Minulý rok som návštevu tejto už v podstate tradičnej akcie vynechal a tak som sa do priestorov Novej Pekárne vrátil po cca dvoch rokoch. Vyzeralo to u
mňa tak tradične, čiže že pôjdem zase sám, ale nakoniec sa moje introvertné ja rozkonárilo a od „lúzer city“ a.k.a. Hlohovca, sa rozrástlo na päťhlavú hydru. Pretože som mal časovú rezervu lepšiu ako Schumacher pred súpermi v časoch svojej najväčšej slávy, mohol som sledovať ako sa postupne schádzajú postavičky undergroundovým očiam známe. Ako keď naprší a zo zeme začne vyliezať háfo červov. Či už holdovali death metalu, grindu, gore, punku… všetci sa tu postupne pekne rúčka v rúčke dostali k hlukovej oáze. Začiatok bol písaný dosť skoro, už o piatej (ale zase osem kapiel, no) a kvitujem, že sa nakoniec posunul o pol hodinku. Predsa len niekoľko ľudí ešte dobehlo a tak prvá kapela nemusela hrať iba pre zopár nedočkavcov.
Klub sa pomerne naplnil a tak ľudia, ktorí stihli začiatok mohli ponoriť svoj sluch do stále jedného z prvých koncertov mladej kapely Rottenatomy. Aj keď ide o novšie meno na scéne, tak výčet pôsobísk členov by zabral nejaký ten odsek. Ale teda v skratke na nich môžete naraziť v Dehydrated, Žriebädlo, Immorality, Darchaic… Nedávno sa u nich udiala zmena na najcitlivejšom poste, teda za mikrofónom a Lojza
Horáka (ex-Epistemy, Chemotherapy, Dysanchely) nahradil Maťo Benkovský (Dehydrated, Žriebädlo…). Na to, že mali v tejto zostave iba zopár skúšok, tak musím uznať, že pôsobili dosť sebavedome. No, nie sú to žiadni cucáci. Možno by názov Rottenatomy zvádzal k myšlienke, že budú hrať nejaký slam/brutal death, ale z týchto štýlových zákutí u nich nenájdete zhola nič. Rottenatomy sa hýbu v hnilých mantineloch old school death metalového klziska, kde sem-tam vybehne na ľadovú plochu nejaký nahý fanúšik v podobe melodickejšieho, možno až heavy metalového ducha. Presne takto znela jedna z posledných skladieb ich setlistu, ktorá sa niesla viac v strednom tempe a mala veľmi príjemný melodický nádych.
Daľší páni na holenie prišli z Olomouca a niesli meno Mivedantal. Videl som ich už celkom veľakrát a jedna vec mi tam vadí. O hudbu ani tak nejde (aj keď môj záujem o brutal death až slam je už chladnejší ako chladný), ale z vizuálneho hľadiska mi na koncertoch chýba živý bubeník. Ak ide o nejaký goregrind, či bubeník nečakane vypadne, tak to beriem (tento prípad nastal pri kapele, ktorú spomeniem o
pár riadkov nižšie), ale pri death metalovej kapele je to žiaľ z môjho hľadiska mínus. Ale ak sa oprostím od tohto, tak nám na pódiu zostane spevák Gorgo, ktorý môže charizmou a energiou napájať mnohých iných frontmanov a na pódiu by vypľul dušu a partia gitarových sekerníkov (tu by som spomenul neodstrihnuté struny na gitare jedného z nich, ja by som už mal asi obe oči sklenené, alebo aspoň výraz v tvári ála Freddy Krueger).
Ako tretia kapela v poradí vykukla tá, ktorá ma sem asi najviac lákala – Murder Rape Amputate z Ostravy. Aj keď som ich zopár krát videl (naposledy na domácej pôde minulý rok v spoločnosti Asphyx, Pestilence, či Malignant Tumour), tak tu som bol zvedavý ako si poradia so situáciou, ktorá u nich nastala. Cca mesiac dozadu vyslali do sveta informáciu, že bubenícky post u nich zíva prázdnotou. To znamenalo, že najprv zrušili svoje naplánované koncerty v blízkej dobe a teda aj tento v Nitre. Ale po vzore Heleny Růžičkovej z filmu, kde sa fackovalo viac ako je zdravé a jej hlášky: „Třikrát posílame oznámení, že se vemete, se nevemete, se vemete…“, aj Murder Rape Amputate nakoniec zrušili to, čo zrušili a priniesli trošku svojho hororového
goregrindu do mesta pod Zoborom. Masky, húpavé tanečné rytmy a harmonizér. Všetky tradičné propriety v štýle klasikov žánru ako Cock and Ball Torture, či Torsofuck.
Po dvoch kapelách sme sa pri nasledujúcej opäť driftom stočili ku klasickému death metalu. Bloody Redemption tu mali vystúpiť už minulý rok, ale zo zdravotných dôvodov z toho nebolo nič. Takže čas na reparát. A ten vyšiel evidentne na sto pro. Nejaké tie turbulencie v zostave prebehli na bubeníckom poste, ale inak je zostava pevná ako pečeň trénovaného alkoholika. Ak mám pravdu povedať, tak kapela ničím neprekvapila. Ale to nemyslím ani trochu v zlom. Človek je pri Bloody Redemption naučený na vysoký štandard a z tohto piedestálu evidentne nemienia zliezť. Najviac mi hlavu rozpílila hitová titulka (ku ktorej vznikol aj pekný klip) z posledného albumu Hit to the Gore. Ale inak samozrejme fanúšikovia klasického death metalu z prelomu ôsmej a deviatej dekády minulého storočia si pošmákli asi jednoznačne najviac.
Jedna návšteva z južných krajov plných pálivých paprík a Barack pálenky. Z Maďarska dorazila kapela Din-Addict a popravde mne teda nie veľmi známe
meno. Ak som správne pochopil, tak sa po dlhých rokoch dali znova dokopy. A imaginárny klobúčik z mojej hlavy musel ísť smerom nadol. Extrémne rýchly grindcore, krátke skladby a tlak, ktorý z divákov robil pokusné autá v aerodynamickom tuneli. Set, ktorý dal zaspomínať na pradávne časy najväčšej slávy kapiel ako Napalm Death, Terrorizer, či Agathocles. Neviem, čo k tomu viac povedať, naozaj výživné vystúpenie. Pobavila ma akurát slečna/dáma pri ich merchi, ktorá si behom vystúpenia čítala knihu. Čo je samozrejme bežná činnosť, ale k tomu, čo sa valilo z pódia to pôsobilo tak vtipne-kontrastne.
Už bolo po 22:00 a tak mohli vyliezť na pódium nitrianske bombardéry Abortion. Neviem, či zo mňa trčí toľko rôznych výrastkov, koľkokrát som túto grindovú sranda partu videl naživo. A stále to človeka baví. Neviem, či sa mi to zdalo, ale trošku tuším prekopali setlist. Ale samozrejme známe veci ako Kokoti na kokaíne, Who Controls Gods?, False Friends, či samozrejme Bomby na Nitru zneli v povetrí tohto večera. Okrem rôznych doťahovačiek medzi skladbami, kde vyniká najmä
suchý humor Lepru a Ondra, bolo najvtipnejším momentom, keď publikum zahádzalo práve gitaristu Ondra kanonádou plienok, pretože sa nedávno stal otcom. Milé a tak celkovo praktické.
V grindovom omámení sme zostali aj pri ďalšej kapele, len sa tentokrát presúvame z Nitry na ďaleký východ, konkrétne do Košíc, odkiaľ dorazilo komando menom Thorwald. Naposledy som sa s nimi mohol stretnúť minulý rok na OEF. A teda mohol… Pretože hrali neskoro v noci a vplyvy letných festivalov pôsobia na človeka pomerne únavne a tak je rád, že konečne zapadne do stanu. Tentokrát až taká neskorá nočná hodina ešte nehrozila, ani som nikde v okolí nestanoval a tak som sa mohol nechať unášať na divokých zvukových vlnách fest rýchleho grindu. Podobne ako Abortion tak aj Thorwald prekladali svoje hudobné divočárny nejakými tými svojskými hláškami, ktoré vyvolávali úprimný úsmev. Pri vyznaní lásky k Jožovi Rážovi (hehe) a najmä pri coverke Rock Out od Motorhead (tu štýlovo premenovanej na Grind Out) som si vlastne spomenul, že som na ich album kedysi dávno písal recenziu. A tak som sa po príchode
domov trochu pohrabal v poličke s CD a ich album Sací reflex som si ešte udrel do uší.
A dostávame sa ku koncu. Myslím, že je dobré, keď sem Lepra pozve aj nejakú kapelu, ktorá trošku odbáča z vyjazdenej cesty grindu a death metalu. Ak sa nemýlim, tak minulý rok sa tu vyskytli Old Tomb s ich sludge/stoner/doomom a tentokrát sa pre zmenu siahlo po hardcore jak víno z Topoľčian – True Reason. Čiže fanúšikovia HC z New Yorku, po vzore takých Agnostic Front, Madball, či Sick of It All si smelo dupli pred pódium. Ale aj ostatní. A mňa, aj keď nie som nejaký die hard fan HC, tak ma tento set celkom uchvátil. Možno to bolo práve tým, že štýlovo vybočovali a priniesli tak čerstvý vietor (aj keď hrali poslední, už hlboko po polnoci). Neviem. Ale uznávam, že ma veľmi bavili a na True Reason zameriam väčšiu pozornosť.
V poslednom čase nechodím veľmi na koncerty. Je za tým viacero faktorov, ktoré sa tu nepatrí vyťahovať a ani by to nikoho nezaujímalo. Ale keď si raz za čas dám koncert, tak je to takáto výživná porcia. Osem kapiel je pre človeka, ktorý
nepije a snaží sa relatívne vnímať čo najviac zo setov kapiel, celkom dosť (a ja hňup som si zabudol robiť poznámky). Ale prežil som. Prežili kapely. Prežili organizátori. A evidentne prežijú aj Bomby na Nitru. Tak zase o rok v Novej Pekárni.
Foto: Mrtvolka
