MRKVA
Ďalší drift planéty okolo mega výhrevného telesa je za nami. No a to značí tieto rekapitulačné články na všemožné témy. Kde začať… Raz za čas na mňa príde taká chvíľka, že sa potrebujem odstrihnúť celkovo od muziky. Tento rok sa mi to stávalo pravidelne a často, a tak som podstatnú časť koncoročných sviatkov venoval posluchu albumov, ktoré sa mi chtiac, či nechtiac behom roka vyhýbali. Na koncerty som až na jedenásť výnimiek nechodil (pre niekoho málo, pre niekoho veľa), pretože vystáť niektorých ľudí je pre mňa čím ďalej, tým ťažšie. A pretvarovať sa ma jednoducho nebaví. Aby som nebol len za toho mrmlajúceho odľuda niekde vzadu, tak zopár vecí aj potešilo. A to sú také tie malé svetielka na konci tunela, ktoré ešte ako tak dávajú existencií zmysel. A práve o nich bude v nasledujúcich riadkoch reč.
TOP 15
Master – Saints Dispelled
Mnohí by možno namietali a už počujem tie uplakané poznámky typu: „Ale veď hrajú stále to isté a je to nuda…“ No, nuda to nie je a to isté vždy hrali aj AC/DC, či Motorhead. Paul Speckmann jednoducho vie ako na to a mne to stačí. Bodka.
Unaussprechlichen Kulten – Häxan Sabaoth
Schválne, koľko metalových kapiel poznáte z Čile? Ja mám v tomto výbere rovno tri. Unaussprechlichen Kulten hrajú death metal. Sem tam do neho frknú trošku blacku a tápu na cestičkách k deviatemu kruhu pekelnému. Ale hlavne si radi berú do úst chápadlaté potvory z útrob zvrátenej mysle pána Lovecrafta (viď samotný názov kapely). Dokážu vytvoriť vážne nepríjemnú atmosféru a pri koncertoch ju nepotrebujú dopĺňať ani dlhými kabátmi a handrami cez ksicht. No a nový album je taká pekná lahôdka (mimochodom, názov a obal pekne odkazujú k jednému starému filmu).
Morbid Saint – Swallowed by Hell
Veľmi ma mrzí, že som nemohol byť v Písku, kde Morbid Saint hrali na jeseň. Stvoritelia kultovej placky Spectrum of Death sa v roku 2010 vrátili na scénu a o päť rokov na to prišiel album Destruction System. Strih. Ubehlo ďalších deväť rokov a Morbid Saint rozčerili hladinu agresívneho thrashingu albumom Swallowed by Hell. A ja si nemôžem pomôcť, ale z thrashu mi nič viac za uplynulý rok k srdcu neprirástlo viac.
Antichrist Demoncore – G.O.A.T.
Antichrist Demoncore, skrátene ACxDC natočili album G.O.A.T. Futbaloví fanúšikovia by možno dúfali, že títo grindoví šialenci z Kalifornie rozlúsknu dlhoročný oriešok a to, že kto je tým GOAT – či Ronaldo alebo Messi. O to v tomto prípade však nejde. Ale ide o cca 23 minút ultra rýchleho a zúrivého rámusu. A to je rozhodne prednejšie.
Pentagram – Eternal Life of Madness
Kapela gitaristu a speváka Antona Reiseneggera (Lock Up, Brujeria…) to nemala nikdy na ružiach ustlané. Neustále rozpady a návraty… Aj preto prišiel debutový album až v roku 2013. Prešlo jedenásť rokov, ktoré vypĺňali aktivity v iných kapelách a máme tu nasledovníka menom Eternal Life of Madness. Fanúšikovia starého thrash/death metalu s nádychom Hellhammer, či Celtic Frost si budú utierať slinky z kútika.
Gatecreeper – Dark Superstition
Táto ešte stále relatívne mladá kapela ma celkom strhla pár rokmi na OEF. Napriek tomu, že pochádzajú odniekiaľ z púšte v Arizone, tak vedia zasadiť celkom peknú ranu na solar s chladivým závanom Tre Kronor. Z Relapse Records si to s novým albumom nasmerovali k Nuclear Blast (z čoho teda nadšený nie som), ale album je to výborný a právom má miesto na mojej poličke.
Wolfbrigade – Life Knife Death
Tu nie je o čom. Predchádzajúci album The Enemy: Reality bol u mňa v roku 2019 albumom roka. Teraz to nedávam v nejakom poradí podľa obľúbenosti, ale rozhodne tu album Life Knife Death nesmie chýbať. Podčiarklo to ich letné vystúpenie na OEF a komu by bolo málo, tak koncom marca si na nich môže zájsť do Ostravy.
Severe Torture – Torn from the Jaws of Death
„Vytrhnutí z čeľustí Smrti“. Ten názov k novému albumu Severe Torture sedí priliehavo ako latexové spodné prádlo. Som rád, že kapela prežila klinickú smrť a po dlhých štrnástich rokov od albumu Slaughtered prišla s novým albumom. Severe Torture stále sekajú ako za mladi a je to jedna z mála kapiel, ktorá je „načichlá“ brutal deathom a jej počúvanie vo mne nevyvoláva pocit nudy.
The Crown – Crown of Thorns
Asi niekde na Facebooku, či kde, som zachytil, že The Crown majú vydať nejakú nahrávku, ktorá má niesť meno Crown of Thorns. Pretože toto meno kedysi kapela niesla a až neskôr si ho skrátila na prosté The Crown, tak som si myslel, že kapela iba prehrabala archívy a nejaké staré skladby vydala s novým soundom, alebo niečo také. V októbri som išiel do Viedne na Vienna Metal Meeting a po ceste som o tomto kecal s jedným kamarátom, ktorý je ich veľký fanúšik. Ten povedal, že teda nie a ide o celkom nový album. A tak som sa k nemu po čase dostal a uznávam, že sa jedná zas a znova o veľmi príjemný melodic/death metalový album. Ostatne, ako je to u nich dobrým zvykom.
Rotten Tomb – The Relief of Death
Po Unaussprechlichen Kulten a Pentagram tá spomínaná tretia kapela z Čile. Na tie dve vyššie spomínané ste možno už narazili (v prípade Pentagram o tom nepochybujem), ale čo sa týka Rotten Tomb, tak to je také moje malé eso v rukáve. Slizký, rozkladajúci sa, zapáchajúci death metal. Sem tam štipka doomu. Jedná sa o ich druhý album a je to pamlsok.
Toxaemia – Rejected Souls of Kerberus
Musím sa priznať, že sa mi najprv nový album tejto švédskej legendy veľmi nepozdával, ale dal som mu ešte šancu. A odmena predsa len prišla. Postupne vystúpili melódie ako halušky vo vriacej vode a ja som mohol baštiť. Apropo, netreba zabudnúť, že v máji prídu títo Švédi poznačiť pôdu pod Tatrami, priamo do Popradu.
Ass to Mouth – Enemy of the Human Race
Možno si niektorí ešte spomeniete na desať rokov starú hitovku z albumu Degenerate – Drunk & Stoned. Tak jej autori sa po rokoch vrátili a nahrali nový album. Poliaci Ass to Mouth sa síce scvrkli iba na trio a z toho, čo som doteraz pochopil, tak vraj nechcú zatiaľ hrať koncerty, ale album Enemy of the Human Race je veľmi príjemná klepačka.
Darkened – Defilers of the Light
Kapela bývalých, či súčasných členov takých mien ako Excruciate, Carbonized, A Canorous Quintet, Necrophobic, Dismember, Grave, či Toxaemia jednoducho nemôže natočiť slabý album. A ani v tomto prípade sa výnimka nekonala. Ak máte radi švédsku melodiku zakomponovanú v chrastivom death metale, tak album Defilers of the Light od Darkened vám urobí dobre na duši.
Coffin Rot – Dreams of the Disturbed
Opäť jedno z novších mien na scéne. Coffin Rot z Oregonu prišli v roku 2024 so svojim druhým albumom a spadajú do takej tej aktuálnej vlny exhumovania prašivého death metalu spolu s takými Tomb Mold, Necrot, Skeletal Remains, Molder… A treba povedať, že prišli s naozaj podarenou zbierkou záhrobných žalmov. Z nahrávky cítiť puch rozkladu a dym zavanutý od krematória. A nechýba im ani chytľavosť, čo je
teda veľká cnosť.
Hyperdontia – Harvest of Malevolence
Opäť jedna kapela, ktorú som kedysi videl na OEF v strašnom letnom výpeku. Ale ten koncert sa mi tak nejako zafixoval v pamäti. Hyperdontia je pomerne dosť aktívna kapela a Harvest of Malevolence je už ich tretím albumom (pomedzi to si dosaďte všemožné EP, splitká, single…). Svoju kvalitu ukázali už na predošlých nahrávkach a na novom albume ju iba potvrdzujú tučným písmom.
SK/CZ
Radiation – Reactor Collapse
Z domácej scény jasný album roka. Príjemne sa počúva na nočnej v práci.
Samsara – Charon´s Lullaby
Atmosférický doom metal dá dušičku do pohody. Neviem, či to bol zámer pri skladaní, ale ten album to dokáže.
Refore – Illusion of Existence
Pamätám si, že som písal recenziu na ich prvý album Built to Nothing. A tam som si nimi ešte nebol tak veľmi istý. Chlapci však rozkvitli do krásy na druhom albume.
Mörghuul – Domination of the Beast
Akoby sa skrížili Mercyful Fate, Exodus, Sarcofago, Midnight a ja neviem ešte kto. Počkali by ste deväť mesiacov a na svet by prišlo toto tu.
Malignant Tumour – Maximum Rock n Roll
Čím ďalej, tým viac chytľavý album. Netreba viac dodávať.
KONCERTY
Cripple Bastards – 5. 7. – Obscene Extreme Festival, Trutnov
AC/DC – 21. 7. – Bratislava
Agnostic Front – 22. 6. – Košice
Municipal Waste – 12. 10. – Vienna Metal Meeting, Viedeň
Graceless – 10. 2. – Poprad
OBJAVY
Gummo
Will Cope
Beaver Fever
Rakvä
SKLAMANIA
No, určite organizácia koncertov a festivalov na Slovensku. Ale to by sa samotní organizátori, či už väčších, ale aj menších akcií mali trošku pozrieť do zrkadla a možno by prebehla určitá sebareflexia. A možno ani nie. Je mi to už akosi fuk. Taktiež si myslím svoje o čoraz väčšom používaní AI na obaly albumov (viď. Pestilence, Deicide, Kerry King…). Napríklad takí Pestilence a ich vrchný principál Mameli majú neustálu potrebu sa v tejto disciplíne čoraz viac zhadzovať. Ale čo už. Ich problém… Tak ako každý rok, tak aj v roku 2024 najviac zaboleli úmrtia hudobníkov – Paul Di´Anno (Iron Maiden), Daniel „Šakal“ Švarc (Torr, Fata Morgana), James Kottak (Scorpions, Kingdom Come), Blake Harrison (Pig Destroyer), Pinche Peach (Brujeria), Juan Brujo (Brujeria), Tomáš „Monster“ Vendl (Masters Hammer), Mykola „Amorth“ Sostin (Drudkh), Casey Chaos (Amen)… R.I.P.
NIHIL
SK scéna
Tento rok bol opäť veľmi silný. Vyšlo mnoho skvelých alebo veľmi dobrých nahrávok, vyslovené sklamanie sa tento rok nekonalo. Na niektoré nižšie spomenuté nahrávky ešte pribudnú recenzie v budúcom roku. Bude záležať hlavne na tom, aká bude úroda novších albumov.
Mojou tohtoročnou jednotkou sú Demonic-Eyed a ich album 5. Neskutočne nadupaný album. Veľmi ma potešili Hecatoncheir, presne
takýto album na slovenskej scéne mi chýbal. Tretie miesto obsadili tajomní Obšar, krásny výlet do hlbokých lesov medzi mytologické bytosti. Ďalšie nahrávky sú už v abecednom poradí. Tento rok ma hodne držal black metal, na moje pomery sa ho v koncoročnom zúčtovaní ocitlo veľmi veľa (Obšar, Between Two Castles, Otras, Porenut, a aj crust/grind/blackový Rakvä). Čo sa týka death metalu, tu som sa venoval viac asi len dvom nahrávkam, konkrétne Perversity a Ceremony Of Silence. Je fajn, že žije aj klasický funeral doom v podobe Samsara. Hodne ma prekvapili melodicko metalový Within Silence. Takýto žáner nevyhľadávam, ale toto znie výborne. Potešili ma Čad, ktorých posledné albumy ma trochu minuli, ale Veľký tresk sadol na správne miesto. Thrash metal je v mojom playliste veľmi málo, tento rok v žánri vládli jednoznačne Hrobár. Na koniec spomeniem tri silné české nahrávky z oblasti stoner/sludge, konkrétne Slať, Acid Row a Thulsa. Žánrové špičky, určite odporúčam.
- Demonic-Eyed – 5
- Hecatoncheir – Nightmare Utopia
- Obšar – Propastnyk
Between Two Castles – Carpathian Shadows
Ceremony Of Silence – Hálios
Čad – Veľký Tresk
Hrobár – Mŕtvy Ťah
Otras – Čas Karhať
Perversity – Spiritual Negation
Porenut – Mislives
Rakvä – Zdochlinári Utrpenia
Samsara – Charon’s Lullaby
Within Silence – The Eclipse Of Worlds
CZ scéna:
Acid Row – Poisoned Mind
Slať – Elegie Propastná
Thulsa – Přikryti Stíny
Ešte tipy na pár kapiel, ktoré vydali album, ale nestihol som sa im bližšie venovať. Viac ako jedno vypočutie som nedal, ale zneli zaujímavo, ešte sa k nim hádam dostanem. Sú to kapely, resp. projekty Peorth, Thalarion, Ohen, Necrosanctum, Porfyria, Brain Dealers, Plutonian Khaos, Cosmic Lord a Vojna.
Zahraničné
Bolo toho veľmi veľa, určite som na niečo zabudol, ale toto je asi to najpočúvanejšie:
- Kanonenfieber – Die Urkatastrophe
- Dark Funeral – Dark Funeral (re-recording)
- Blood Incantation – Absolutely Elsewhere
Aara – Eiger
Akhlys – House Of The Black Geminus
Brant Bjork Trio – Once Upon A Time In The Desert
Coffin Storm – Arcana Rising
Darkthrone – It Beckons Us All
Linkin Park – From Zero
Opeth – The Last Will And Testament
Perchta – D’Muata
Psychlona – Warped Vision
Spectral Wound – Songs Of Blood and Mire
Swallow The Sun – Shining
Ulcerate – Cutting The Throat of God
Unto Others – Never, Neverland
ZILDO
Pri mojej posluchovej kadencii som to aj tento rok okresal na top 30 –
bez poradia alebo priority. Srdcovky väčšie, menšie aj nové. Snáď
niekoho inšpirujú k vypočutiu:
Aborted – Vault of Horrors
As I Lay Dying – Through Storms Ahead
Benighted – Ekbom
Better Lovers – Highly Irresponsible
Blood Incantation – Absolute Elsewhere
Body Count – Merciless
Caligula’s Horse – Charcoal Grace
Carrion Vael – Cannibals Anonymous
Cemetery Skyline – Nordic Gothic
Darkest Hour – Perpetual Terminal
Erra – Cure
Fit For An Autopsy – The Nothing That Is
Gatecreeper – Dark Superstition
Hour Of Penance – Devotion
Hyperdontia – Harvest of Malevolence
Ingested – The Tide of Death and Fractured Dreams
Job For A Cowboy – Moon Healer
Judas Priest – Invincible Shield
Kerry King – From Hell I Rise
Kublai Khan TX – Exhibition of Prowess
Leprous – Melodies of Atonement
Nails – Every Bridge Burning
Necrot – Lifeless Birth
Opeth – The Last Will and Testament
The Black Dahlia Murder – Servitude
The Ghost Inside – Searching for Solace
The Pineapple Thief – It Leads To This
Undeath – More Insane
While She Sleeps – Self Hell
Wolfbrigade – Life Knife Death
