Rozhovor – Black Light – „V období vzniku boli pre nás kľúčové asi tie najznámejšie mená svetovej thrashovej scény“

Mesiac apríl asi venujeme skupinám z východného Slovenska, aspoň zatiaľ to tak vyzerá.  Aj dnes zostaneme v rozhovore opäť v Košiciach. Tentokrát to vš

Zostava Black Light so starým bubeníkom, Foto M. Murárová

ak bude o niečo služobne staršia kapela ako Sinner Self. Black Light vznikli v Košiciach v časoch najväčšieho rozmachu novej vlny thrash metalu mladšej generácie. Keďže na týchto stránkach sme s nimi nemali ešte nemali rozhovor, otázky sú aj ohľadom minulosti, no týkajú sa aj súčasných noviniek a plánov kapely. K tým najväčším novinkám patrí nové EP, ktoré vyjde už tento pondelok. Dovtedy sa s ich hudbou a s členmi tejto kapely môžete trochu zoznámiť :).

Ahojte, hoci ste už pomerne známa kapela na Slovensku, predsa len, skúsme na úvod, pár informácií o vás. Lenivejším ľudom sa nechce ísť na metal-archives.com vyhľadávať o vás informácie a na FB to nie je.

Sme košická kapela hrajúca thrash metal, miestami zachádzame do death metalu a máme radi aj jemnejšie melodické pasáže. Hráme od roku 2014 a za dobu fungovania sme stihli vydať 2 albumy a 2 EP. Všetci členovia kapely sú študenti vysokých škôl, vek okolo 23 rokov.

Vznikli ste v dobe, kedy na Slovensku v rovnakom čase vzniklo viacero mladých thrashových kapiel, napríklad Hypnotic. O nich som napríklad už dávno nič nepočula, ale vy ste zotrvali dodnes. Aké kapely boli v tomto období pre vás kľúčové? Ako ste sa k nim dostali? Prečo práve thrash?

Black Light v novej zostave. Foto M. Murárová

Taktiež sme mali dlhšie či kratšie výpadky a obdobia neistoty… ale vždy sme sa z toho nejako vyhrabali a aj takéto obdobia nás určite posunuli vpred. V období vzniku boli pre nás kľúčové asi tie najznámejšie mená svetovej thrashovej scény. Vypichnúť môžeme napríklad Kreator a ich novšie albumy, v ktorých sa nám páčilo spájanie pomalých melodických častí s energickým a priamočiarym thrashom. To sú v podstate základy, na ktorých kapela vznikla.

Boli za tie roky nejaké zmeny v zostave, alebo ste všetci zakladajúci členovia? Aké je súčasné obsadenie členov?

Po roku fungovania od nás kvôli vysokej škole odišiel bubeník Patres (dnes aj Tatrofka/Brizolit a Defend your Kingdom) a basák Hugo (dnes Deviance). Nahradili ich Marek a Kili (aj Sinner Self). V nemennej zostave sme následne pokračovali cca 5 rokov. Na prelome rokov 2020/2021 sa náš bubeník Marek rozhodol skončiť. Pomohol nám ešte s pesničkami do nového EP a kamarátsky sme sa rozlúčili. Na bubenícke miesto sa ale vrátil Patres, s ktorým to všetko začalo, takže ostalo to v rodine a zmena bola plynulá. On bicie na novom EP priviedol do finálnej podoby.

Nedá mi nespýtať sa aj na váš názov Black Light. Prečo práve tento názov? Koho to napadlo?

Názov kapely v podstate súvisí s odpoveďou v druhej otázke. Pri jeho vymýšľaní pri vzniku kapely sa nám páčilo spojenie tvrdého thrash metalu s jemnejšími melodickými pasážami. Čierne svetlo našu hudbu takto v dvoch slovách vystihuje.

Ako je to s tvorbou a jednotlivými členmi? Je niekto, kto prichádza s prvotným nápadom? Podieľate sa na tvorbe všetci postupne?

Cover Artwork najnovšieho EP

99 % nápadov na songy prichádza od gitaristu Matúša. Do finálnej podoby sa potom skladby dávajú za prítomnosti celej kapely, ale hlavne bubeníka.

Ako tvoríte texty? Máte niekoho, kto vám texty poskytuje, alebo je to tiež na niekom z kapely? Aké témy väčšinou rozoberáte v textoch?

Textárom väčšiny skladieb je zase spevák Wevo. Máme to pekne podelené. V minulosti sme písali viac naivné a viac otrepané texty, o smrti, démonoch, samote. Dnes sa v textoch snažíme skôr reflektovať naše postoje najmä na dianie vo svete a na nekonečnú hlúposť istých skupín ľudí. Do songu sa tak okrem iného pri jeho hraní dokážeme oveľa lepšie vcítiť.

Poďme trochu aj na novinky okolo Black Light. Vaše nové EP s názvom Firestealer vydávate už 16.4. Kde ste ho nahrávali? Ako vznikal materiál a prečo ste sa rozhodli vydať EP? Nechceli ste radšej nazbierať dostatok materiálu na plnohodnotné CD?

EP sme nahrávali v podstate podomácky v skúšobni za pomoci Kiliho spolukapelníka Rada Kočíka zo Sinner Self. Mastering následne robil Simone Pietroforte z talianskeho Divergent Studios (kapely ako Distant, Abyss Above atď.). Pôvodný zámer bol vydať videoklip a k tomu ešte jeden doprovodný singel navyše. Nakoniec sme si povedali, že to radšej urobíme ucelenejšie a že bude lepšie, ak to bude EP. Na plný album sme jednoducho nemali dostatok nápadov. Navyše od vydania albumu Privilege of Choice (2018) sme odohrali len zopár koncertov, jeho skladby náš ešte neomrzeli.

Artwork na nové EP vám robil Peter Mlích. Vo vašej zostave sa tiež nachádza jeden Mlích. Je to len zhoda okolností, alebo je to brat, alebo iná rodina vášho gitaristu. Bola toto jeho prvá spolupráca s vami, a

Firestealer je už dostupný

lebo už spolupracoval aj s ďalšími kapelami?

Peter Mlích je otcom gitaristu Matúša Mlícha. Je to reštaurátor kultúrnych pamiatok a maliar. Pre kapelu vyhotovil doteraz všetky obaly a sme na to veľmi hrdí. Ak môžeme byť pre niečo namyslení, tak práve pre tie nádherné ručne maľované obálky, ktoré Black Light má. V minulosti inak maľoval len pre jednu inú kapelu, nie je to jeho náplň práce.

V súvislosti s vypustením skladby Firestealer ste pripravili dokonca súťaž v spolupráci s pivovarom Kaltenecker a Collosseum. Ako vznikla táto spolupráca?

Chceli sme našu hudbu dostať bližšie k ľuďom a prišli sme s ideou súťaže. Vyhrať môže hocikto, kto našu hudbu zazdieľa. Je tam teda potenciál, že sa to dostane k veľa ľuďom. Písali sme viacerým, hlavne menším pivovarom, ktoré sa však naspäť neozvali. Kaltenecker považujeme za relatívne známy a zabehnutý pivovar a práve od nich sme preto odpoveď nečakali. Opak bol pravdou a my sa už dnes tešíme na ďalšie spolupráce s nimi. Viac o súťaži aj v tomto článku – pozn. redakcie.

Ako ste robili v tejto dobe klip k skladbe Firestealer? Je vidieť, že je to niekde v lese, ale kde konkrétne to bolo? Mali ste všetko dopredu naplánované, kedy a ako? Prezraďte trochu viac k tomuto klipu, ako sa dozvieme z Youtube. 

Klip sa natáčal pri zrúcanine Košického hradu pod Vyhliadkovou vežou. Natáčali sme v auguste 2020, keď boli opatrenia okolo koronavírusu o niečo voľnejšie. Natáčal to Kiliho (basa) otec, Matúšova sestra a Matúšova priateľka, ktorá to aj strihala. Všetko máme v rodine.

Ako plánujete vydať nové EP? Bude len digitálne, alebo aj na CD? Ako to bude so zvyškom merchu? Budete robiť napríklad aj tričká, alebo niečo ďalšie? Kde sa na vás prípadný záujemca môže nakontaktovať?

Zatiaľ len digitálne, ak však bude väčší záujem, prípadne ak budeme bližšie ku koncertom, budeme určite zvažovať výrobu minimálne symbolických niekoľkých desiatok kusov. Čo sa týka merchu, situácia je podobná ako s CD. Bez koncertov to pre nás momentálne veľký zmysel nemá. Ak by sme sa niečo rozhodli vyrobiť (alebo v prípade záujmu o starší merch) nás môžu záujemcovia kontaktovať cez email/ Facebook/ Instagram, alebo priamo niektorého z členov.

Cover artwork debutového albumu

V roku 2016 ste vydali svoj debut „Name of the one“ pod Support Underground. Dodnes mi celkom nedáva spať, ako sa vám to podarilo? Boli ste vtedy viac menej neznáma kapela. Kontaktovali ste Koníka? Stretli ste sa s ním niekedy aj osobne? Ako to celé vzniklo a prečo ste ďalšie CD už vydali svojpomocne?

Koníka sme kontaktovali sami. Bol veľmi ochotný a nápomocný, za čo mu veľmi ďakujeme a nesmierne si jeho prácu pre nás ceníme. Osobne sme sa s ním stretli raz, na koncerte v Brne – v deň vydania albumu. Ďalšie CD sme vydávali s tým, že sa po jeho vydaní naša činnosť na nejaký čas minimálne pozastaví. Žiadne vydavateľstvo nám nechcelo vydať menej ako 300 kusov CD, pre nás to bolo vtedy s ohľadom na pozastavenie činnosti zbytočne veľké množstvo. Zároveň vydavateľstvá v podstate požadujú aktívne koncertovanie. Ak sa nejaký album ešte v budúcnosti podarí, vydavateľstvo budeme určite zvažovať. Darí sa nám síce aj bez neho, našu prácu by to však mohlo ešte vyzdvihnúť.

Keď si porovnáte svoju predchádzajúcu tvorbu a vaše nové EP. V čom vidíte najväčšie rozdiely? Myslíte si, že ste prešli nejakým vývojom, aj čo sa týka technickej, ale aj skladateľskej stránky? Kde cítite najviac progresu?

Najväčší rozdiel a progres je určite hlavne v speve. Zatiaľ čo na začiatku ho mnohí označovali ako našu slabinu, dnes máme speváka za ktorého by sa už nemuseli hanbiť ani známejšie svetové kapely. Pri nahrávaní prvého EP sme však napríklad nemali ani 18 rokov, chcelo to čas. Inak samozrejme technika hrania, prístupy k skladbe piesní, skúsenosti z predošlých nahrávaní, propagácia… to všetko sa vekom a skúsenosťami zlepšuje. Vo výsledku je to určite počuť. Snáď budeme v postupnom zlepšovacom trende aj pokračovať.

Mám takú možno od veci otázku. Sú podľa vás potrebné gitarové sóla? Na mňa dokážu pôsobiť rušivo a ako vata, ale

S vydavateľom Koníkom zo Support Underground

keď sú dobre zakomponované do skladieb, tak mi nevadia. Zastávate názor, že gitarové sólo v thrash metale proste nesmie chýbať?

V otázke si v podstate odpovedala. Ak je sólo dobre zakomponované, tak je veľkou výhodou. Písať však pre skladbu sólo len preto, aby nejaké sólo daná skladba mala, nám však nedáva zmysel. Máme veľa skladieb bez sóla, ale aj veľa skladieb s viacerými sólami. Pristupujeme teda od skladby ku skladbe osobitne.

Čo sa týka živého hrania, aký koncert považujete za váš najlepší, alebo taký, že vtedy sa prelomili ľady? Bol nejaký koncert, kde to bolo presne naopak a radšej by ste naňho zabudli?

Plagát benefičného koncertu v roku 2019

Medzi najlepšie koncerty radíme náš doteraz posledný koncert – benefičnú akciu pre detskú onkológiu, ktorú sme aj organizovali. Koncert bol jediný v danom roku, ale o to viac sme si ho užili. Okrem toho radi spomíname na vypredaný koncert v Trenčíne, kde sme robili predskokanov Čadu a Catastrofy. Za najhorší koncert môžeme považovať napríklad koncert v jednom košickom podniku na Štúrovej. Bolo to v nedeľu večer a hrali sme akurát pre druhú kapelu. Zle sa nám do pamäti zapísal aj koncert v Prešove, kde nám zvukár ledva dal nejakú predlžovačku. Akustika tam bola tak zlá, že doslova praskali poháre.

Prichádza tá otázka, na ktorú sa nezabúda. Aké máte plány v nasledujúcom pol roku – roku? Čo všetko chcete stihnúť?

Na náš vek máme materiálu relatívne dosť, na rad by mali prísť koncerty. Veríme, že sa situácia okolo koronavírusu čím skôr napraví a že sa nám niečo podarí odohrať. Postupne by sme vedľa toho ale určite chceli samozrejme aj vymýšľať nové songy a uvidíme čo z toho vznikne.

Aby ste mi ten rozhovor niekedy aj doručili späť, toto bola posledná otázka na teraz, ale snáď sa ešte uvidíme a počujeme. Máte nejaké slová na záver?

Ďakujeme redakcii a čitateľom za záujem a za podporu menej známych slovenských kapiel. Sledujte Black Light na: https://linktr.ee/blacklightthrash.

Kontakty:
https://www.facebook.com/blacklightthrash/
https://www.instagram.com/blacklightthrash/
https://blacklightthrash.bandcamp.com/
https://www.youtube.com/channel/UChAQ_0_KnHILZxFLv5h7aVQ

Použité fotografie pochádzajú z FB kapely

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj