Hovorí sa, že prvoradá je hudba, ale keby nebolo ľudí, ktorí vytvárajú desivé, alebo nejako inak pútavé stvárnenia na obaloch, bol by náš milovaný žáner o poznanie chudobnejší. Nebudem klamať, celkom ma baví sa okrem hudby vŕtať aj v tejto odnoži umeleckého spektra. Po dvojici Mark Riddick a Vincent Locke, sa dnes pozriem na zúbok britského maliara, ktorý má neskutočne široké portfólio. Možno iba Ed Repka vytvoril viac obalov pre kultové albumy (o ňom možno niekedy nabudúce). Už podľa nadpisu je jasné, že si povieme o umelcovi, ktorý má už vo svojom priezvisku zakomponovaný hrob. No a môže byť niečo ešte viac death metalové?
Daniel Seagrave sa narodil 17. júla 1970 v mestečku Worksop (mimochodom odtiaľ pochádza aj Bruce Dickinson) v srdci Anglicka. Osobne však na neho môžete teraz naraziť najskôr v Kanade, kde už dlhé roky žije. Čo sa jeho umeleckého rastu týka, je zaujímavé, že je samouk. Zhruba vo veku 17 rokov vytvoril obal pre thrash metalovú kapelu Lawnmower Deth. O nejaký čas neskôr sa vďaka niekoľkým šťastným životným rozhodnutiam, ocitol v čele novovznikajúceho death metalového žánru, ktorému vtisol svoj jasne čitateľný rukopis. A tu sa dostávame k hlavnému bodu tohto článku. Na prelome ôsmej a deviatej dekády mal teda plné ruky práce a dá sa povedať, že každý jeden album, ktorý v tomto období doplnil svojim umením, môžeme pokladať za kultový. Vždy ma fascinovali tie premakané detaily na krajinkách z ríše temnej fantázie, či na monštrách vyliezajúcich z pekla jeho vlastnej predstavivosti a pátral som milimeter po milimetri po tých obrázkoch a neustále nachádzal nové pútavé časti celku. Keby som mal rozpísať celú tvorbu tohto umelca, zabralo by to asi príliš veľa miesta. Preto som vybral obaly 10 albumov, ktoré pokladám za tie naj z jeho tvorby (k tomu ma tak celkom dostali tie všemožné výzvy a neviem čo, behom karantény).
Benediction
Transcend the Rubicon
1993
Rok 1993 a tretí full album birmnighamskej legendy Benediction, ktorým sa už definitívne etablovali na scéne. Tento album splodil hitovky ako Nightfear, alebo I Bow to None. Ale spomenúť treba najmä krásny obal. Nehovorím, že obaly na prvých dvoch albumoch boli zlé, to rozhodne nie. Ale ako sa hovorí, tretí album býva zlomový a tu to platilo jednak pri hudbe a aj pri vizuálnom stvárnení. Prekročiť Rubikon znamená urobiť nejaké dôležité rozhodnutie, ktoré už nejde vrátiť späť. Svoje o tom vedel zrejme Cézar, keď prekročil túto rieku a toto slovné spojenie uviedol do platnosti. Na obale teda samozrejme vidíme rieku, pretekajúcu cez relatívne opustené mesto. Iba v spodnom podlaží budovy, ktorá citeľne pripomína obraz Františka Kupky – Vzdor – Černý idol, svietia svetlá. Benediction si týmto albumom vytesali meno do death metalového náhrobku, ktoré im už nikto odtiaľ nikdy nezmyje.
https://www.youtube.com/watch?v=RgVIEHbB-D4
Carnage
Dark Recollections
1990
Ešte predtým ako sa členovia tejto kapely rozleteli do neskorších veľkých kapiel ako Dismember, Entombed, Carcass… splodili toto arcidielo švédskeho death metalu. Carnage síce vydali iba jeden, jediný album, ale aj po tých 30 rokoch znie stále sviežo a z času na čas sa k nemu rád vrátim. Dan Seagrave sa na obale vyhral s odtieňmi červenej farby a povedal by som, že sa touto maľbou nesie až taký odkaz H. R. Gigera, kvôli tým všemožným zákutiam s tkanivami, stavcami atď. Eventuálne by sa ten organizmus dal pripodobniť k desivým stvoreniam z kultového hororu The Thing.
https://www.youtube.com/watch?v=41eFRyDdFd4
Dismember
Like an Everflowing Stream
1991
No a dostávame sa k už spomínaným Dismember. Tak som sa tešil, že ich konečne tento rok uvidím… No nič. Dan Seagrave vytvoril pre túto švédsku kultovku obaly pre tri štúdiové albumy. Okrem prvého klasického Like an Everflowing Stream, to boli aj neskoršie Where Ironcrosses Grow a The God That Never Was. Tie mali tiež svoje čaro, ale debut je proste debut. V prvom rade je po okraj naplnený nesmrteľnými skladbami a samozrejme tá scenéria na obale. Dva podráždené chŕliče, ktoré dohliadajú na rieku, ktorá sa postupne mení na lávový kanál.
https://www.youtube.com/watch?v=DMto1XuiQTM
Entombed
Left Hand Path
1990
Zostávam vo Švédsku a prihadzujem do hry jeden z najlepších albumov death metalu ako takého. Zhruba rok po tom ako sa Entombed vyliahli z vajca menom Nihilist, prišiel tento metalový míľnik. Okrem erbovnej titulnej skladby, stvorila štvorica Petrov, Cederlund, Hellid a Andersson celú škálu výborných songov ako Drowned, Revel in Flesh, Supposed to Rot… Ale k obalu. Už názov albumu Left Hand Path dáva jasne najavo o čo pôjde, pretože sa dá vysvetliť ako odvrátenie sa od Boha (samozrejme interpretácie sú všemožné a k téme sa toho dá dohľadať veľa). Cesta ľavej ruky je tu zobrazená ako chodník, nie zrovna príjemným lesným porastom. Pod chodníkom vychádzajú z priepasti tváre podobné tým, ktoré sú leitmotívom aj na prvotine Morbid Angel (o tom o pár riadkov nižšie). Dan Seagrave vytvoril obal aj pre nasledujúci album Clandestine, ale úprimne, čo sa týka prevedenia coveru, tak u mňa jasne vedie Left Hand Path.
https://www.youtube.com/watch?v=tsdWLtPAVqM
Gorguts
Considered Dead
1991
Jedna z najjedinečnejších kapiel (nielen) death metalu je taktiež poznačená umením Dana Seagrava. Ešte predtým ako sa zhruba od albumu Obscura naplno etabovali v škatuľkách plných techniky a avantgardy, tak tu boli prvé dva albumy. Tie samozrejme tiež oplývali technikou, ale v spojitosti skôr s old schoolovým death metalom. Práve pre tieto albumy vytvoril ich vizuálnu podobu náš dnešný pán na holenie. Obal dvojky The Erosion of Sanity má tiež svoje čaro, ale predsa len ten pre Considered Dead si asi skôr všetci vybavia v spojitosti s touto kapelou. V útrobách tajomnej krypty spočívajú ostatky nejakého neboráka, ktorý bol síce prehlásený za mŕtveho, ale nebola to asi tak celkom pravda. Spoza chladných stĺpov vychádza stvorenie s bližšie neurčeným počtom končatín a očí. Práve tieto dva hlavné motívy prepožičiavajú tomuto obalu taký nádych Lovecraftovskej atmosféry. Čo ja teda veľmi kvitujem.
https://www.youtube.com/watch?v=z6v5xvPcG3g
Hypocrisy
Penetralia
1992
Je asi celkom známy príbeh ako si Peter Tägtgren odbehol na nejaký čas do USA, kde nasal atmosféru death metalu, nadviazal priateľské vzťahy najmä s Malevolent Creation a takto inšpirovaný sa vrátil do Švédska a založil kapelu Hypocrisy. Prvý album neskoršej legendy dostal meno Penetralia, reval na ňom ešte Masse Broberg (neskôr známy aj ako Emperor Magus Caligula a spevák Dark Funeral) a svoje štetce a plátna na ňom plne zamestnal Dan Seagrave. Na tomto obale sa ocitáme na takej zvláštnej chodbe (môže pôsobiť ako väzenská), kde sú na dverách pribité zvyšky tiel „niečoho“ a z otvorov na týchto dverách celkom laškovne vyplazujú svoje jazyky zrejme nie nebu naklonené bytosti. Keď sa tak nad tým zamyslím, tak to vyzerá skoro ako môj bežný deň v práci. No poďme radšej ďalej.
https://www.youtube.com/watch?v=5tpFNF9kQ44
Malevolent Creation
The Ten Commandments
1991
Od žiaka prejdime k učiteľovi. Phil Fasciana vedie túto hydru už viac ako tri dekády. A tiež som sa tešil ako si na ich koncerte cez leto dupnem… Dan Seagrave vytvoril pre túto kapelu obaly pre prvé tri albumy. Tak trochu som si lámal hlavu, ktorý z nich vybrať, pretože všetky tri sú absolútne nezameniteľné. Zvíťazil ale ten úplne prvý, teda The Ten Commandments. Je celkom škoda, že zostavu z tohto albumu už nikdy neuvidíme, pretože v júli to už budú dva roky, čo Brett Hoffmann zomrel. Ale tento album je dokonalý, k čomu dopomohol aj skvelý cover. Na pozadí sveta rútiaceho sa do záhuby, dvíha tak trochu iný Mojžiš nad hlavu tabuľky s prikázaniami.
https://www.youtube.com/watch?v=k5eQUm5W4WE&list=PLA2D8A620DE41943C
Morbid Angel
Altars of Madness
1989
V roku 1989 začala štvorica Azagthoth, Vincent, Brunelle a Sandoval vyučovať poradie abecedy death metalový národ. Logicky začala pri písmene A, čo znamenalo jedine album Altars of Madness. Tento album bol ešte divoký, rýchly a nie až tak heavy ako neskoršie nahrávky. Ale asi ho mám najradšej. Pri pohľade na obal sa nemôžem ubrániť dojmu ako keby som sa pozeral cez divný kaleidoskop do útrob nejakej démonickej dimenzie. Schválne, koľko rôznych tvárí sa vám podarí nájsť, keď sa tak zadívate na túto kultovku? Seagrave po rokoch od „morbiďáckeho“ debutu, prišiel ešte s ďalším dielom, ktoré zdobí album Gateways to Annihilation a nie je o nič menej skvostné ako Altars of Madness.
https://www.youtube.com/watch?v=6mfvSSl9L9M
Nocturnus
The Key
1990
A nadviažem. V ranných časoch Morbid Angel opustil Mike Browning kapelu, pretože sa jeho priateľka nejako zaplietla s Treyom Azagthothom a založil Nocturnus. Aj takéto príbehy píše život a vlastne aj vďaka tomu si môžeme uši vyušiť na nahrávkach už spomínanej Browningovej kapely (resp. neskôr pod upraveným menom Nocturnus AD). Nocturnus patrili k priekopníkom spojenia death metalu s klávesovými plochami a sci-fi tematikou. Myslím, že práve to sci-fi je jasne vidieť na obale debutu The Key. B strana albumu predstavuje koncept, ktorého príbehom je cesta do minulosti, zabránenie narodeniu Ježiša a tým pádom aj vymazanie náboženstva z dejín sveta. Ak si pri niektorých už spominaných albumoch dával Dan Seagrave záležať na detailoch, tak pri tomto albume to dotiahol do absolútneho extrému. Pravdepodobne je na ňom zobrazený ten cestovateľ v čase v podobe akéhosi androida, ktorý drží v ruke logo kapely.
https://www.youtube.com/watch?v=uGg11znHPA8
Pestilence
Testimony of the Ancients
1991
Zakončím to v kuchyni holandskej stálice. Aj keď samozrejme by sa dali vybrať ešte ďalšie obaly k albumom Vader, Suffocation, Seance, Monstrosity… Aby som ale neodbiehal od Pestilence. Testimony of the Ancients je tretí album kapely a zároveň prvý, na ktorom sa Patrick Mameli okrem gitary chopil aj mikrofónu, po odchode Martina van Drunena. Pestilence na ňom splodili opäť niekoľko nezabudnuteľných skladieb (za všetky môžem menovať aspoň Twisted Truth, alebo Land of Tears) a už naveky ožiarili meno kapely kultovým leskom. Dan Seagrave tu odviedol taktiež skvelú prácu. Na obale sa pozeráme z hornej perspektívy do vnútra stredovekej veže, v ktorej sú v stenách naveky zamurovaní strážcovia a nad hlbokým prázdnom vyčnieva symbol kapely.
https://www.youtube.com/watch?v=_zSs8-LBDL8
