Tip na leto 2022: Symbolic Open Air
apr04

Tip na leto 2022: Symbolic Open Air

Zverejnené v apr 4, 2022

Tak, minulé leto už naznačovalo mierne zlepšenie v rámci festivalov a to tohtoročné vyzerá už naozaj nádejne. Paradoxne si ale Symbolic dal minulý rok prestávku (ak teda nerátame augustové lúčenie s letom pod názvom Back to the Symbolic, aj s jedným pôvodne plánovaným headlinerom – Dánmi Artillery). Tento rok sa však vracia v plnej sile. S lineupom, z ktorého sa roztrásajú kolená a taktiež v novom areáli. Nový areál bol plánovaný už na rok 2020, ale vyzerá to tak, že jeho zaťažkávacia skúška prebehne až na prelome júna a júla 2022. Takže obec Topolná, blízko Uherského Hradišťa, zažije štyri dni plné koordinovaného hluku. Ja osobne stále spomínam na skvelý ročník 2019, kde sa v lineupe hemžili také veci ako Benediction, Demilich, Morta Skuld, Interment, či God Macabre. Prekoná ho aktuálny ročník? Nechajme sa prekvapiť. Ale aby som vás trochu navnadil, tak si povedzme čo to o ťahákoch. Nikdy neuskutočnený ročník 2020 mal nádhernú zostavu kapiel, kde sa vynímali pecky ako Brutality (ktorí sa medzitým rozpadli, potom sa vrátili a majú nachystané EP), Artillery (ako som už spomínal, tí nakoniec hviezdili na rozlúčke s letom), Demonical, Convulse, Mystifier… Presunuli organizátori kapely do aktuálneho ročníka? No, na niektoré samozrejme prišlo. Ale po poriadku. Najväčšími písmenami na plagáte svieti meno švédskej doom metalovej legendy Candlemass. Kapela utvárala žáner albumami ako Epicus Doomicus Metallicus (1986), Nightfall (1987), Ancient Dreams (1988), či Tales of Creation (1989). Candlemass si prešli vzostupmi, aj pádmi. Prišiel aj rozpad, ale v roku 2004 sa vrátili a za mikrofón sa postavil nezameniteľný Messiah Marcolin. Ten naspieval už iba eponymný album z roku 2005 a nahradil ho Robert Lowe zo Solitude Aeternus. Robert v kapele fungoval šesť rokov a po jeho odchode to s Candlemass vyzeralo opäť všelijako. V roku 2019 sa však z čista jasna objavil album The Door to Doom, kde sa s vokálmi popasoval Johan Längquist, teda pán, ktorý naspieval debut Epicus Doomicus Metallicus. No a práve s ním dorazí parta vedená Leifom Edlingom na Symbolic Open Air 2022. Ďalším veľkým menom je holandská death metalová hydra Sinister. Kapela, bez ktorej by európsky death metal vyzeral úplne inak a v deväťdesiatych rokoch búrala steny reprobední smrtiacimi kúskami ako Cross the Styx (1992), Diabolical Summoning (1993), či Hate (1995). Prišlo extrémne veľa personálnych zmien, hádky a podobné nepríjemnosti, až sa kapela rozpadla. Aad Kloosterwaard v roku 2005 kapelu oživil, presunul sa od bicích za mikrofón a od ďalšieho roka a od albumu Afterburner chŕli albumy v pravidelných intervaloch. Ale s neustálymi zmenami v zostave. Zatiaľ posledným albumom je Deformation of the Holy Realm (2020). Namierime si to na sever. V depresívne podchladenom Fínsku nás privíta miestna kultovka Convulse....

Čítaj ďalej
Easter Mini Tour s WAYD (sk), MORTHYMER (cz), HOLOTROPIC (sk) a FISHARTCOLLECTION (sk)!
apr02

Easter Mini Tour s WAYD (sk), MORTHYMER (cz), HOLOTROPIC (sk) a FISHARTCOLLECTION (sk)!

Zverejnené v apr 2, 2022

Tři slovenské kapely ve třech dnech a třech městech s českou třešničkou. Začněte Velikonoce stylově a přijďte si rozbít pár hudebních vajíček s velezajímavou CZ/SK sestavou 14.4. 2022 – Praha, Modrá Vopice – https://facebook.com/events/3866388776918929 15.4. 2022 – Liberec, Azyl – https://facebook.com/events/508234084135364 16.4. 2022 – Brno, Kabinet MUZ – https://facebook.com/events/479851503805037 Vstupné: 190 Kč WAYD (sk) Kdo viděl tuhle kapelu živě? Ano, hrubě nedocenění tech/death/avantgard metaloví experimentátoři stále fungují a poprvé ve své historii se vypraví do Čech na klubové „turné“. Příležitostí, kde chalany vidět, nebylo moc (Brutal Assault), a ani se není čemu divit – když hrajete „divnou“ tvrdou muziku, rozhodně nemůžete počítat s rychlou slávou. A pak taky poslední deska „Ghostwalk“ vyšla před 15 lety… Kapela vznikla v polovině 90. let, ale první desku vydala až na sklonku dekády („The Ultimate Passion“), o dva roky později následovala „Barriers“. Zlom mohl nastat u třetí „Decadance“ (2003), pokud by ji ale asi vydali o desetiletí později. Na téhle desce Wayd použili, na svou dobu, velmi netradiční saxofon, ale i trumpety a samply. Dnes naopak využití dechových nástrojů v tech/prog metalu není ojedinělé. Poslední deska „Ghostwalk“ vyšla v roce 2007 a kapela se prakticky na 10 let vytratila, ale nezanikla. V roce 2017 vyšel nový singl, na který letos navazuje další. Ano, Wayd připravují další desku a je tedy načase si připomenout, jak originální tahle kapela vlastně i po letech je! https://youtu.be/WquBRf4_e6I – Walpurgas (nová skladba) https://youtu.be/l3m_NyGZ_-Q – Waiting for the Sun (Decadence, 2017, live) https://youtu.be/6gBUU9QeL-o – Rivers of the Night (Ghostwalk) MORTHYMER (cz) Jediný český zástupce a černý kůň sestavy? Funkčně sice nejmladší kapela, ale zkušenostmi přebohatá. Základ tvoří duo ze zaniklých litoměřických Keep On Rotting – kytarista Láďa a bubeník Hanzz – a k nim se přidal basák Petr. Prozatím čistě instrumentální trio produkuje stále vysoce technickou hudbu, ale na rozdíl od KoR s větším příklonem k progresivnímu metalu, moderně a experimentům. I zde si asi ještě na nějakou oficiální nahrávku počkáme, o to větší důvod je nechat se instrumentálně přijít namasírovat živě. https://morthymer.bandcamp.com/album/raw-demo https://youtu.be/AxtxdHj-QJg – Red Hot Chilli Shit (zkušebna session) https://youtu.be/RJ2FCMiwjuQ – Happy Hound Shit (live) https://youtu.be/V0QZYK7BcuM – Black Chicken Shit (live) HOLOTROPIC (sk) Bratislavští Holotropic už mají za sebou také pomalu 10 let fungování a k české scéně mají ze všech slovenských nejblíže, třeba i tím, že na skvělém debutu „Permeate“ (2014) jim zahostoval Martin Schuster. K desce následně proběhlo i turné po Čechách, též pražským experimentátorům Demimonde pomohli pokřtít jejich desku „Cygnus Oddyssey“. Aktuálně už kluci pracují (konečně) na další desce, tak se třeba dočkáme i nějakých novinek. Každopádně stylově se budeme pohybovat někde mezi rozmáchlostí Between The Buried and Me a hypnoticky meditativním tlakem Falllujah....

Čítaj ďalej
STELL/\RIS vydali tretí single z pripravovaneho EP „Upside Down“ s názvom Scars!
apr02

STELL/\RIS vydali tretí single z pripravovaneho EP „Upside Down“ s názvom Scars!

Zverejnené v apr 2, 2022

 „Jizvy zblednou, ale zůstanou jako připomínka toho, že jednou zde byl někdo, kdo vstoupil do mého života, aby ho navždy změnil. Děkuji!“ Vydání debutového EP Upside Down se blíží. Přesně 15.4.2022 spatří světlo světa, ale před tím STELL/\RIS servírují svým fanouškům ještě jednu ochutnávku. Kdo by čekal nářez podobný poslednímu počinu Hell-0, je na omylu. Tentokrát kapela vsadila pouze na čisté vokály zpěvačky Nicol a vytvořila pomalý a emotivní song věnovaný vzpomínce všem, kteří nás již opustili – to je Scars. Když text Scars vznikal, ani ve snu by nás nenapadlo, že ho budeme vydávat v době, kdy v Evropě opět zuří válka, v které umírají nevinní lidé. Byl psaný na památku člena rodiny Nicol, který nás opustil před dvěma lety. Ve světle událostí dnešní doby však píseň Scars nabrala úplně jiný rozměr. Chtěli bychom jí proto věnovat všem, kteří v této nesmyslné válce přišli o své milované a kteří mají na duši jizvy, které tam již navždy zůstanou. Avšak „jizvy zblednou, ale zůstanou jako připomínka toho, že jednou zde byl někdo, kdo vstoupil do mého života, aby ho navždy změnil. Děkuji!“ BIO: STELL/\RIS je pražská metalová kapela, která vznikla v roce 2019 a jejíž hudba je ovlivněná metalcorovými kořeny. Tahle čtyřčlenná sestava tvoří hudbu založenou na moderních kytarách, intenzivních groovech a rozmanitých vokálech frontwoman Nicol. V roce 2020 kapela vydala jejich první single „Find Your Course“, který okamžitě získal pozornost jak v Česku, tak i v zahraničí. V létě 2021 kapela vystoupila na jednom z předních českých metalových festivalů Fajtfest. Nyní STELL/\RIS otevře novou etapu svého působení na scéně s vydáním debutového EP Upside Down, které spatří světlo světa 15.4.2022. Hlavním cílem STELL/\RIS je vytváření kvalitní a originální produkce, která spolu s extatickou energií na podiu strhává všechny na koncertech.   YouTube: STELL/\RIS – Scars (OFFICIAL Music Video) – YouTube Spotify: https://open.spotify.com/album/610GqGe6lB1roXl8rX8xu9?si=oYBTbpY_R5qOPpphLRELVg&utm_source=copy-link Facebook: https://www.facebook.com/Stellaris.official Instagram: https://www.instagram.com/stellaris_officialband/ Bandcamp: https://stellaris.bandcamp.com/music Promo Text Nicol...

Čítaj ďalej
Report – Večer Stredovekého Folku – MMC Bratislava – 24.3.2022
apr01

Report – Večer Stredovekého Folku – MMC Bratislava – 24.3.2022

Zverejnené v apr 1, 2022

Začiatkom jari a s uvoľňovaním pandemickych opatrení ožila aj klubová scéna. Koncertov utešene pribúda,  až mam niekedy pocit, že organizátori z obáv z opätovného sprísnenia podmienok pre usporiadanie kultúrnych podujatí, chcú stihnúť čim skôr čo najviac akcií a vzniká až nadbytok, keď si človek nevie vybrať kam skôr. Štvrtkový marcový večer padla voľba na MMC, s prísľubom pre mňa nie celkom tradičného line-upu folkových kapiel, ktorých mena mi spočiatku veľa nehovorili. Okrem asi najznámejšej informácie o headlinerovi, ktorou je to, že  Percival boli súčasťou soundtracku k hernému hitu Witcher 3. Už pri ceste do klubu bolo v jeho okolí možne vidieť pomerne dosť ľudí v historických kostýmoch, ktorých skôr môžete stretnúť na historických šermovačkách a jarmokoch na hradoch, ako na klubovom koncerte takmer v centre hlavného mesta, čo dávalo prisľúb celkom slušnej návštevnosti, a trochu iného zážitku, ako na bežnom rockovom/metalovom koncerte, čo sa nakoniec aj potvrdilo. Takmer presne s odbitím siedmej hodiny odštartovali cely program moravskí Tempus, so svojim folk rockom obohateným o tradičné nástroje.  Personálne boli najpočetnejšou kapelou večera. Zhruba pol hodinku trvajúci set,  osemčlennej zostavy bol prijemným úvodom a nabudením atmosféry do dnešného večera. Trochu mi chýbala väčšia originalita v prístupe ku tvorbe. Kombinácia rockovej rytmickej sekcie, sólujúcej elektrickej gitary a tradičnejších nástrojov, pozvoľna začínala prebúdzať aj prítomne obecenstvo. Predstavená tvorba pripomínala v niektorých momentoch známych Blackmoores night a bola organizátormi vhodne zvoleným úvodom večera. Čo chybalo po hudobnej stránke, bolo bohato vynahradené suverénnymi inštrumentálnymi výkonmi a hlavne pozitívnym prístupom vysmiatych hudobníkov, ktorí počas relatívne krátkeho vystúpenia preniesli dobrú náladu aj na publikum. Ako druhí, s výrazným oneskorením, po komplikáciách so zvukom, nastupujú slovenskí Strigôň. Ich prístup ku folku je oproti predchádzajúcej kapele o poznanie komornejší.  Štyria hudobníci, v čele so speváčkou obsluhujúcou zároveň aj čelo, ponúkli obecenstvu hĺbavý, niekedy až „šamansky“ pôsobiaci pohľad na historicky folk. Pre mňa, ako laika, ktorý sa v tomto žánri orientuje len veľmi zbežne, išlo o autentickejšiu podobu historickej hudby. Ich produkcia, založená výhradne na historických nástrojoch, pôsobila veľmi prijemným dojmom, ktorý umocňovala speváčka prihovárajúca sa obecenstvu ľubozvučnou Oravčinou. Vo svojich radoch mali aj množstvo fanúšikov, ktorí ich tvorbu poznajú a tak sa neraz stalo, že ste počuli niektorých ľudí spievať spolu s kapelou. Počas ich vystúpenia sa objavili aj kartónové transparenty s nápismi. Atmosféra koncertu začala pripomínať stredovekú tavernu a rozjarenými hosťami. Jednu skladbu speváčka Barbora adresovala aj známemu slovenskému rozhlasovému moderátorovi a publicistovi Rudymu Rusovi, ktorý ich v minulom roku zavolal do svojej relácie Headbanger FM. Vystúpenie Strigôňa a atmosféra, ktorú sa im podarilo navodiť boli nad moje očakávania, nehovoriac o inštrumentálnych výkonoch a zároveň precítenej hre na jednotlivé nástroje.  Ako posledná odznela skladba Dunaj, ktorá zároveň dala názov aj ich albumu z roku 2018. Vzhľadom na časový sklz sa fanúšikom nedostalo prídavku. Po krátkej pauze sa už na pódiu objavili členovia...

Čítaj ďalej
Deicide: V rodinnom zväzku so Satanom
apr01

Deicide: V rodinnom zväzku so Satanom

Zverejnené v apr 1, 2022

To splodenie muselo byť nechutne slizké. Všade samá krv, prítmie, ktoré osvetľovalo len pár sviečok, za oknom búrka a vo vnútri plač. Idylka, ktorú nezažila ani Rosemary Woodhouseová. Ale tak čo čakať, ak si na potomkovi pracuje sám Rohatý. Boli časy, keď niekto neustále čakal druhý príchod Kristov. Osandálovanému vlasáčovi sa naspäť na jeho Alma Mater veľmi nechcelo (vzhľadom na to ako skončil, tak sa mu nemožno čudovať…) a tak Satanovi skrsla v hlave myšlienka priviesť na svet svojho syna a začal rozsievať po svete svoje sírou páchnuce semeno. Veď sa hádam nejaké ujme a bude môcť byť na svojho potomka pyšný. S odstupom času musel byť chlapčisko veľmi spokojný, pretože jeho viac, či menej vernejšími klonmi sa to v dnešnom svete len tak hemží. No ale jeden malý rohatý spermoň mu robil nesmiernu radosť. Celé detstvo ho sledoval, pomáhal mu (veď predsa len ako správny tatko… akurát alimenty neplatil) a maličký Glen cítil, že má akosi takú viac horúcejšiu krv ako jeho ostatní vrstevníci. Ako Glen rástol, tak prichádzali tradičné otázky, ako napríklad prečo majú iné rodiny otca a on nie. Raz to mamka, tá hriešna nádoba na pekelný kvások nevydržala a povedala mu ako to s ním je. Glena táto podivuhodná informácia nezaskočila a napriek všetkému sa túžil stretnúť so svojim otcom. Skočiť autobusom na adresu s popisným číslom 666, tak to asi nejde len tak ľahko. A tak mama vytiahla z pivnice všetko pekelné harampádie, ktoré našla – zvieracie lebky, čierne sviečky, pentagramy, obradné dýky, vyvolávacie knihy… a urobila si so synom taký milý rodinný večer. Rituál prebehol na výbornú, pretože sa rozleteli dvere a v nich stál on – Mendésky kozel. So slovami: „Tak čo vy kurvy, ste ma nečakali, čo?“, vstúpil do miestnosti, ktorá sa naplnila nedýchateľným dymom. Pohladil Glena po hlave, sadol si za vrch stola a spýtal sa malého Antikrista, po čom jeho práchnivé srdce najviac túži. Keďže krpca to už vtedy ťahalo k hudbe, tak povedal, že chce hrať, spievať a mať kapelu. Starý Diabol sa usmial a vytiahol spoza pása papier. Pohrýzol chlapca do prsta a prikázal mu, aby zmluvu podpísal svojou krvou, ktorá mu z prsta vcelku dosť valila. Dodal: „To, že sme otec a syn neznamená, že ťa nemusím mať podchyteného právne. Ale neboj, podobnú zmluvu podpísali aj The Beatles, takže tvoj úspech bude pod mojim patronátom. Ale pár rokov to ešte potrvá.“. Pán pekiel dohovoril, usmial sa a podobne nečakane ako sa objavil, tak aj zmizol. Zvyšok je história. Možno to bolo tak a možno inak (ako s obľubou hovoril šašo v jednom starom Večerníčku). Ale asi skôr inak. Každopádne Glen Benton bol asi exot odjakživa. Ale...

Čítaj ďalej