Mnohé kapely odohrajú množstvo koncertov, existujú dlhé roky, ale nakoniec sa rozpadnú bez toho, aby po sebe zanechali štúdiovú nahrávku. Dlho som sa bál, že to bude prípad aj bratislavskej rockovej kapely Good Stuff, ale nakoniec sa moje obavy nenaplnili a po dlhých rokoch je tu Realita štyroch…
Síce koncertne aktívna kapely, najmä čo sa týka klubov v hlavnom meste, ale predpokladám, že ju mnohí nepoznajú, takže v skratke o samotnej kapele. Žánrovo sa pohybujú od hard rocku k jemnejšiemu tradičnému rocku so slušnou porciou blues. Na koncertoch sa mihne aj trochu metalu, ale na štúdiovej nahrávke znejú jemnejšie. Zostava: Veronika Lučanská (spev, gitara), Jožo Jašurek (bicie), Braňo Bujnovský (basa) a Palo „Kono“ Konopeus (gitara).
Už som v nejakej recenzii spomínal, že rock to má na Slovensku ťažké. Pre fanúšikov metalu príliš mäkké, rádia rock v podstate nehrajú, len pár otrepaných kapiel. Pritom aj hudba Good Stuff by sa inde vo svete dala označiť za rádiový rock, u nás majú proste smolu. Už len sa snažiť na živých vystúpeniach a dúfať, že potenciálny poslucháč kapelu objaví.
Good Stuff pripravili slušnú porciu muziky, trinásť položiek na ploche takmer hodiny. Rock v ich podaní nejde v štýle moderných hard rockových kapiel, žiadne burácajúce riffy, delové bicie a zvukový priestor zaplnený na maximum nečakajte. Vyššie spomínané bluesové korene hrajú dôležitú rolu, gitara je skreslená len mierne a každý tón je jasný. Basgitara hrá v mnohých skladbách rovnocennú úlohu, často je dokonca hlavným nositeľom melódie.
Tempo skladieb je väčšinou pomalé až stredné, s miernym zrýchlením v refrénoch. Rýchlejšie skladby nájdete v strede a na konci albumu, konkrétne Ježko a Garáž, ktoré sú zároveň aj najveselšie. Škoda, že nie je viac takýchto vecí, prispeli by k pestrosti albumu a trochu rozhýbali poslucháča. Veľa optimizmu v textoch nehľadajte, venujú sa hlavne medziľudským vzťahom, ale s dospelým prístupom, nič plytké, prvoplánové. Z albumu vyčnieva aj mrazivá skladba Kruh zaoberajúca sa problémom nechcených detí. Jedine názov deviatej Je&ačkovica sa mi zdá zbytočne blbo vtipný. Veď si len predstavte situáciu, že to pustíte polovičke a príde otázka, že pekné a ako sa to volá? A je po romantike (možno ;) ).
Silnou stránkou albumu Realita Štyroch… sú skladby samotné. Veľmi dobre napísané, pekne vystavané, s jasným chytľavým refrénom, sólom na spestrenie a skvelými hráčskymi schopnosťami všetkých zúčastnených. Veronikin výborný spev je naliehavý, vie pohladiť, ale uchytila by sa aj v drsnejšej kapele.
Zvuk je krásne čistý, vychutnáte si každé hrabnutie do strún aj nápaditú basgitaru, spev je viac vytiahnutý pred nástroje a občas strhne celú pozornosť na seba. Možno to niekomu nebude vyhovovať, ale rýchlo si zvyknete.
Good Stuff sú koncertne skúsená kapela a som rád, že svoje schopnosti pretavili aj do štúdiovej nahrávky. Realita Štyroch… sumarizuje ich najlepšie dosiaľ zložené skladby a určite si na ňom nájdu to svoje aj mnohí priaznivci tvrdších žánrov. A refrény si budete spievať po druhom vypočutí.
Kontakt:
https://www.goodstuff.sk/
https://www.facebook.com/goodstuffsk/
Hodnotenie: 8/10
