Nedávno sme sa porozprávali s Trenčianskou kapelou Depresy a dnes zamierime na východ. Skupina Thorwald tento rok prišla s novým albumom „Diablov Tanec“, takže už len to je dôvodom na rozhovor. Zároveň je to už nejaký ten piatok, čo sa na našich stránkach ocitol rozhovor s touto košickou úderkou. Treba si to preto zopakovať. Na otázky mi odpovedal Wurma a touto cestou mu aj ďakujem.
Vydali ste nový album Diablov Tanec u Bizarre Leprous. Po poslednom albume z roku 2018 je to už druhý pod týmto vydavateľstvom. Ako ste spokojní u tohto vydavateľa a kto prišiel s ponukou na vydanie tohtoročného albumu?
Ahoj, áno, Diablov Tanec je už nejakú dobu vydaný, ale dovolím si ťa poopraviť, lebo je to už tretia spolupráca s Bizzare Leprous. Vyšlo nám pod nimi aj splitko s francúzskymi Pulmonary Fibrosis, aj keď to je teda už takmer 20 rokov. Či sme spokojní? Za seba a myslím aj za zvyšok kapely môžem povedať, že určite áno. Čo sa dohodne, to platí a CD sme mali doma v priebehu dvoch mesiacov od doby, čo som Romana z BLP oslovil a poslal mu nový materiál. V tejto dobe je to ozaj expresne rýchlo.
Na najnovšom albume ma hneď upútal jeho cover a rukopis autora je spätý hlavne s Obscene Extreme Festivalom, alebo s Penk n Ink. Ako ste nadviazali spoluprácu s týmto umelcom? Čo všetko si treba na tejto maľbe všimnúť a na čo všetko odkazuje?
Práce Penk n Ink sa nám veľmi páčili a tak som Martinovi napísal, či by pre nás nakreslil obal. Jeho odpoveď bola veľmi pozitívna. Opísali sme mu našu predstavu a zvyšok bol už viac-menej na ňom. Poslal nám pár náčrtov, my sme z toho jeden vybrali a on to potom vypiplal do podoby, v ktorej to môžeš vidieť dnes. Obrázok je akousi mozaikou odkazov na konkrétne skladby z albumu a vo všeobecnosti predpovedá, že nás už asi nič dobre nečaká. Spoločnosť je totálne prehnitá a jej smerovanie je vizitka sama o sebe, aj keď sa niektorí radi zbavujú zodpovednosti a pripisujú svoje činy iným silám. Pravda je však taká, že za všetko zlo na zemi si môžeme my. Obávam sa, že dobre už bolo a za spôsob nášho života nás ešte čakajú muky pekelné.
Kde beriete inšpiráciu pre texty? Vždy ma dokáže u vás nadchnúť, že vymyslíte trefné a vtipné texty. Kto tieto texty u vás vymýšľa?
Som veľmi rád, že sa ti texty zdajú vtipné a trefné. Presne o to nám v nich ide, aj keď my im hovoríme detské riekanky. Inšpirácia nie je problém. Stačí sa trochu poohliadnuť okolo seba a hneď máš nekonečné množstvo tém, o ktorých sa dá niečo napísať. O texty sa starám najmä ja a gitarista Fuko, aj keď na novinke, ktorá teraz vyšla sú s výnimkou dvoch textov všetky moje. Skladbu Bushido otextoval Miki na kolene pred nahrávaním. Bola to posledná skladba, ktorú sme pripravili a ešte nemala text. Song Tisícročia v plameňoch je zas z Fukovho pera, ale skladba je staršieho dáta. Nachádza sa aj na EP Sací Reflex, ktoré zas otextoval takmer celé on. Do novinky sme ju zaradili preto, že bola tak trochu odrazovým mostom k tvorbe nových skladieb. Hudobne sme ju skomponovali trocha inak ako sme zvyknutí, nesie sa v inom bpm a sú tam iné postupy, ktoré boli pre nás dovtedy typické.
Pri textoch ešte zostanem, pretože Thorwald mám spätý aj s hokejom. Odkazuje naňho napríklad skladba Igor Liba, prípadne Peťo Bondra. Ste všetci hokejoví fanúšikovia, alebo len niektorí z vás?
Väčšina z nás hokeju určite fandí, ale v posledných rokoch to už nie je tak ako kedysi. Pred pár rokmi sme si ho v zime chodili s partiou aj zahrať, Miki sa mu v mladosti venoval aj aktívne. Teraz je to už viac-menej iba v pasívnej forme. Určite si pozrieme zápasy na MS alebo olympiády, ale na štadióny už ako diváci nechodíme. Kvalita ligy upadá, aj na tom vidno, že to nie je len o športe, ale hlavne o peniazoch a zákulisných manipuláciách. Napokon, spomínané skladby už zopár rokov ani nehráme.
Chcela som dámske tričko, ale už sa mi neušlo. Dali ste urobiť tak málo, alebo bol taký záujem? Kde si môžeme v prípade záujmu zohnať CD a tričká? U Bizarre Leprous som zohnala len CD. Máte to nejako podelené s vydavateľom, že on ponúka napr. len CD a vy na koncertoch predávate CD aj tričká?
Popravde, tričká idú veľmi dobre a pokiaľ viem, ostalo nám iba pár kusov. Na začiatok sme dali urobiť len 50 kusov, čo však nie je žiaden problém, keďže sú potlačené priamou digitálnou tlačou a dajú sa robiť aj v menších nákladoch. V najbližších dňoch plánujem osloviť Čurbyho, ktorý nám tričká tlačil a objednať nové kusy. Zohnať sa dajú od nás na koncertoch alebo zaslaním poštou, to nie je problém. U Bizzare Leprous zatiaľ tričká nezoženieš, to je čisto naša aktivita.
Ak porovnám Sací Reflex a aktuálny album, páči sa mi po zvukovej stránke viac práve Diablov tanec. V čom vidíte zásadný rozdiel medzi týmito dvoma albumami vy? Ja teda hlavne vo zvuku, pretože skladateľské postupy, resp. štruktúra skladieb je už lemovaná vašim podpisom.
Hlavný dôvod bude to, že predošlé dve nahrávky „Kolízie systému“ a „Sací reflex“ sme nahrávali v skúšobni. V prvom prípade sme boli so zvukom viac-menej spokojní, no v tom druhom to až tak slávne nebolo, preto sme sa rozhodli využiť služby a skúsenosti nášho kamaráta Peťa Tatarku z kapely Systemic Damage a jeho štúdia Tretradrot vo Vranove nad Topľou. Venuje sa tomu už pár rokov, vychádzajú od neho zvukovo skvelé nahrávky, technické vybavenie ma určite na lepšej úrovni ako my a jeho skúsenosti s nahrávaním sa v konečnom výsledku určite prejavia. Nahrávanie prebiehalo vo viacerých etapách, prvá prebehla v septembri 2021 vo Vranove, za víkend sme nahrali bicie, gitary a basu. Druhá prebehla počas decembrového lockdownu u nás v skúšobni, kde sme nahrali komplet spevy. Nakoniec mix a master prebehol opäť vo Vranove v réžii Peťa s našimi pripomienkami. Finálny výsledok sme mali hotový niekedy vo februári 2022. S výsledkom sme spokojní, aj keď s odstupom času je vždy niečo, čo by sa dalo urobiť lepšie. Ten pocit však máme po každej nahrávke. Pokiaľ ide o skladby samotné, je to taká nadstavba k predchádzajúcemu EP. Nové skladby sú možno trochu jednoduchšie na zapamätanie a je v nich ukrytých o čosi viac vplyvov rôznych štýlov, ktoré sa na nás ako poslucháčov rôznej hudby rokmi nalepili.
Vždy ma fascinovalo, že máte dva spevy. Okrem vás v zásade neviem o inej slovenskej grind-core kapele, ktorá by mala tiež dva. Čo vás vlastne viedlo v minulosti mať dva spevy a mali ste nejakú inšpiráciu v tomto smere napr. zo zahraničia?
Je to skôr zhoda okolností, nie plánovaný krok. Vrátim sa trochu do minulosti. Ja som v kapele od jej vzniku a pamätám si, že v začiatkoch bol pre nás asi najväčší problém obsadiť post za mikrofónom. Často sa to menilo, až to nakoniec dospelo k tomu, že spevy v tom čase obstarával prevažne vtedajší bubeník Paťo. Potom nastala trojročná pauza a Thorwald sa okrem mňa a bubeníka opäť rozbehol v pozmenenej zostave. Z kapely Redrum sme si adoptovali gitaristu Fuka a s ním aj posilu za mikrofón Mikiho. Pár koncertov sme fungovali vo štvorici s jedným spevom. Potom prišiel Bindi s tým, že by si to tiež chcel vyskúšať za mikrofónom. Bindiho sme už pred tým považovali za nehrajúceho kapitána. Už od začiatku sa motal okolo kapely a vždy nám pomáhal, či už ako šofér alebo organizátor koncertov, robil nám grafiku a plno iných drobných, no dôležitých vecí, s ktorými stále nezištne pomohol. Na jeho návrh sme prikývli a rozhodli sa to skúsiť. Teraz to už dvanásty rok ťaháme o dvoch spevoch. Isto to má výhodu aj v tom, že dva vokály dokážu muziku zintenzívniť. Má to aj praktickú výhodu, keď jeden z dvojice občas vypadne, ten druhý ho dokáže okamžite zaskočiť.
Ako ste nažívali počas pandémie? Bolo to pre vás ťažké obdobie, alebo ste boli tak naštvaní, že ste začali robiť radšej na novom albume? Na vojnu sa pýtať radšej ani nebudem…to bola už asi len čerešnička na torte v tomto zhnitom svete.
Zle. Dva roky obmedzení a karantén sa negatívne dotkli viac-menej každého človeka a pokiaľ ide o kapelu, platí to násobne viac. V prvom rade nás to pribrzdilo s nahrávaním, pretože materiál sme mali hotový už pred pandémiou (okrem skladby Bushido) a plánovali sme to pustiť von už v roku 2020. Z toho postupne zišlo, pretože cez rôzne zákazy vychádzania a karantény nám padali dohodnuté termíny na štúdio. Skúšok bolo tiež pomenej ako máme vo zvyku. Do štúdia chceš byt pripravený čo najlepšie, to vtedy tiež nebol ideál. Nakoniec, aj koncertov, ktoré sú akýmsi bonusom pre kapelu za všetku tú prácu bolo pomenej. Nie sme koncertne extra aktívna kapela, ale štyri koncerty za dva roky je aj v našom prípade žalostne málo. Toto obdobie nič dobré neprinieslo, snáď v mojom prípade len s výnimkou toho, že sa nám s priateľkou narodil malý grinder, takže som sa mohol venovať rodine úplne naplno. V každom prípade nám zostáva veriť, že s prichádzajúcimi mesiacmi opäť nevkĺzneme do pandemickej reality posledných dvoch rokov. No a vojna? Na to už ani nemám slov, z jednej sračky do ešte väčšej. Nechápem ako môže v 21. storočí k niečomu takému vôbec dôjsť. Jeden človek dokáže posrať životy miliónom ďalších ľudí na tejto zemi. Idi na chuj Putin!
Počas posledných dvoch pandemických rokov ste odohrali aj zopár benefičných koncertov pre košický klub Collosseum. Došlo dosť ľudí? Bola cítiť podpora, alebo tieto koncerty zívali prázdnotou?
Áno, odohrali, konkrétne boli dva. Kapacita bola kvôli opatreniam obmedzená na 100 ľudí aj s kapelami a personálom klubu. Pokiaľ viem, v oboch prípadoch sa toto číslo naplnilo, čiže v tomto smere spokojnosť . Obavám sa však budúcnosti, pretože som si myslel, že keď sa to vráti do starých koľají, ľudia budú po koncertoch hladní a pôjde to aspoň zo začiatku lepšie ako pred pandémiou. Realita je ale asi horšia ako pred tým. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť.
Kde vás uvidíme v najbližšej dobe? A keď už sme pri koncertných plánoch, ak to situácia dovolí, vyrazíte aj na nejaké menšie turné na podporu albumu?
Najbližšie by sme sa mali ukázať v Strážskom 10.9. spolu s poľskými Epitome, Straight Hate, Egzekucja a hlohoveckými Craniotomy. Bude to zaujímavé hlavne vtom, že Epitome oslávia 30 rokov svojej existencie, predstavia nový album a možno to bude aj ich posledný koncert, ktovie. Určite to netreba prepásť. Neskôr hráme 22. októbra v košickom Collosseu. Po dlhšej pauze organizujeme tretie pokračovanie našej Gain party, kde okrem nás budú tri české grind pecky – Impulsealer, Insistent a Gride. Podľa mňa pôjde o špičku grindu, ktorú česká scéna ponúka. Určite odporúčam navštíviť. Máme ešte nejaké akcie vo fáze dohadovania, ale to teraz nechcem konkretizovať. Keď to bude aktuálne, dozviete sa to celkom iste na našom FB profile.
Kde by ste si v budúcnosti radi zahrali a s kým? V minulosti ste mali napríklad sériu koncertov po Slovensku a v Česku s kapelou Insistent. Chystáte niečo podobné? Bola nejaká zaujímavá situácia počas týchto koncertov, čo vám utkvela v pamäti?
My si radi zahráme všade tam, kde o nás bude záujem. S kým to nie je až tak dôležité, hlavne nech sú to v pohode ľudia. Ambície s kým a kde už po toľkých rokoch ani nemáme. Zahrali sme si už s pár kapelami, ku ktorým vzhliadame s úctou a rešpektom. Ak niečo také pribudne, bude to len a len plus, budúcnosť ukáže.
Sme na konci nášho rozhovoru, lebo v tejto horúčave ma už žiadne ďalšie otázky nenapadajú. Slová na záver a iné hlboké úvahy a myšlienky 😊?
V tejto horúčave mi žiadne hlboké úvahy a myšlienky nenapadajú. Snáď len vďaka za podporu a zaujímavé otázky. Pre tých, čo to dočítali až sem, diky za váš čas. Do skorého videnia niekedy a niekde.
Kontakt:
https://www.facebook.com/Thorwaldgrind
https://thorwald.bandcamp.com/album/diablov-tanec
Použité fotografie pochádzajú z FB stránky Thorwald
