V roku 1984 sa trojica nórskych tínedžerov rozhodla založiť kapelu, ktorá bude extrémnejšia, hrozivejšia a väčšie zlo než všetko, čo do tej doby na metalovej scéne existovalo. Vidina bola jasná a oni pre to obetovali všetko, slobodu aj život. Napriek, alebo práve vďaka tomu chaosu, deštruktívnej aure, mysticizmu a egomaniactvu čo obklopovala týchto chlapcov vznikla najväčšia legenda, kapela ktorá obrátila metalovú scénu hore nohami, spustila kult ,stála pri zrode druhej vlny blackmetalu a ovplyvnila tisíce kapiel počas svojej existencie. Tento fenomén sa volá MAYHEM. A teraz v roku 2024 s nimi v Brne v klube Sono oslavujeme ich 40 ročnú históriu krvou nasiakleho čistého chaosu.
Opona padla a začala sa naša púť temnou históriou tejto blackmetalovej legendy. Set začínal premietaním zostrihov známych
a aj menej známych archívnych fotiek, záberov a telefonických rozhovorov a úryvkami z rôznych listov. Tento koncept sa niesol počas celej dvojhodinovej show pri intermezzách rozdeľujúcich jednotlivé obdobia kapely. Mayhem spustili svoje inferno skladbou Malum zo zatiaľ posledného fullka Daemon po ktorej hneď nasledovala skladba Bad Blood. Z vizuálnej stránky oproti minuloročnému setu vlajky a rôzne rekvizity nahradilo premietanie ktoré bolo samozrejme prispôsobené každému obdobiu respektíve konceptu jednotlivých albumov. Samozrejme Attila a Teloch s corpsepaintom, nechýbali rôzne róby, kosti, lebky, obrátené kríže a Attilove chaoticky preklínajúce gestikulácie. Zvuk bol od prvej sekundy výborný a perfektne vyvážený, čo na koncertoch Mayhem nebývalo samozrejmosťou, ale na prezentácii svojho 40 ročného odkazu si dali náramne záležať. Tentokrát využili aj čaro modernej techniky a aj Teloch sa vzdal analógového soundu , nakoľko zvuk gitár sa vždy približovala k zneniu albumov. Nasledovali skladby z Esoteric Warfare, a to MILAB a Psywar , ktoré ma náramne potešili, lebo v minulosti sa z tohto albumu
hralo veľmi zriedkavo, ktorý bol mimochodom debutovým albumom Telocha ako skladateľa. Nasledoval skoro desaťminútový Illuminate Eliminate z avantgardne ladeného chaotického opusu Ordo Ad Chao. Tento kontroverzný album, ktorý vyvolal zmiešané pocity medzi fanúšikmi kapely bol návratom Attilu Csihara do radov Mayhem a mne osobne prirástol k srdcu. Keď som sa konečne zmocnil tohto nosiča nevedel som sa ho napočúvať. Z technicky aj zvukovo najpremyslenejšieho a vymakanejšieho alba Chimera sme mali možnosť vypočuť práve eponymnú skladbu Chimera a tutovku My Death, ktorá je dlhé roky pevnou súčasťou koncertných setov kapely. Počas týchto skladieb sa mimochodom premietal zostrih zo švédskeho nemého filmu Häxan z roku 1922. Pri našej púti do temnej minulosti sa dostávame k albumu Grand Declaration Of War, ktorý v roku 2000 poriadne rozhorčil prísnych true fanúšikov kapely aj samotného blackmetalu. Hoci aj ja sám som trve kvlt labužník čierneho kovu, ale keď sa jedná o Mayhem radostne a s obdivom žeriem všetko čo predo mňa hodia. Žiaľ som z teraz už neznámych dôvodov prepásol koncertný ročník, ktorý Mayhem venovali vo väčšej časti tejto nahrávke, tak teraz som bol velice rád, že si môžem pomaškrtiť aj na skladbách View From Nihil a Crystlyzed Pain In Deconstruction. Attila je vrcholným spevákom na metalovej scéne a o tom svedčilo aj to ako parádne napodobnil Maniacov komandujúci hlas. V kútiku duše som trocha dúfal,
že sa v jednom momente na pódiu objaví aj samotný Maniac, ale takéhoto zázraku sa asi mimo Nórska nedočkáme. Z Wolfs Lair Abyss, ktorý bol v roku 1997 veľmi očakávaným návratom v novej zostave po Euronymovej smrti, súdoch a hromade neprajných udalostí okolo kapely, do nás navalili klasiky Ancient Skin a Symbols of Bloodswords. Nasleduje malé intermezzo s ďalšími raritnými zostrihmi a rozhovormi. Pri vykopávaní hrobov sa už dostávame do éry, ktorá zmenila blackmetal a celkovú metalovú scénu od základov, De Mysteriis Dom Sathanas. Nebudem tu rozoberať udalosti, intrigy, fakty a fikcie, ktoré predchádzali a prebiehali počas vzniku tohto základného kameňa druhej vlny blackmetalu. Veď to už má každé čierne srdce naštudované a celkovú pravdu sa aj tak nikdy nedozvieme. Pri prvých tónoch Freezing Moon mi nabiehajú zimomriavky a dostávam sa do úplnej eufórie už po jedenásty krát. Okrem mrazivého mesiaca nechýbala ani moja absolútna srdcovka Life Eternal, ktorá z lyrického hladiska v sebe nesie hlbší odkaz o Deadovom pohlade na seba a na okolitý svet a tiež obsahuje pre moje uši najgeniálnejšiu basovú linku v histórii blackmetalu. Samozrejme nechýbal ani titulný De Mysteriis Dom Sathanas či Burried By Time And Dust, ale čo nasledovalo po tom , z toho behal mráz po chrbte. Zrazu sme sa presunuli k živáku Live In Leipzig. Po pravde som netušil kam toto smeruje, na plátne sa zjavil pamätný zostrih o Deadovi a spustila sa skladba Funeral Fog, ale to nespieval Attila ale sám Dead zo záhrobia, kam vždy patril a kam sa aj navrátil. Deadove vokály nahraté na živáku Live In Leipzig prečistené,
upravené a nasamplované do tejto skladby boli vrcholom tohto monumentálne predstavenia. Nastáva ďalšie intermezzo a dostávame sa do finálne, k samotným začiatkom Mayhem až do roku 1984. Zrazu sa na pódiu objavil iba Necrobucher, sám bez zvyšku kapely a naťahoval sa k mikrofónu, že nám chce predstaviť svojich starých kamarátov. Dúfal som, že to nebude nejaká trapná ďakovačka alebo infantilná predstavovačka členov ako na heavymetalových koncertoch. A nie, na pódium prichádzajú pôvodný bubeník Manheim, ktorý pôsobil v kapele do roku 87 a Messiah s impozantným bachorom. Takže demo obdobie Deathcrush a Pure Fucking Armageddon sme mali tú česť si vychutnať v zostave s pôvodnými členmi, ktorí sú ešte nažive.
Bol to neuveriteľné , oslava 40. výročia kapely bol najlepším koncertom Mayhem, na ktorom som kedy bol, a to som ich videl teraz po jedenásty krát.
Ďakujeme organizátorom za tento skvelý večer a kapele Mayhem za tento nezabudnuteľný zážitok. THE PAST IS ALIVE!
Fotky: Mrtvolka
Celú galériu fotografií si môžete pozrieť na FB stránke MetalExpress
