Konečne poriadny urban black metal! Na nahrávkach metalových kapiel sa často túlame divokou prírodou, ale na mestá sa často a neprávom akosi zabúda. Kapela Solipsism mestskú atmosféru spojila s poriadnou dávkou depresie a smútku.
Recenzovanému albumu predchádzalo len EP Trhliny v (ne)skutočnosti z roku 2020, takže Our Night Never Ends je prvý album kapely, ktorá vznikla v roku 2018 v Banskej Bystrici a momentálne pôsobí v zostave Diavliv (vokál, klávesy, texty), Naer (gitary), Porenut (basa) a Asterion (bicie). Album je venovaný pamiatke Vlkana, „priateľa a pôvodného člena kapely“.
Prechádzka nočným mestom Solipsism v sebe nesie množstvo temnej poetiky. Mnohé budovy sú schátrané a zanedbané, niektoré len pôsobia opustene a bez života. V uliciach sa túlajú rôzne stratené existencie, už je príliš neskoro na stretávanie opilcov a oneskorencov. Samota, chlad, úzkymi uličkami prefukuje studený vietor a občas jemne zaprší.
Our Night Never Ends nie je striktná black metalová nahrávka, nie je to trve pvre BM, využíva mnohé odbočky, do ktorých sa čierny kov za svoju existenciu dostal. Rozvážny úvod Becoming The Void sa prelieva z pomalších temp na začiatku do rýchlejších, aby v závere nastúpil zmučený DSBM krik. Akoby sa z opusteného ústavu sa vynoril Trist a pripomenul svoju tvorbu. Aj v ďalších skladbách sa tempá striedajú, tremollo melódie a rýchle bicie prechádzajú do post-blackových a epickejších pomalších častí, v Don’t Follow Me, I’m Lost a umbrtkovsky nazvanej Svetlo (ne)existuje sa do melódie zapojí klavír a nekonvenčný prístup vyvrcholí coverom Jaromíra Nohavicu Mikymauz. Ten výborne zapadá do atmosféry albumu, Solipsism ho pretvorili na svoj obraz a striedanie melodického spevu a rýchleho blacku je perfektná kombinácia.
Monotónnosť niektorých skladieb je v žánri pomerne bežná, hypnotický a pohlcujúci efekt je nepopierateľný, avšak pokiaľ nesledujem text ako výpoveď danej skladby, tak v niektorých prípadoch naopak pozornosť strácam. Album vyžaduje pozorného poslucháča naladeného na myšlienky autora, inak sa mení na jemne chaotické a nevýrazné dielo.
K počúvaniu odporúčam prečítať aj texty, niektoré sú v slovenskom, niektoré v anglickom jazyku. Sú plné beznádeje, smútku a depresie, navyše napísané inteligentne a často poeticky. Náladu vám určite nezlepšia, ale toto celkovo nie album na rozveselenie, to je snáď každému jasné.
Nahrávalo sa v Nihil Centrum, master robil Krystian Lukaszewicz z Black Aura Audio, mix mal na starosti basák Porenut a Krystian. Nádherný artwork, ktorý absolútne pasuje k nálade albumu, robili Silvia Ševcová a Adrián Mihálik. Jedine zoznam skladieb by som privítal niekde na dostupnejšom mieste, ale rozumiem, že by mohol pôsobiť rušivo.
Solipsism vytvorili dielo s hustou pohlcujúcou atmosférou, ktoré dokonale doceníte hlavne v momentoch, keď vám nie dobre. V temných chvíľach bude album Our Night Never Ends chápavým spoločníkom. Prázdne a slabo osvetlené ulice tohto mesta patria black metalu a Solipsism.
Kontakt:
https://solipsismband.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/solipsismband/
Hodnotenie: 8/10
