V roku 2021 sa medzi koncertami na Slovensku objavil po prvýkrát Black Metal Meeting, no konal sa v Liptovskom Mikuláši. Tento rok organizátori zvolili ako miesto Bratislavu a známy Randal Music Club. Line-up bol starostlivo vyskladaný z kapiel, ktoré nehrajú veľmi často a dokonca na území Slovenska ani nehrali. Autumn Nostalgie na živo hrajú na Slovensku len riedko a tak ich účasť potešila. Veľmi potešil Krolok, ktorých vystúpenie na domácej pôde bolo naposledy v už neexistujúcim klube u Očka v roku 2014. Od tej doby o nich akosi nebolo počuť, až kým sa nevrátili so svojim posledným dlhohrajúcim albumom v roku 2021. Ďalšou ohlásenou kapelou boli Aeon Winds, taktiež z Bratislavy, ktorí mali v posledných rokoch tiež koncertnú pauzu. Avšak páni nezaháľali a v tomto roku im vyšiel dlhohrajúci album s názvom Night Sky Illuminations. Ako čerešničku na torte si pripravili organizátori austrálsku kapelu Midnight Odyssey. Pôvodne jednočlenný projekt dnes mal premiéru práve v Bratislave. Až do tohto roku sa neobjavovali na živo, takže ich účasť na Metal Meeting 2 určite vzbudila záujem. Do Randalu som vstúpila okolo pol siedmej a už pri mojom príchode bolo jasné, že koncert bude mať dnes naozaj veľkú návštevnosť.
Večer otvárali atmosférický post black metalisti Autumn Nostalgie zo Žitného Ostrova, ktorí aj napriek pomerne skorému začiatku o 19:00 vzbudili veľký záujem fanúšikov čierneho kovu a naplnili priestory Randalu. Táto relatívne mladá kapela, má za sebou už dve úspešné fullká Esse Es Percipi a Ataraxia, sošku Radio Head Awards 2020 a tento rok stihli vydať aj splitko s hudobne podobne ladenými Haenessy z Maďarska. Ich set sa niesol na vlne pomalších melancholických melódií plných tragédie ľudskej existencie. Pódium mali vyzdobené hlavami antických filozofov a prítomní mohli len hádať, ktorí to sú. Nechýbalo ani ambientné intermezzo, kde sa pódium zahalilo do tmy a osvietené kamenné tváre stupňovali atmosféru beznádejnosti. Zaujímavosťou je, že na bicích hrá bubeník z Enema Shower, ktorý sa v Autum Nostalgie prezentuje variabilnosť svojich bubeníckych schopností. Hoci kapela má jasne nastavené svoje smerovanie a dobrých hudobníkov, po istom čase znela ich hudba pre mňa dosť monotónne. Riffy sú veľmi podobné a hoci sa snažia navodiť ťaživú atmosféru, poslucháčovi sa po určitom čase zdajú veľmi podobné. Trochu by som ocenila väčšiu variabilitu.
Pre mňa osobne prišiel čas na kapelu, kvôli ktorej som ako prvé zbystrila pozornosť pri ohlasovaní koncertu. Bratislavskú skupinu Krolok som nevidela roky, ako som už v úvode spomínala. Kapela svoje remeslo začala v roku 2011, no vtedajšia zostava už vtedy pôsobila v ďalších známych bratislavských formáciách, čiže nejde o žiadnych začiatočníkov ani v tej dobe. Koncertná zostava bola oproti albumu trochu iná. Za zmienku určite stojí, že sa tu objavuje ako timpanista Silenthell z Masters Hammer. Na gitaru hral Svarthen, ktorý si to dnes struhol rovno v dvoch kapelách. Za bicími sa objavuje Demolator, ktorý má alebo mal účasť v mnohých ďalších bratislavských spolkoch ako napr. Goatcraft, Majster Kat, Demolizer, Barbar….Tvrdé jadro Kroloku však samozrejme zostalo neporušené – Hrabě Sak a Peter na base. Hoci pri Kroloku neboli použité žiadne „dekorácie“, bohato ich vynahradili rôzne kožené náramky na rukách, vybíjané 
opasky, či plášť frontmana a polo rozpadávajúce sa tričká uchytené odznakom. Návrat k black metalu starších vzorov sa mohol naplno začať. Set bol veľmi živý, nenudil od začiatku do konca a ocenili ho myslím aj mladšie generácie. Priestor priamo pred pódiom aj v miestnosti sa zahustil, takmer ako počas koncertov veľkých kapiel. Potešil aj výber set-listu, ktorý bol dobre poskladaný z rôznych etáp tejto kapely. Zaznela dokonca aj skladba z prvého split albumu z Temnohorom, no nezabudlo sa ani na skladby z posledného albumu, ktoré odzneli ak sa nemýlim až na konci celého setu.
Nasledovali prominentný predstavitelia Slovenského symfonicko ambientného black metalu Aeon Winds a asi najočakávanejšia kapela celého večera. Tí svoje železo kujú už od roku 2007 a majú za sebou nespočetne veľa kvalitných vydaní, medzi nimi aj splitko s hlavnými hviezdami večera Midnight Odyssey a tiež čerstvý album Night Sky Illuminations z roku 2023. Chlapci síce s menšími chybami, ale oveľa väčším nasadením odohrali kvalitný set, kde čerpali z celej svojej diskografie. Na záver ich vystúpenia sme sa dočkali aj hosťovania speváka Dis Pater z Midnight Odyssey a zároveň Jotunhammer, ktorý hrával v kapelách Kroda alebo 1914 a momentálne v Mørkt Tre. Cestoval veľa hodín autobusom z Ukrajiny na otočku kvôli tomuto koncertu. Posledné tri songy boli venované dlhoročnej spolupráce oboch kapiel. Myslím, že prítomní poslucháči boli spokojní, čo dokazovala aj veľká odozva publika, hlavne pri záverečnej hosťovačke. 
Po dlhšom preštylizovaní pódia prichádza hlavná hviezda večera. Midnight Odyssey z Austrálie existuje od roku 2007 ako jednočlenný projekt, ale koncertovať začali len pred nedávnom a to v celkom neštandardnej zostave basa/spev, gitara a „ambientný pult“. Toto však vôbec neprekážalo tomu, aby títo Austrálčania pohltili celý Randal svojim hlboko melancholický a kozmicky teatrálnym black metalom. Nechýbali dlhé plášte s kapucňami, príznačné pre túto kapelu. Aj napriek pokročilej hodine sa pred pódiom naďalej zdržiavala slušná hŕstka ľudí. Hoci Midnight Odyssey patrili k headlinerom večera, mne osobne sa moc nepáčil zvuk. Automat často prehlušoval ostatné nástroje a sampler sa mi zdal byť zle nastavený. Možno to však bolo aj pokročilou nočnou hodinou a tým, že moje očakávania už bohato naplnili predošlé kapely. Ak Midnight Odyssey naďalej zotrvá aj pri živom koncertovaní, určite si ich v pôjdem pozrieť ešte raz. Z tohto vystúpenia som však necestovala až do vesmírnej ríše.
Ďakujem organizátorom za tento jedinečný koncert, ktorý určite splnil očakávania účastníkov. Myslím si, že každý si vedel vybrať niektorú z kapiel, na ktorej set sa tešil. Taktiež patrí vďaka za zaujímavý výber skupín, ktoré nevidieť na slovenských pódiách až tak často. Myslím si, že hojná účasť organizátorom naznačila, že podobné koncerty budú v budúcnosti určite vítané, či už sa rozhodnú pre Bratislavu, alebo iné mesto na Slovensku. Svoje samozrejme urobilo aj vhodné naplánovanie, kedy v okolí neboli koncerty, ktoré by si navzájom mohli žánrovo konkurovať, čo sa v poslednej dobe žiaľ deje dosť často. V mene Metalexpress ďakujeme za akreditáciu.
Text – Mrtvolka in cooperation with Necro
Foto – Mrtvolka, viac fotografií nájdete TU
