Osem hodín v práci rozmýšľam, kedy pôjdem konečne domov. Frustrujúca nudná robota, ktorá neprináša žiadnu spokojnosť ani radosť. Len nutné prostriedky na život. Potom prídem domov a hovorím si, či v práci predsa len nebolo lepšie a nemal som radšej ostať dlhšie. Situácia a pocity aspoň čiastočne dôverne známe mnohým. V tomto prípade môžem odporučiť niečo, čo síce nepomôže, ale presne vystihne náladu. A tým niečím je nahrávka Triumf smrti od Bratislavčanov Damato.
V tvrdej hudbe populárna maľba od Pietera Bruegela staršieho zdobí obal albumu. Nie príliš originálne, ale názov je totožný, tak prečo nie. A obraz je to krásny a zaujímavý, dá sa sledovať dlhé minúty a nachádzať nové detaily. Ale oproti temnote a depresívnosti hudby Damato pôsobí paradoxne až príliš farebne. To berte ako kompliment.
Necelých 18 minút, päť nekompromisných úderov, ale veľmi výživné počúvanie. Prísne HC so sludge metalovým zvukom a rôznymi ďalšími vplyvmi. Blackmetalový tremollo riff, crustový tlak, death metalová špina, všetko čo mám rád je naservírované v koncentrovanej forme.
Hneď v prvej Monument márnosti hosťuje Weva a vďaka dvom vokálom má skladba poriadny spád. Tlak ako Adacta alebo starý Čad, paráda. Striedanie rýchlych nasypaných častí s pomalou ťažobou, bez dlhého váhania priamo na vec. Také sú aj titulná Triumf smrti, Môj chrám strachu a Do osudového dňa. Dokonca sú v nich zapracované aj gitarové sóla! Skladby majú výborne urobené temné depresívne texty, môj favorit je jednoznačne Do osudového dňa. Brutálny text v spojení so skvelým úvodným riffom a pestrou gitarou vytvárajú monumentálny dojem strachu, beznádeje a znechutenia. Posledná vec s textom v maďarčine Az erőszakról je najviac zameraná na budovanie nálady a najmenej nátlaková. Postupne sa však rozbehne a tvorí ideálny záver albumu. Môžem počúvať opäť od začiatku…
V zostave Kristián Serczel (vokál), Tomáš Dobi (bicie), Filip Potrok (gitara), Matej Takáč (gitara, vokál) a Andrej Lencsés (basa, vokál) sa nahrávalo u Jakuba Hríbika v bratislavskom Pulp Studio, master robil Brad Boatright v Audiosiege, Portland, Oregon. Tomu zodpovedá perfektný zvuk, hustý so správnym pomerom špiny a prehľadnosti.
Damato v rámci žánrovo pomerne obmedzených prostriedkov vytvorili pútavú a zaujímavú nahrávku, ktorú často dokola počúvam. Najmä keď mi nie je dobre, album Triumf smrti je chápavý spoločník. Nič by som nemenil, úprimná nahrávka, keď sa do nej dostaneš, tak už nepustí.
Kontakt:
https://www.facebook.com/DamatoHC/
https://damatohc.bandcamp.com/
Hodnotenie: 9/10
