Meno gitaristu Alesha A.D. pravdepodobne veľa ľudí pozná zo zostavy legendárnych Root. Tu už šanca na novú muziku asi moc nie je, ale Alesh sa momentálne realizuje hlavne cez svoj sólový projekt Ravenoir. Za pár rokov existencie už stihol tri radové albumy, konkrétne The Darkest Flame of Eternal Blasphemy (2021), In the Womb of Sin (2022) a recenzovaný Cultus Inferi (2023). Takže čo rok, to nová nahrávka – úctyhodná aktivita. Uvidíme, či tempo udrží aj ďalej.
Alesh A.D. sa postaral samozrejme o gitary, ale aj o vokál a klávesy. S ostatným mu pomohli spriaznení muzikanti. Ako hostia na albume figurujú gitarista Jiří Háb, basgitarista Igor Hubík a bubeník Zbyněk Husa, mená známe aj z Root.
Podobnosť s hudbou vyššie spomenutej kapely by som tu príliš nehľadal, aj keď tematicky a atmosférou sa pohybuje v podobných vodách. Samé peklo, temnota, bezbožnosť. V názvoch, v textoch, všade. Žánrovo sa Ravenoir sa svojich stránkach označujú ako dark atmospheric metal, s čím sa dá súhlasiť. Hudba je hodne pomalá a z veľkej časti by som ju zaradil ako temný doom metal. S príchuťou death metalu a štipkou black metalu.
Úvod je prekvapivo death/black metalový a svižný. Glorification of Godlessness začína (príliš) dlhým introm, ale potom už to slušne sype. Od dvojky však prichádza spomalenie, a tempo až na krátke momenty zostane pomalé až do konca. Alesh A.D. je hlavne gitarista a aj to počuť. Najmä gitarové sóla, ktoré sú takmer v každej skladbe, sú naozaj výborné a často aj heavy-melodické. Atmosféru vytvárajú najmä klávesy, ktoré v mnohých skladbách hrajú vyrovnanú partiu s gitarami. Ešte musím spomenúť výbornú prácu bubeníka s činelami, na prvý pohľad nenápadná vec, ktorá posúva album vyššie.
S tou temnotou a pekelnými témami je to niekedy až moc prvoplánové. Intrá ako z Warcraftu síce príliš kreatívne nie sú, ale účel plnia. Avšak šepot a spev satanistických vyznaní v latinčine treba nechať pre teatrálnych Ghost. Naopak, veľmi dobre je urobené intermezzo Requiem.
Cultus Inferi je doom metalová nahrávka, ktorá sa veľmi dobre počúva. V podstate je celkom prístupná, ľahko počúvateľná a premyslene melodická. Svoje si nájdu priaznivci klasického doomu, ale aj melodického death metalu. Tragicky romantický nádych My Dying Bride môžete počuť hneď v druhej Black Luna. Mnohé skladby oplývajú majestátnou death metalovou melodičnosťou. Dobrým príkladom je Confession to the Darkness. Mojou najobľúbenejšou skladbou je posledná Kingdom Of Amnesia. Hodne epická a výpravná, krásne plynie a aj atmosférický úvod je skvelý. Veľmi silný záver albumu.
Ravenoir sú verní svojmu názvu a Cultus Inferi je vskutku veľmi temná nahrávka. Atmosférický doom metal, ktorý sa bude páčiť najmä staroškolským vyznávačom temnoty a pekla, ale svoje si nájdu aj progresívnejšie naladení. Chvíľu mi trvalo sa naladiť, ale po pár vypočutiach som si začal užívať to pomalé riečne plynutie a krásne vystavané gitarové motívy.
