V závere roku 2019 som v svojom prehľade napísala, že sa ešte k niektorým slovenským albumom vrátim, či už formou recenzie, alebo rozhovoru. Pseudosapiens sme už stihli tento rok vyspovedať, no recenziu sme tu ešte nemali. Len v krátkosti zhrniem, že pochádzajú z Revúcej a ide o 4 hudobníkov v zložení gitara, bass gitara, spev a bicie. V minulom roku vydali druhý radový album, po prvom záreze z roku 2014. Na scéne sú od roku 2010, čiže tento rok vlastne oslavujú desaťročnicu. Good luck with that :).
Čo sa týka hudobného štýlu, Pseudosapiens rušia žánrové obmedzenia a lepšie sa v ich prípade opisuje, čo u nich nenájdete. Nehľadajte tu grindcore, crust, či goregrind, ani zložitý a technický progresívny death metal, prípadne sludge. Celkovo je ich hudba veľmi rôznorodá, no dá sa vystopovať aspoň jedna črta, ktorá prevažuje, a tou sú melódie. Ak by som sa teda mala prikloniť k nejakej škatulke, najskôr by som ich hudobne označila za melodický metal. Tu sa dostávam k tomu, že melódie v jednotlivých skladbách tvoria nosný pilier. Niekedy sa džia spolu so spevom, inokedy sa oddeľujú a v jednotlivých skladbách nájdete veľa vsuviek a vyhrávok.
Album má desať skladieb a ani sa nenazdáte, strávite pri tejto hudbe vyše trištvrte hodiny. Inštrumentálne ide o vyspelé dielo, kvality a vyhranosť všetkých členov jasne počuť. Jediné, čo by som možno do budúcnosti zmenila sú niektoré podľa mňa zbytočné gitarové premostenia, ktoré naťahujú niektoré skladby. Vysoko musím vyzdvihnúť vokály, ktorým je výborne rozumieť, sú skvelo nafrázované a spev je veľmi rôznorodý. Striedajú sa hlbšie polohy, čistý spev, vresky. Falusoid sa na tomto albume vyhral s vokálmi a výsledok stojí za to.
Priznám sa, že ma trochu prekvapila úvodná skladba Pseudológia a jej výber pre začiatok celého albumu. Štruktúrou mi zo začiatku pripomenula metalovú klasiku, úderný začiatok, v strednej časti spomalenie, potom opäť gradácia, nie veľmi zaujímavá….až na to, že veľa dokáže urobiť jeden dobre napasovaný gitarový riff! Priznám sa, že som takmer stlačila tlačidlo stop, no práve gitara a melodika po úvodnej časti tejto skladby ma doslova vtiahla do sveta Pseudosapiens. Za potencionálne až rádiovú a z môjho pohľadu za najsilnejšiu z celého albumu považujem lyrickú pieseň Lestrukcia. Má melódiu, ktorá sa mi vyslovene zaryla do hlavy. Za dobrú voľbu považujem, že tu hosťuje Radoslav Radar Vontorčík, ktorý kontruje svojou mäkšou farbou hlasu Falusoidovi. Výstavba celej skladby a opakovanie gitarových pasáži spolu so spevom umocňujú celkový silný dojem zo skladby. Nečudujem sa, že si ju chalani vybrali ako prvú ukážku k novému albumu a spravili k nej videoklip. Keď už tu máme chválu, neodpustím si aj trochu kritiky. Pre mňa najslabšia skladba po textovej aj inštrumentálnej stránke je „Spojený ohňom“. Opäť tu hosťuje „Radar“. Viem, že to bolo myslené pravdepodobne schválne, aby sa do skladby dodal aj kus metalového razenia, ale black metalová vsuvka v strednej časti mi celú skladbu dosť rozbíja a vo výsledku pôsobí na mňa nekonzistentné. Svoje muchy má podľa môjho názoru napríklad aj „Komín“, ktorá je zároveň najdlhšia na albume. Ako zbytočný mostík v tejto piesni považujem opäť gitarovú vsuvku, ktorá slúži ako gradácia skladby. Okolo druhej minúty sa totiž atmosféra uvoľní a slovo má gitara. 
Ako som už spomenula vyššie, niektoré časti v jednotlivých skladbách by som výrazne skrátila, alebo úplne vyhodila. Samozrejme, je to len vec pohľadu a tak prosím túto ani nie tak výčitku berte s nadhľadom.
Nahrávalo, mixovalo a mastrovalo sa v SPK štúdiu. Zvukovo nemám tejto nahrávke vôbec čo vytknúť. Myslím si, že spokojná s výsledkom musí byť v tomto smere aj kapela. Opäť spomeniem spevy, ktorým je daný veľký priestor, ale zároveň je v správnych okamžikoch vytiahnutá gitara a v niektorých častiach výborne počuť basové party. Zvuk nepôsobí umelo, ale prirodzene.
Obdivujem kapely, ktoré sa snažia písať texty v slovenčine. Je vskutku ťažké napísať dobrý, chytľavý text, ktorý nie je klišé a nevyznieva trápne. Pseudosapiens patrí medzi svetlejšie výnimky a musím povedať, že ani jeden z textov nepovažujem za vyslovene zlý. Niektoré považujem dokonca za veľmi vydarené, iné menej. Pseudosapiens sa nestránia humoru a ten im naozaj ide. Hoci niekto by mohol považovať skladby ako „Nekonečník“, alebo „Vegán Kanibal“ po textovej stránke za jemne primitívne, mne osobne tento štýl humoru vyhovuje a naopak odľahčuje atmosféru. Pri skladbe „Nekonečník“ sa na konci vždy pousmejem nad rapovou vložkou. Zakaždým sa totiž pozastavím nad tým, čo to má sakra znamenať a potom si už len „hovorím“ spolu s Falusoidom „IQ mi kleslo touto piesňou…“. Po textovej stránke ma upútali aj „Hej otče“ a „Lestrukcia“, či úvodná „Pseudolódia“. Čo sa týka nejakého konceptu, ten tu nehľadajte, opäť, textová stránka je rôznorodá, podobne ako hudba. Tu by som inak videla do budúcnosti viac priestoru na vylepšenie a konceptuálny album, nakoľko na to kapela podľa mňa má vlohy.
Tlenie si môžete vypočuť buď digitálne (Spotify, Bandcamp, prípadne Youtube), alebo na CD. Hlavný námet coveru je RTG lebky človeka s tŕňovou korunou. Keď sa pozriete bližšie, objavíte na lebke napríklad piercing v nose, či retiazku v spodnej časti. Cover je spolu so spomínanou lebkou ladený do čiernej a pieskovej farby, ktorá má asi symbolizovať práve tlenie. V CD verzii nájdete booklet s textami a na zadnej strane je fotka členov a všetky potrebné informácie. Opäť „body naviac“, že túto stránku prezentácie nepodcenili. Za trochu nešťastný považujem zvolený font, ktorý sa nie veľmi dobre dá čítať. Rovnako mi uniká čiernobiela podtlač na fyzickom nosiči. Vôbec mi nesedí do konceptu coveru a bookletu, ale možno len mne uniká myšlienka.
Čo dodať na záver? Ak sa nebojíte ochutnať aj jemnejšie odnože slovenskej metalovej tvorby a ste otvorení rôznorodosti, určite si tento album pozorne vypočujte. „Tlenie“ má niekoľko silných skladieb, ktoré by podľa môjho názoru mohli obstáť dokonca v komerčných rádiách a robili by protipól k odrhovačkám typu IMT Smile, či Gladiátor (v skutočnosti netuším čo teraz fičí, sorry). Pseudosapiens zároveň považujem za jednu z tých originálnejších skupín na našej scéne, ktorá má hudobne určite čo povedať pomerne širokému spektru poslucháčov. Stačí mať uši otvorené.
Hodnotenie 9/10
