Z predchádzajúceho albumu The Split Reminiscences som bol nadšený (recenzia Reminiscences). Album ma navyše stále baví a pravidelne ho počúvam. Preto som si aj hovoril, že už by to chcelo nasledovníka. Aké bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že nasledovník je na svete niekoľko mesiacov. Čo už, vychádza toho tak veľa, že mnoho nahrávok unikne pozornosti, prípadne sa úplne nevydarí alebo nezvolí vhodná propagácia.
Ak ste niekoľkokrát otočili Reminiscences, tak úvodná časť albumu, teda trilógia Mankind In Vitro vás neprekvapí a rýchlo budete doma. Začiatok po hudobnej stránke jednoznačne nadväzuje na predchádzajúci album. Pomerne temný prog metal, rytmicky dosť komplikovaný a polámaný, ale zároveň pesničkový a príjemný. Jednoznačne zaujme zvuk kláves, oproti Reminiscences sa ešte viac rozšírila paleta. S vokálmi sa už tradične šetrí a k slovu sa dostávajú rôzne hlasové sample na dokreslenie nálady. Už podľa názvu jednotlivých častí trilógie je jasné, o čom sa bude rozprávať – Project Earth, Life Matrix, Transhuman. Veľmi dobré progmetalové texty a námety.
Musím sa priznať, že pri prvých vypočutiach mi stačila úvodný trilógia, ktorá ma spolu cez 20 minút a vďaka náročnosti a komplikovanosti moja pozornosť už ďalej klesala. Preto mi ostatné skladby liezli do hlavy ťažšie.
Ale na rovinu – nie len kvôli tomu. Zvyšok albumu sa nesie v pomalšom tempe, často je to skôr rock ako metal. V týchto polohách mi The Split až tak nesedia. Často som si hovoril, že by to chcelo riadny riff, alebo skrátiť skladbu. Cítiť to správne vnútorné napätie, potemnelá nálada pokračuje, len tvrdé gitary majú oveľa menej priestoru. Skladbám sa nedá uprieť, že sú pestré a zaujímavé, znalci hudobnej teórie určite odhalia viaceré špeciality. Aj bežný poslucháč ocení kombináciu komplexnosti a zložitosti hudby pri zachovaní pesničkovosti. To treba vedieť, klobúk dole! Ale občas sa to aj vlečie.
Reminiscences bol v podstate krátky album, keďže veľkú časť tvorili inštrumentálne verzie skladieb. Držal pokope a mne dával zmysel najmä ako celok. Tu môže byť trochu problém Mankind In Vitro, ktorý tvorí spomínaná trilógia, a zvyšok pôsobí ako zbierka piesní. Síce veľmi dobrých piesní, ale akosi mi tam chýba súvislosť. Alebo len zle počúvam? Možno ju odhalím až pri ďalšom počúvaní.
The Split je kapela skvelých muzikantov. Technicky aj skladateľsky, to cítiť v každej note. Základné trio tvoria Zdeněk Čepička (bicie, programming), Mirek Řezníček (gitary, programming) a Mira Valouch (basgitara). Ako hostia sú na albume uvedení speváci Vít Jindřichovský a Adam Von Sychrow, ďalšie nástroje doplnili Richard Mlynář (piano) a Petr Chudoba (violončelo). Album vyšlo vo vydavateľstve Dead Maggoty Productions.
Prog metalovú resp. prog rockovú scénu nesledujem nejako špeciálne, v podstate len poctivo vypočujem svojich obľúbených pár interpretov. Ale do tohto krátkeho zoznamu jednoznačne The Split patria. Reminiscences u mňa ostáva neprekonaný, ale Mankind In Vitro je výborný žánrový album. A tú progresivitu vedia ukázať nielen komplikovanosťou nôt, ale aj skutočným hľadaním nových ciest a kombinácií. To už mnohé prog bandy zabudli, The Split určite nie.
Kontakt:
https://thesplitprog.bandcamp.com
https://www.facebook.com/thesplitprog
https://www.instagram.com/thesplit_official
