svety. V metale sa dosť zaužíval Pán Prsteňov, ale neviem, či by toto u nás fungovalo. Summoning si na tom postavili kariéru, z domácej scény sa v tom kedysi pohybovali Orkrist a najnovšie sa k tomu trochu vrátili. Životné skúsenosti zatiaľ stihli ovplyvniť len jednu skladbu – Punishment Was Empathy, ktorá je vlastne o rozchode, Monikina záležitosť.
Ako zvládate skladať hudbu a texty, keď ste podľa informácií medzi „najmladšími“ kapelami na scéne — ovplyvňuje to vaše názory, témy alebo prístup k muzike?
Po boku skúsenejších kapiel a znalého publika sme pochopili, že musíme zamakať. Naše prvé tri koncerty sme odohrali s mladými kapelami pred mladým publikom, v nie moc dobrých priestoroch, kde je obom stranám viac menej často jedno, čo hráš a ako znieš – o vokálnom kontraste a ani našom štýle väčšina zúčastnených punkáčov / alt rockerov nikdy predtým ani nepočula. Náš štvrtý koncert bol však už v MMC, kde sme si uvedomili, že to začína byť iné. Veď tam hrali legendy tohto kontrastu Galadriel a Orkrist a boli tam stovky ľudí kvôli gotickej kultovke XIII. Století. Prvýkrát nás naozaj premohol stres a myslím, že to bolo vidno. Dostali sa nám nejaké dobré ohlasy a od tej doby už teda vymetáme aj „starecké“ akcie, ktorých bolo uplynulý rok možno aj viac, ako tých mladíckych.
Čo vás ako kapelu motivuje ďalej — kam by ste chceli, aby sa Talebringer posunul? (hudobne, koncertne, kariérne)
Hudobne by sme samozrejme chceli robiť novú muziku, nejaké nápady a skladby už máme. Niekde vzadu v hlave mám pocit, že pri väčšom množstve času by sme vedeli napísať lepšie skladby, ako máme teraz na albume a popravde som dosť zvedavý, s čím prídeme, keď sa opäť začneme “sústrediť”. Koncertne by sme chceli zlepšiť zvuk aparátu, vystupovanie… vždy je čo zdokonaľovať. Chceli by sme hrať samozrejme koncerty/festivaly, už tam budúci rok máme pár naplánovaných – po Slovensku, Česku a Rakúsku. Kariérne? Mne by sa páčilo, keby sme sa dostali pod nejaký label, ktorý nám pomôže aspoň s promom, výrobou nosičov a možno aj merchom? To by chcel asi každý, tak uvidíme čo sa podarí. Hlavne sa musíme po zimnom vypnutí začať všetci zapájať a prikladať ruky k dielu, inak to nejde.
Ako reaguje slovenská metalová scéna na vašu tvorbu?
V poslednej dobe sa nám darilo rozšíriť svoje meno, mám pocit, že už nás začínajú ľudia registrovať. Odozvy máme pozitívne, či už od mladých alebo ostrieľanejších metalistov. Tým sa páči náš hudobný odkaz 90 tych rokov, je to pre nich trochu nostalgia a zároveň sme mladí, to ich teší. Poznajú kapely, ktorých vplyv je v našej hudbe cítiť. Pri mladých fanúšikoch je zas zaujímavé, že často nepoznajú staré kapely, netušia, odkiaľ prišla inšpirácia. Úspech má hlavne vokálny kontrast, bicie a lead gitara.
Máte od fanúšikov alebo médií nejaké neočakávané reakcie, ktoré vás prekvapili?
Mali sme zopár naozaj divných prirovnaní – že to znie ako Iné Kafé, Rammstein a niekto povedal „je počuť, že ten, čo skladá hudbu má dobre napočúvaný Orkrist“. S tým Orkristom je to pravda, ale nikdy by mi pri našej hudbe nenapadlo, že by sa im podobala, to už skôr ten Galadriel je cítiť. Jo, a ešte nám Rudi Rus povedal, že náš debut je lepší album ako Velvet Darkness They Fear od Theatre Of Tragedy, čo si teda vážime ale porovnávať sa to isto nedá :D Hlavne oni mali na tom albume ruský sláčikový kvintet, originál časť orchestra, ktorý dovtedy nikto v metale nemal.
Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí váš hudobný štýl zatiaľ nepočuli — prečo by ste ich chceli presvedčiť, aby vás skúšali?
Jednoznačne kvôli nášmu vokálnemu kontrastu, melodickosti a pestrosti skladieb. Naše prvé koncerty sme si odkrútili na školách, neskôr v spoločnosti kapiel, ktoré neboli z metalového spektra a vždy sa našli ľudia, ktorí za nami prišli, pochválili a povedali, že aj keď metal nepoznajú/nie sú metalisti, naša hudba ich oslovila a často vypichli práve tieto tri, vyššie spomínané aspekty.
Ako vyzerajú vaše plány do blízkej budúcnosti — nové skladby, koncerty, videá, experimenty?
Momentálne čaká Dana a Lukyho maturita, takže koncerty asi trošičku obmedzíme. Počas toho obdobia však nezaháľame a budeme pracovať na nových skladbách. Bude dostupná aj dotlač našich tričiek, ktoré sa zatiaľ dosť dobre uchytili a samozrejme CD. Pred letom už začneme dávať dokopy setlist na koncerty/festivaly, keďže ich už máme 5 a ak sa podarí, bude ich viac.
Ďakujem za váš čas pri písaní tohto rozhovoru, prajem veľa inšpirácie do tvorby a veľa nových fanúšikov. Posledné slová sú vaše.
Ďakujeme všetkým, ktorí si prečítali tento rozhovor a Vám všetkým v Metalexpresse za to, že zvládate túto ťažkú robotu a pomáhate udržať scénu pri živote. Tešíme sa na letné koncerty a snáď sa niekde stretneme :).
Kontakty
https://www.facebook.com/talebringer
https://www.youtube.com/@Talebringer
https://www.instagram.com/talebringer_band/
https://open.spotify.com/track/7J1N1pikDxMd0mc1ZNuPl0
talebringerband@gmail.com
Použité fotky pochádzaju z archívu Mrtvolky
