A je tu zase ten dátum. Prebúdzajú sa duchovia, mŕtvoly v hroboch cítia potrebu si popreťahovať odhnité kĺby a prejsť sa ulicami, no a
démoni sa chystajú nazbierať dostatok nových duší, ktoré budú v pekelných mukách prosiť o zmilovanie. Hehe, no dajme tomu. Je tu Halloween. Tak ako každý rok, tak aj tento ma baví sledovať oduševnené protesty voči tomuto dňu. Neprichádzajú však iba od kresťanských fundamentalistov, ale aj od niektorých pravoverných metalistov, ktorí zvyknú hlásať slová o slobode v momente, keď im práve ortodoxne náboženskí ľudia kecajú do koncertov, ale v tomto momente uzavierajú s nimi mier a idú do vývrtky vždy, keď niekde vidia vyrezanú tekvicu. Čo trochu zaváňa pokrytectvom, ale zároveň mi to príde veľmi vtipné. Posledné ostrovčeky ochrancov tradícií. No nič. Halloweenu vyčítajú konzum, ale ktorý sviatok nie je aj o tom… Ja osobne sa nestaviam na žiadnu stranu (aj keď podľa týchto slov to tak môže vyznievať), ale držím si pozíciu nestranného pozorovateľa. Nevidím najmenší problém ísť rozjímať na hroby a spomínať na blízkych, ktorí nás opustili a zároveň sa ísť zabaviť do istej miery hororovou zábavou.
Tradícia Halloweenu vychádza z keltského sviatku Samhain, ale to je už známy fakt aj pre nie veľmi zainteresovaných. Z tohto dňa sála spiritualita na všetky strany. Pre Keltov to bol koniec roka a noc v tento dátum prelomom, kedy sa na svet vracali duše mŕtvych a s nimi aj démonické sily. Preto nechávali pred svojimi príbytkami nejakú obživu, aby si mŕtvych uctili a zapaľovali sa svetlonosi, aby sa zase temné sily odplašili. Toľko teda v skratke.
Ten náboj tohto dňa si samozrejme našiel svoje uplatnenie aj v audiovizuálnom umení. Pre milovníka hororov ako som ja, je doslovne radosť pozerať na všetky tie filmy, ktoré načierali inšpiráciu zrovna tu. Za zmienku, okrem tak trochu už obohranej série Halloween o sériovom vrahovi Michaelovi Myersovi (zrovna teraz ešte môžete v kinách naraziť na „poslednú“ časť, aj keď podľa môjho skromného odporúčania by ste mali oči uprieť na originál zo 78´ a časti 2, 4 a 7… a aj keď by niekto so mnou určite nesúhlasil, tak aj na nenadväzujúcu časť číslo 3) stoja aj kúsky Trick ´r Treat (2007), Night of Demons (1987), Jack-O (1995, dobre, to je také moje guilty pleasure…), The Child (1977)… No a okrem filmov je Halloween pekne krásne ukotvený aj v hudobnej sfére. Vybral som teda nejaké zaujímavé kúsky, ktoré majú za úlohu potešiť vaše uši.
Helloween – Halloween (Keeper of the Seven Keys Part I, 1987)
Asi sa nedá začať ničím tradičnejším. Prvé albumy Helloween sú právom považované za žánrové klasiky. Aj keby Helloween nenahrali nič iné ako prvé dva albumy Keeper of the Seven Keys, tak by to to stačilo, aby sa k nim s úctou obracali tisícky fanúšikov ako ku svätým obrázkom. No a „jednotka“ obsahuje signifikantný, takmer štvrťhodinový opus, jednoducho nazvaný Halloween. Ten obsahuje všetko – po textovej stránke tu máme opis halloweenskych osláv, kde v pozadí číha niečo na čo by si mali malí koledníci dávať pozor, no a po hudobnej je to taká esencia všetkého, čo Helloween dokázali v tom čase predviesť.
King Diamond – Halloween (Fatal Portait, 1986)
Ako by to bolo, keby kráľ hudobného hororu nemal vo svojom repertoári skladbu o Halloweene. Kim Bendix Petersen (pravé meno Kinga Diamonda) tu v celkovo jednoduchom texte opisuje, že Halloween je pre neho krásny ako hororový sen. No, nedá sa s ním nesúhlasiť. Skladba vyšla aj ako singel k debutovému albumu Fatal Portait.
Samhain – Samhain (Initium, 1984)
Keď sa v roku 1983 rozpadli Misfits, Glen Danzig nelenil a dal dokopy kapelu Samhain. Samhain zase nemali až tak dlhú životnosť, pretože sa v roku 1987 vlastne pretransformovali do Glenovho sólového projektu. Aj keď Samhain vychádzali zo soundu Misfits, bolo pri nich cítiť väčší príklon k tvrdosti a bola to taká predzvesť toho, čo bude Glen tvoriť v rokoch nasledujúcich. Na prvom albume Initium sa nachádzala skladba Samhain a asi netreba veľmi dedukovať o čo v nej ide. Ešte by som spomenul, že celkom podarenú coververziu tejto skladby urobili pred rokmi švédski black metalisti Marduk.
Misfits – Halloween (Halloween, 1981)
A mrknime aj priamo k Misfits. V roku 1981 vydali singel s názvom Halloween a čo iné sa tu mohlo nachádzať ako skladba Halloween? Jednoduchá krátka skladba a jasný hit. „Candy apples and razor blade…“. V pár slovách obsiahnutá celá tá navonok komerčná stránka tohto sviatku.
Fastway – Trick or Treat (Trick or Treat OST, 1986)
Fastway založili v roku 1982 basák Pete Way (UFO) s gitaristom Fast Eddiem Clarkom (Motorhead) a tak môžete hádať ako vznikol názov kapely (a to sa kapelou ešte prehnali mená ako Neil Murray, či Don Airey). Skladba Trick or Treat pochádza z rovnomenného albumu, ktorý bol soundtrackom pre rovnomenný film (hehe). Samotný film nebol nejaký zázrakom, ale odohráva sa na Halloween, zápletka sa točí okolo rockovej kapely a mihne sa tam aj Ozzy. Takže, aspoň za pozretie to stojí.
The Freeze – Halloween Night (Guilty Face, 1982)
Opäť sa otočíme viac k punku. The Freeze je punková, no viac hardcorová kapela, pochádzajúca z Massachusetts. Scénou sa motajú už od roku 1978 a ja vyberám skladbu z prvých rokov ich kariéry. Tento song nájdete na EP Guilty Face a v jeho texte sa dozviete, že sa neoplatí ísť koledovať k domom, ktoré vyzerajú až príliš podozrivo (kapela má vo všeobecnosti celkovo texty dosť zaujímavo podávané).
Wednesday 13 – Haddonfield (Fang Bang, 2006)
Čo by vyšlo zo spojenia Misfits, Alice Cooper a Marilyn Manson? Určite niektorá z kapiel Josepha Poolea, ktorý nosí pseudonym Wednesday 13. A či už ide o kapelu nesúcu jeho meno, alebo Murderdolls, alebo Frankenstein Drag Queens from Planet 13, všetky kapely si znejú dosť podobne. Na druhom albume od Wednesday 13, teda Fang Bang z roku 2006, sa nachádza skladba Haddonfield. Ak niekto nevie, k čomu názov tohto mesta odkazuje, tak ide o miesto, kde si svoj revír označuje krvou Michael Myers z hororovej série Halloween.
Type O Negative – All Hallows Eve (World Coming Down, 1999)
Charizmatický hlboký vokál Petera Steelea sedí k Halloweenu ako tá povestná riť na šerbel. Skladba All Hallows Eve pochádza z albumu, ktorého obal zdobí Brooklynský most (kapela z Brooklynu pochádza, takže asi preto). A niečo ku skladbe samotnej. Je pomalá a ťahá sa okolo vás pomaly ako slučka, ale ku koncu už máte pocit, že je utiahnutá pritesno. Textovo sa motáme okolo takého halloweenskeho klišé – chladná noc, tekvice, obety, Lucifer… Ale ono to všetko spolu tak pekne sedí dokopy.
Blitzkid – Myers 10/31 (Let Flowers Die, 2001)
No a podobný prípad ako skladba od Wednesday 13. Teda textovo. Opäť sa ocitáme v Haddonfielde na konci októbra a z každého temného kúta vykúka biela maska a lesk veľkého kuchynského noža. No a čo sa týka hudby, tak sa pohybujeme na pomedzí horror punku a rockabilly. Čiže hudba, ktorá neruší ani tých, ktorí neholdujú až tak nejakým extrémom.
Acid Witch – October 31st (Witchtanic Hellucinations, 2008)
A na záver privtrdíme. Slizká, nechutná, naťahujúca sa, smradľavá, hnijúca, divne pulzujúca hudba od Acid Witch. Pri počúvaní albumov tejto kapely máte pocit, že sedíte uprostred rozpadajúcej sa barabizne, v kruhu nakreslenom krvou, okolo vás krúžia divné pachy a pozerajú na vás oči čarodejníc uprostred sabatu. A kedy by sa táto udalosť malo konať, ak nie 31. októbra? Po konci skladby začnete rozmýšľať, či to bola skutočnosť, alebo ste len vyfajčili veľmi divnú bylinu.
