Už pri príchode pred bratislavské MMC bolo zrejmé, že posledná júnová nedeľa bude v tomto klube skutočne horúca. Dlhý rad dobre naladených fanúšikov v pestrofarebných tričkách hlavnej hviezdy večera sa ťahal až na chodník už takmer 2 hodiny pred začiatkom koncertu. Bolo počuť slovenčinu, nemčinu, maďarčinu aj angličtinu, takže ľudia sem prišli aj z okolitých štátov. Večer plný spomienok na dlhé obdobie, čo Blind Guardian pôsobí na scéne sa mohol začať. Ale po poriadku.
Úloha predskokanov pripadla medzinárodnému telesu Symphonity, ktoré bolo pre mňa absolútnou neznámou. Kapela dostala približne polhodinku času na svoj power metal s klávesami. Vystúpenie Symphonity prinieslo ničím neurážajúci, no ani ničím špecifický, či originálny speed, alebo keď chcete power metal v štýle Rhapsody, či Sonata Arctica, ktorého oživením boli dvaja vokalisti. Hlavnému, vyšším hlasom spievajúcemu spevákovi, výzorom pripomínajúcemu Devina Townsenda, sekundovala posila, a to spevák na domácej scéne už pomerne etablovaných Castaway s hlasom posadeným o čosi nižšie. Odznelo nejakých päť, šesť skladieb, vokalisti sa pekne dopĺňali, klávesák správne hrozil a došlo aj na povinnú metalovú baladu. Ohlasy publika boli priaznivé a kapela vyzerala tiež spokojná a dobre naladená. Ako už som spomínal vyššie solídny, kvalitatívne na úrovni, neurážajúci set. Len mi chýbalo niečo, čo by sa mi zapísalo do pamäti, niečo, čím by Symphonity vyčnievali z mora ostatných melodických kapiel tohto žánra. Dvaja vokalisti na toto podľa mňa nestačia.
Blind Guardian napochodovali na pódium, už totálne plného MMC, presne na čas a začali hneď pekne z ostra, osvedčenou Imaginations From the Other Side, z rovnomenného, dnes už klasického albumu. Pokračovalo sa prierezom z už niekoľko dekád trvajúcej kariéry týchto nemeckých veteránov, a setlist bol veru poskladaný náramne (čo si neodpustil humorne zdôrazniť aj spevák Hansi Kürsch v jednom
z preslovov medzi skladbami). Nemohlo samozrejme zaznieť všetko, čo by som si želal – to by museli hrať ešte minimálne o hodinu dlhšie, ale aj tak som bol mimoriadne spokojný. Zazneli hity ako Nightfall, Script for my Requiem, prekvapila ma staručká Majesty z prvého albumu a samozrejme nesmel chýbať Bards Song – In the forest. Táto balada je taký Fear of the dark tejto kapely. Čiže je povinnou položkou každého koncertu a samozrejme ju viac menej odspievalo za Hansiho obecenstvo. Tieto osvedčené istoty boli doplnené o tri kusy z najnovšieho, celkom podareného albumu The God Machine a môžem s čistým svedomím povedať, že nešlo o slabé kusy. Nové veci znejú naživo prekvapivo „groovy“, zároveň však nestratili nič z pre kapelu typickej melodiky. Základnú časť setlistu potom uzatvárala opäť staršia Lost in the Twilight Hall.
Samozrejme všetkým prítomným bolo zrejmé, že sa ešte nekončí. Nezazneli predsa Mirror Mirror a Valhalla! Očakávania sa potvrdili a Guardian pridali na záver ešte štyri kusy, z toho 2 vyššie spomínané, bez ktorých by ich obecenstvo z pódia asi nepustilo. Tie boli doplnené o ďalšiu baladu Lord of the Rings a menej Známu Sacred Worlds, ktorú si pamätám zo soundtracku rovnomenného RPG. No a potom už naozaj prišiel definitívny koniec.
Blind Guardian som videl naživo po tretí krát, vždy s rozostupom približne desiatich rokov a tak ako v minulosti, tak aj teraz podali prvotriedny výkon po všetkých stránkach. Za mňa veľká spokojnosť a snáď teda skôr ako o ďalšiu dekádu, s radosťou znovu. Týmto zároveň ďakujeme organizátorom sa nezabudnuteľný zážitok.
Text: Smeth
Fotky: Mrtvolka
Viac fotografii nájdete v albume na FB stránkach Metalexpress
