Po piatich rokoch sa na pódium Bratislavského Majestic Clubu vracajú nadčasoví experimentátori electronickej a industriálnej hudby, slovinský LAIBACH. Naposledy sa u nás prezentovali na tour ku avantgardnému albumu Also Spracht Zarathustra. Moje očakávania boli vysoké, zároveň som si bol istý, že Laibach sa nebudú dvakrát opakovať a dnešná show bude zásadne odlišná.
Laibach si aj tentoraz vystačili bez predkapely, čo vzhľadom na obsiahlosť a do detailov premyslené predstavenie ani nebolo na škodu. Krátko po 20:00 sa za silnejúceho elektronického podfarbenia objavujú jednotliví členovia zoskupenia. Celú show otvára Marina Mårtensson s akustickou gitarou v country štýle a počas prvej skladby Moon sa pripája aj Milan Fras v netradičnom outfite v striebornom saku a kovbojskom klobúku. Prvá časť show nazvaná Postapocalyptic bola venovaná tohtoročnému EP Love Is Still Alive, ktorú skupina odohrala v jej celosti. Toto dielo je hudobným pokračovaním myšlienky záverečnej scény filmu Iron Sky : The Comming Race. Ide o jednu koncepčnú 
skladbu rozdelenú do ôsmich etáp, kde každá etapa má svoju svojskú náladu, ale zostáva prepojená základnou melodickou líniou. Po druhej skladbe Venus na pódiu ostávajú iba inštrumentalisti, ktorí nás pomocou ťažkej elektroniky, psychedelickej projekcie a rytmického a robotického opakovania „Surfing trought the univers“ sprevádzajú solárnym systémom. Striedajú sa rôzne nálady od netradične optimistických tanečných rytmov po melancholickejšie ambientné momenty. Pri záverečnej Mars sa na pódiu znova objavujú Marina Mårtensson a Milan Fras už v klasickom outfite a uzatvárajú tak prvú, približne 40 minutovú časť koncertu. Nasleduje 15 minutové intermezzo, čas na menší pokec a prediskutovanie si pocitov z tejto netradičnej show.
„Ordnung und Disziplien“, touto studenou frázou začína druhá časť večera. Keď sa Love Is Still Alive zdala byť pomerne optimisticky ladená, tak druhá časť s nemilou jednoduchosťou nazvaná War z nás tento pocit kompletne vymietla. Nasledovali nemecky spievané kúsky z albumu „Wir Sind Das Volk“ ako Ich bin der Engel der Verzweiflung a Als Geist, alebo Das Nachtlied I z albumu Also spracht Zarathusthra.
Milan Fras nás po čase začal komandovať v rodnom jazyku a nasledovali Slovinsky spievané, pochodové a viac industriálne ladené kúsky z tohtoročného alba Sketches of the Red Districts. Mňa osobne najviac potešila martial industrialom nasiaknutá Krvava gruda – Plodna zemlja. I keď sa tejto tour nezúčastnila speváčka Mina Špiler, z plátna na 
nás nemilosrdne vykrikovala svoje rozkazy do megafónu pri záverečnej pochmúrnej Ti, Ki Izzivaš. Samotné premietanie počas druhej polovice bolo dokonalé a do detailov premyslené, vyzdvihujúce a umocňujúce jednotlivé skladby a celkovú atmosféru predstavenia.
Kapela opúšťa stage a na plátne sa sľubne objavuje nápis „Maybe we will return – Maybe we won´t“
Samozrejme na veľké potešenie nás všetkých sa Laibach vrátili s prídavnou časťou večera nazvanej Repent. Za doprovodu ďalších bezchybných projekcií predniesli cover od Leonarda Cohena „The Future“ a tiež „Sympathy Fro The Devil“ pôvodne od Rolling Stones, kde projekcia naberala grády aktuálnych citlivých globálnych tém. V závere Laibach trocha povolili celkovú náladu filmovou skladbou The Comming Race so záverečnými slovami „Make The World Great Again“. Milan Fras nám bez slov predstavuje kapelu a opúšťajú pódium, avšak ponechávajú možnosť ďalšiemu prídavku. Publikum kričí, tlieska a škanduje meno kapely, až kým sa na plátne neustály nápis Maybe Yes.
Posledným prídavkom je melancholické a romantickým podtextom nasiaknuté čerstvé dielo Engine Of Survival, ktoré je perfektným uzavretím tohto večera.
Laibach znovu nesklamali a predviedli jedinečné audiovizuálne predstavenie na najvyššej úrovni.
Jediným negatívom bola nie príliš veľká návštevnosť, ale v preiestoroch MMC to mohlo byť iba zdanie. Každopádne bolo vidno, že tvorba Laibach, ktorí existujú už od 80tych rokov oslovuje hlavne osadenstvo v stredných rokoch, a mladých toto hudobné umenie s hlbokým sociálnokritickým a umeleckým podtextom moc neoslovuje, čo je celkom škoda. Mi ostatní sme však boli súčasťou zážitku, na ktorú sa len tak ľahko nezabúda.
Foto – Mrtvolka
Viac fotografií nájdete na Facebookovej stránke Metalexpress
