Už je to nejaký piatok, čo sa v Bratislave niečo krstilo. Napokon, tie posledné dva roky na to ani moc príležitostí nebolo. Post-covidová doba však opäť praje koncertom a tak sme sa dočkali aj tohto koncertu. Usporiadateľská kapela si na vybrala pomerne nové a zaujímavé miesto v Bratislave – Pink Whale. Je to vlastne prikotvená loď, ktorá sa nachádza v blízkosti mostu SNP. Keď sa nachádzate na terase, máte krásny výhľad na hradný kopec a rozostavenú Vydricu. Samozrejme, na druhej strane je vidieť aj Petržalku. Koncertovalo sa v podpalubí lode a klub ma prekvapil pomerne veľkou priestrannosťou. Toto je naozaj dobrá správa pre Bratislavu a organizátorov, keďže sa sem zmestí do 200 ľudí, možno aj viac, netrúfam si to veľmi odhadnúť. Jediné mínus bol bar, ktorý nestíhal nával smädných krkov, tak snáď na budúce to bude lepšie.
Ako prví sa na pódium postavili domáci Funus, ktorých obľubujú hlavne uši, ktoré holdujú old school death metalu. Na moje prekvapenie sa za bicími nenachádzal bubeník, ktorý vo Funuse figuroval od jeho začiatkov. Tak som sa dozvedela, že momentálne nemajú stáleho bubeníka. Zastupoval ho nejaký starší pán, ktorého meno žiaľ nepoznám, takže sa ospravedlňujem za túto nevedomosť. Neviem, koľko spolu skúšali tento set, ale miestami bolo vidieť, resp. počuť, že im to spolu nejako nejde. Napriek tomu, klobúk dole, lebo asi sa skúšalo v expresne krátkom čase, takže mohli sme byť radi, že vôbec Funus odohrali. Čo sa týka skladieb, postrehla som hlavne už notoricky známe z dema, ako – „Príchod Zla“, alebo „Ohňom a Mečom“, ale mali sme možnosť počuť už aj nové piesne, ktoré už čoskoro budú vydané na EP. Funus ma pre tento večer trochu sklamal, ale dúfam, že sa im podarí nájsť kvalitnú náhradu za starého bubeníka, nech opäť môžu valcovať pódia.
Nasledovala česká kapela Rato Triste. Táto skupina vás zavedie do temných, ponurých vôd sludge – doom metalu. Červené svetlá, hmla, pomalé tóny a traja hudobníci, umocňovali atmosféru. Ďalším prvkom ich vystúpenia boli aj noisové zvuky z laptopu a sample. Na to, že majú už celkom slušnú diskografiu som ich myslím počula prvýkrát. Tento rok vydali aj novú dosku, z ktorej nám zahrali skladbu „Prízraky“. Celkovo ma ich vystúpenie, ktoré ubehlo mimochodom nejako veľmi rýchlo zaujalo. Ešte sa k ním v najbližšom čase určite vrátim.
Na území českej republiky sme zostali aj pri ďalšej kapele, ktorá funguje ešte pomerne krátko. Názov si dali Mordloch a pochádzajú z mesta Kolín. Keďže jeden z členov figuruje aj v zostave už úspešnej českej old school death metalovej kapely Sněť, bolo jasné, že aj Mordloch bude znieť v podobnom duchu. V mesiaci jún im vyšlo aj debutové EP s názvom 2022 a dnes sa v Bratislave predstavili premiérovo so skladbami, ktoré nájdete aj na spomínanej nahrávke. V zásade ide o priamočiary death metal, v ktorom počuť odkaz na švédsku tvorbu. Ešte mi trochu chýba nejaký špecifický znak v ich tvorbe, ale keďže sa nachádzajú na začiatku svojej kariéry, určite sa po čase vykryštalizuje. Mohlo by to byť napríklad aj to, že spievajú v rodnom jazyku, opäť podobne ako Sněť. Tento aspekt som nejako nevnímala, lebo som sa viac sústredila na fotenie. V každom prípade mňa osobne zatiaľ až tak neoslovili, ako Sněť, ale som zvedavá kam sa bude ich tvorba uberať. Kvalitívne to však určite stojí za vypočutie.
Nasledoval nepísaný headliner večera, ktorý pritiahol pred pódium aj najviac ľudí. Predsa len, Beton je naša bratislavská stálica a koncertujú na domácej pôde len párkrát za rok. Tentokrát bolo o príležitosť naviac, pretože v septembri vypustili do sveta svoj druhý radový album s názvom „Zombie Mustang Safari“. Aj tu si mnohí ľudia asi lámali hlavy, prečo sa na poste bass gitaristu neobjavil dlhoročný člen Betonu Feši, ale Ľuboš Dĺžeň, známy aj z iných bratislavských zoskupení (napr. Wargame). Táto záhada bola počas minulého týždňa objasnená postom Betonu na Facebooku, kde vo svojich radách privítali Dĺžňa a rozlúčili sa s Fešim. Ak sledujete trochu tvorbu Betonu, určite ste si všimli ich postupné smerovanie k švédskemu zvuku a death metalu. Nové songy sú toho nakoniec jasným dôkazom. Musím sa však priznať, že na živo sa mi Beton páči viac ako z nahrávok. Zážitok je totiž umocnený o špecifický prejav všetkých členov a má to proste aspoň pre mňa väčšiu razantnosť a energiu. Tento večer nebol výnimkou a vidieť, že sú už skrátka zohratá zostava (aj napriek tomu, že Dĺžeň sa v ich radoch nachádza krátko). Setlist pozostával z nových kúskov, ale aj starých, overených skladieb. Odohrali päť skladieb z nového albumu – „Bezezub, Hrabivec, Cimbál, Homeo Astralotypecus“ a titulná „Zombie Mustang Safari“. Nesmela však chýbať ani „Jama a kyvadlo“, „Káva“ a na záver najstaršia skladba z ich tvorby – „Detonátor“. Napriek tomu, že mal prebehnúť asi aj krst albumu, na ktorý som ja osobne 
čakala, k ničomu, čo by tomu nasvedčovalo nedošlo. Na druhej strane, aspoň sme si vypočuli nové skladby aj naživo. Koncert prehrmel ako burka na mori a ostala po ňom len „pooblievaná dlážka“ a moja stratená krytka od foťáku (dokonca dvakrát za večer, to sa stane len málokomu). Klub prežil nájazd zombie mustangov, takže sa teším na ďalšie akcie v Pink Whale.
Fotografie „Mrtvolka“
Viac nájdete na Facebook stránke Metalexpress.
