MRTVOLKA
Priznávam sa, tento rok som tomu moc nedala, vlastne vôbec. Poviem otvorene, že som nenapísala ani jednu recenziu (ak nerátam recenziu All the fury z minulého roku), takže de facto by som sa nemala k ničomu vyjadrovať. Na svoju obhajobu môžem povedať len toľko, že tento rok som sa viac zamerala aj na fotografiu, keďže som začala fotiť, na grafiku (rôzne veci), urobila som niekoľko plagátov na metalové koncerty, ďalej na pomoc pri organizácii niektorých podujatí, a s tým spojené prípravy, ktoré verte, či nie, zaberajú celkom dosť času. Urobila som aj jednu webovú stránku, ktorá mi už aj padla (hehe), takže nemá zmysel sa tu niečím chváliť, keď už, tak plakať. Avšak, učíme sa celý život, takže vás v tomto smere prosím o pochopenie. Rozhodla som sa vytiahnuť len tie nahrávky zo slovenskej scény, ktoré som počas roka počula a zaujali ma, no neboli na Metalexpress recenzované. Nemám ani tento rok svojho favorita a dúfam, že túto otázku za mňa vyriešia moji kolegovia. Nech je teda tento krátky prehľad malou náhradou za moju nečinnosť v recenznej a pisateľskej činnosti.
Darktimes – Utter Coldness – Začnem čerstvou novinkou, ktorá sa ku mne dostala až cez Vianoce. Black metal z Liptovského Mikuláša sa vracia a po vydarenom debute z roku 2015 prináša na záver roku nový album. Novinka sa mi po pár vypočutiach v porovnaní s debutom zdá viac surovejšia, miestami rýchlejšia, menej atmosférická. Ako sa však hovorí, niektoré veci treba nechať trochu vykvasiť, a v tomto prípade hlavne v ušiach.
Dehydrated – And death shall have no dominion – EP – Rovnako ako Darktimes, aj toto dvojskladbové CD je z decembra tohto roku. Tu veľmi nie je nad čím polemizovať. Dehydrated v death metalovej podobe, tak ako ho všetci poznáme, hlavne z posledných rokov. Udomácnil sa tu Dragan na pozícii vokalistu a lepšie skupina ani nemohla
urobiť. Pre mňa jeden z najvýraznejších death metalových hlasov na scéne, hneď identifikovateľný. Ako sa dalo čakať obidva songy sú ukážkou starého dobrého smrtiaceho remesla. Nechýba intro, ako je dobrým zvykom z rokov 90tých. Vysoko hodnotím aj hru všetkých zúčastnených hudobníkov, od gitár, cez bass gitaru, až po bicie. Dehydrated sú proste kult! (aspoň pre mňa).
Pseudosapiens – Tlenie – Chalani pochádzajú z Revúcej a „Tlenie“ je už ich druhý album, ktorý vyšiel v novembri tohto roku. Pri príprave nepodcenili promo a v súčasnosti aj veľa koncertujú a prezentujú svoj nový album. Ako by sa dal charakterizovať Pseudosapiens? Nad nejakou škatulkou si môže človek lámať hlavu, tažko sa totiž niekam zaraďujú. Riffy sa ťahajú skôr do groovy a samotnou kapitolou je spev Jožka, ktorý je výborne zrozumiteľný vo všetkých jeho polohách. Album obsahuje 10 skladieb a textová náplň je rôznorodá, no väčšinou ide o kritiku spoločnosti. Ďalej nebudem prezrádzať, pretože na tento album plánujem spraviť plnohodnotnú recenziu.
ČAD –Svätojurská úderka na seba nenechala dlho čakať a po dvoch rokoch vydávajú album s názvom „Zabi ma“. Opäť ide o kvalitné dielo zo strany produkcie, no aj vizuálu, ako sme u tejto skupiny zvyknutí. Dôležitou súčasťou ČADu sú texty a už teraz je jasné, že niektoré skladby z tohto albumu majú nábeh na „ľudový hit“*, napr. skladba s názvom “Ľudia smrdia”. Nakoľko tento album si zaslúži väčšiu pozornosť ako len pár slov, čakajte po Novom roku rozsiahlejšiu rozpravu. (*ľudový hit je skladba, ktorá má ľahko zapamätateľné slová a tým pádom ani nepotrebuje doprovod, lebo sa spieva dobre aj bez nástrojov).
Morna – Po vydarenom Nuisance prichádza na sklonku roku 2019 ďalšia nahrávka s názvom „Sentient Cultist“. Ako sa dalo čakať, chalani sú pedanti a vzniklo opäť veľkolepé dielo. Asi netreba pripomínať, že Morna je ďalším príkladom kapely, ktorá hrá štýl, ktorý veľmi nepočuť na Slovensku. Ich progressive death metal podobný Opeth si zároveň vyžaduje vysokú hráčsku úroveň. Nahrávka sa skladá z ôsmych skladieb, pričom s výnimkou jednej sa všetky držia nad 4 minúty. Obsahová náplň sa zaoberá psychologicko-filozofickými témami ako mentálne zdravie, sebareflexia,či interpersonálne vzťahy. Po vokálnej stránke sa strieda scream s čistým vokálom, ktorý aspoň mne dosť pripomína v niektorých pasážach Leprous, či už spomínaný Opeth. Skupinu plánujem vyspovedať a na naších stránkach sa snáď objaví časom aj recenzia.
Iria – Nová skupina z východného Slovenska, pozbieraná z bývalých členov lokálnych skupín. Tento rok vydali debut s príznačným názvom „Pagan Terror“. Už len podľa názvu albumu je jasné aký štýl reprezentujú. Hoci nahrávka samotná má podľa môjho názoru pár vecí, ktoré by som možno v budúcnosti vylepšila, nebudem to na tomto mieste rozoberať. Tento rok sa mi túto kapelu podarilo vidieť na živo v Svite. Bola to jedna paráda a skladby dostali iný rozmer. Na živo to bola jedna z najlepších black metalových slovenských kapiel, čo som tento rok videla. Odporúčam.
FAT – Granum – Z východu Slovenska sa valí bahno, ktoré rozdrtí všetky vaše kosti a vnútornosti. Povedzme si úprimne, tých sludge kapiel na Slovensku až tak veľa nemáme a preto je ich nový album pôžitkom pre každého, čo má rád tento štýl. Album sa nahrával vo Vranove nad Topľou a za mňa osobne zvukovo výborne korešponduje so zameraním kapely. Jeden z najlepších kúskov, čo vyšlo z tohto štúdia. Šesť kúskov vás prevedie celým hnilobným cítením skupiny. Za trochu nešťastný považujem dátum vydania počas leta. Prečo? Väčšina ľudí bola zaujatá festivalovou sezónou a tak toto dielo nedostalo toľko pozornosti, koľko by si podľa môjho názoru zasluhovalo. Túto skupinu si zapisujem na svoj zoznam nesplnených recenzií a na našich stránkach sa k nim ešte vrátime.
Abyss Above – EP Doombound – Prešovčania prišli tento rok so zaujímavou novinkou. Ide o kvalitný a vcelku zaujímavý deathcore. Zvukovo ide o veľmi vydarenú vec, no rovnako aj nápady a ťaživá atmosféra celého albumu ma celkom dostala. EP je popretkávané rôznymi efektami, či elektronickými prvkami, breakdownami a pod…proste deathcore ako má byť.
Lunokhod – Hnev – Pôvodne som mala v pláne uverejniť recenziu na Lunokhod už niekedy v januári, kedy album aj vyšiel. Ako som však už na začiatku uviedla, počas roku som sa k tomu nedostala. U Lunokhod došlo k dvom zásadným veciam. Oddialili sa od metalu, ich snaha bola priblížiť sa hudbou viac širšej verejnosti. Tento plán sa im aj podaril, pretože ich skladbu odvysielalo rádio Anténa Rock. Druhou zásadnou zmenou boli texty na albume, ktoré boli všetky po slovensky. Po textovej stránke ide o silnejšie, aj slabšie kúsky (aspoň podľa môjho názoru). Aby som netliachala len do vetra, slabší kus je podľa môjho názoru napr. skladba „Vystrel ma“. Či hore uvedené zmeny skupine pomohli je pre mňa ťažko súdiť. Ich posledný album však stále nesie jasne rozoznateľný rukopis. Čo ma však trochu prekvapilo, že niektoré hudobné motívy sa možno nechcene opakujú, alebo sú minimálne veľmi podobné. Spevy sú na tomto albume čisté, ale trochu mi vadí na niektorých miestach intonácia. Samozrejmosťou je, že kapela si dala záležať na zvuku, ktorému nemám čo vytknúť a rovnako tak nemám čo vytknúť nahrávke ani z pozície nástrojov. Hold, čo si budeme hovoriť, už sú to všetko vyzretí hudobníci s mnohoročnými skúsenosťami. Za najsilnejšiu skladbu na albume považujem titulnú skladbu „Hnev“ a nasledujúcu „Nie je čas“. Píšem to veľmi nerada, pretože Lunokhod mám vo veľkej obľube, ale ich posledný album ma trochu sklamal. Niektoré skladby na albume mi pripadajú ako vata, ako by boli len do počtu. Trochu som sa rozpísala a keďže na tomto mieste nie je priestor pre obsiahlejšiu recenziu, zhrniem to do kocky. Aj napriek tomu, že mi tohtoročný album nesadol natoľko ako predošlé, držím tejto kapele palce vo všetkých ich snahách, nech už ich cesty zavedú kdekoľvek. Dúfam, že sa po čase ukážu opäť aj na západe.
Aeon Winds – Stormveiled –V poradí druhý radový album od Bratislavskej atmospheric black metalovej skupiny. Už hneď pri prvej skladbe vás pohltí temnota, ktorá vás vťahuje do sveta Aeon Winds. Máme opäť dočinenia s celkom zaujímavou hudbou. Hoci album vyšiel už v júli, nestihla som sa mu pozrieť poriadne na zub a žial ani nikto ďalší z našej redakcie. Na tomto mieste vás teda nebudem ďalej trápiť kvetnatým na rýchlo zbúchaným opisom. Už čoskoro sa uskutoční koncert tejto skupiny v Bratislave, kde si budeme môcť vypočuť niektoré skladby z aktuálneho počinu na živo.
Castaway – Over the drowning water – Castaway pochádzajú z Bratislavy a hrajú progressive metal, pozor nie je to druhá Morna. Tento rok vydali tretí štúdiový album. U Castaway na rozdiel od Morny viac prevažuje melódia, čisté spevy. Celkovo je to veľmi pestrý album, ktorý poteší určite každého fanúšika, ktorý má rád techniku nástrojov v spojení s vysokým čistým mužským spevom. Castaway sa ešte tiež počas nasledujúceho roku budeme venovať, pretože ich posledná nahrávka ma upútala.
Daggerose – Debut bratislavskej heavy/ power thrash metalovej kapely, ktorý vyšiel počas decembra, čiže podobne ako u ďalších tu menovaných kapiel, ešte som jeho kvality a zápory nestihla dostatočne stráviť. Viac informácií aj o tejto kapele prinesieme čoskoro.
Marturos – Heavy metal z Prievidze, ktorých debut vydal v začiatku roka Support Undergrond. Je vidieť, že gro hudobníkov z tejto kapely má za sebou minimálne ZUŠ, ak nie konzervatórium. Technická úroveň všetkých hráčov v tejto kapele je na vysokej úrovni. Marturos ma aj ďalšiu doménu a tou je ženský spev. Podľa môjho názoru na nahrávke až tak nevynikne, ako naživo. Naživo som bola naozaj veľmi milo prekvapená.
Synapse Failure –Submissively Welcome Death – Death metal z mesta Bošany, ktorý prišiel tento rok s debutom. Väčšina skladieb sa nesie v žánrových mantineloch. Žiaľ tým, že nemám k dispozícii nahrávku, môžem hodnotiť len z posluchu cez internet. Mne osobne vo všetkých skladbách vyslovene vadí škrek, ako druhý vokál, kdežto klasický murmur mi vyslovene lahodí. Napríklad v skladbe „In a sick brain“ je pre mňa tento scream vyslovene rušivý. Čo sa však týka zvuku nahrávky, páči sa mi hlavne nazvučenie bass gitary, ktorú je vo väčšine skladieb dobre počuť. V tomto smere má u mňa Synapse Failure veľké plus. Našli by sa aj ďalšie klady a zápory nahrávky, no žiaľ na to nie je priestor. Kapelu som zároveň nemala možnosť počuť na živo, takže sa teším na prípadné živé vystúpenie.
Top koncerty:
Chcem dať do pozornosti hlavne koncerty, ktoré mi utkveli v pamäti, pretože boli niečim pre mňa výnimočné. Som si vedomá, že počas roku sa odohralo aj plno ďalších skvelých koncertov a ich návšteva sa iste oplatila.
Wolves in the throne room, At the Gates, Behemoth – Praha – pre mňa hlavne vystúpenie At the Gates, ktorých som videla konečne prvýkrát a výborná show, ale aj koncert Behemoth.
Black Valentine vol. 3 – Poprad – Prvýkrát som sa zúčastnila tejto akcie a bola som prekvapená rodinnou
atmosférou, ktorá tu panovala. Predstavili sa tu tri zahraničné kapely. Eteritus z Poľska, Götterdammärung z Českej republiky a Age of Agony z Maďarska. Všetky skupiny som videla prvý krát a zoznámenie to bolo celkom milé. Kto má rád old school, nech sem zavíta v roku 2020. Na programe bude toho veľa.
Incantation, Implore, Rotten Sound, Skinned, Defeated Sanity – Bratislava – Zdravý rozum vyhral a dva koncerty sa spojili do jedného, ktorý bol absolútny masaker! Dobré výkony od začiatku do konca, každá skupina mala svoje čaro.
Man Must Die – Craniotomy – Ataraxia – Nitra – K tomuto koncertu môžem povedať len toľko, že nemal v zásade žiadne slabé miesta. Všetky kapely odohrali výborne sety, v Craniotomy sa po prestávke opäť ukázal Pygo, v Ataraxii spieva Tyranosaurus (copyright Mrkva) a do tretice musím citovať opäť Mrkvu, ktorý prirovnal speváka z Man Must Die k vytunenej tisícdvestotrojke.
Svitský masaker – Svit – Jednodňový festival, ktorý má výbornú rodinnú atmosféru, hoci tu odohrali len slovenské a české kapely. Kto má rád komornejšiu atmosféru namiesto davov ľudí, odporúčam navštíviť. Rôznorodé hudobné štýly, od rocku, cez punk, black, thrash a death metal, až po grindcore. Na svoje si príde každý.
Demölizer – Beton – Midnight – Bratislava – Beton oslávil 15 rokov existencie a bol to asi jeden z ich najlepších koncertov, čo som zažila. Pozvali si takmer všetkých bývalých členov a ich tým pádom to bolo pestré, ako nikdy. Ak by ste videli, že hrá niekde Midnight, nenechajte si ich ujsť. Jeden z najlepších black/speed metal, aký som videla. Tento štýl nehrá veľa kapiel.
Death Feast Open Air – Andernach – Nemecko – Po dlhom čase som mala možnosť zúčastniť sa festivalu v zahraničí (Českú republiku nerátam). S našim prostredím sa to nedá porovnať, nehovorím, že by sa slovenskí organizátori nesnažili. Možno je to mentalitou, možno dlhšou tradíciou organizácie festivalov. Čo sa týka organizácie festivalu, nemám veľmi čo vytknúť. Čo sa hudobnej produkcie týka, medzi vrcholy pre mňa patrilo vystúpenie Guttural Secrete, Traumatomy, Skeletal Remains, Distant s preboreným bass gitaristom, Implore, Wormed, Devangelic, či Beheaded….
Alice Cooper – Bratislava – Hoci Alice Coopera nemôžem radiť medzi metal, je to legenda a bola som veľmi rada, že som ho mohla vidieť. Tento pán v rokoch je stále vo forme po všetkých stránkach, hlasovú nevynímajúc.
Surgery – Warshipper – Deathrite – Nitra – Koncert, kde mi bolo ľúto vystupujúcich kapiel, no minimálne jeden taký musí človek zažiť aspoň raz za rok. Aj napriek tomu sa účastníci bavili aj za troch. Mali sme možnosť počuť brazílsku death metalovú kapelu Warshipper a výborný koncert nemeckých Deathrite. Tento deň je pre mňa nezaudnuteľný aj kvôli inej veci. Stihla som toho celkom dosť, takže to sem dám, hoci je to trochu osobnejšie, keď tak to preskočte.
Ráno som sa zobudila v Rajeckých Tepliciach, išla som na wellness, stretla som sa s kamarátom, nacvičili sme expresne za dve hodiny skladbu od Ghost. Skladbu od Ghost (Life Eternal) sme zahrali našim kamarátom namiesto svadobného pochodu. Nafotila som ženícha a nevestu, aj svadbu, malo to veľkú atmosféru. Nasadla som rýchlo do auta a s poslednými lúčmi rýchlo utekala do Nitry, kedže neznášam jazdu za tmy. Utekala som na koncert, ktorý som si celý odfotila a urobila aj report.
Benediction – Beluša Death Fest – Benediction som videla asi po 15-tich rokoch a rovno aj s Ingramom. Old school je proste old school a títo páni to stále vedia. Počas koncertu Mincing Fury atď. som si trochu zaspievala s Rudim (ex Spasm a ďalšie). Zároveň sa chcem poďakovať nášmu šoférovi Tancovi za odvoz do Bratislavy.
Entombed AD, Aborted, Baest – Bratislava – Kombinácia snov . Old school death metal, death metal na modernejší a technickejší spôsob a death metal, ktorý hrá mladá generácia. Koncert, kedy som konečne videla legendu menom Entombed A.D.. Petrov má skrátka štýl a jeho vokál je nenapodobiteľný.
Amenra – Bratislava – Na november ťažký koncert, ako sa na tento mesiac patrí. Hoci počúvam tento žáner pomenej, o to silnejší bol zážitok z tohto podujatia.
Bomby na Nitru – Abortion nikdy nesklame! Aj keď ide o lokálnu akciu so slovenskými a českými skupinami, zväčša matadormi scény, aj napriek tomu, že som väčšinu kapiel počula stokrát, vždy je to jedna z najlepších akcii, kde sa človek zabaví najviac, až tak, že ďalší deň nemá hlas. Pieseň – „A ja ťa nechcem, a ja nemilujem“ už nikdy nebude ako predtým.
M:40 – Fuga Bratislava – Švédsky crust na Slovensku, naživo veľká pecka, škoda len, že to bolo také krátke, nemala by som nič proti, keby do nás šľahali svoj crust aj hodinu.
Flesh party open air a Flesh party 25 – k týmto dvom udalostiam môžem povedať len toľko, že hoci som na nich bola, zúčastnené skupiny som skoro vôbec nepočula, len jedným uchom dnu a druhým von :(. V pamäti mi avšak utkvelo vystúpenie Anime Torment, pretože boli poslední na Flesh party 25. Ďakujem vám chalani za CD, už som si ho vypočula asi stokrát a stále sa mi nezunovalo. K Flesh party open air si radšej prečítajte náš report 😊.
Sklamanie, smútok a rozhorčenie?
Keďže život nie je len o dobrých koncertoch a zážitkoch, rozhodla som sa tento rok pridať aj niekoľko smutnejších záležitostí.
Medzi hudobníkmi tak ako každý rok, úradovala pani večnosti. Odišlo veľa dobrých muzikantov, no nedá mi nespomenúť za všetky jednu pre mňa vyslovene absurdnú smrť. O to viac, pretože sama jazdím na bicykli. Už vám asi doplo, že ide o českého muzikanta Michala Cichého.
Tento všestranný muzikant si takúto smrť naozaj nezaslúžil. Hoci som ho veľmi nepoznala, považujem za tragédiu a úplný hyenizmus, že niekto zrazí človeka na bicykli, nechá ho zomrieť a ešte mu niekto, ak nie samotný páchateľ bicykel aj odcudzí. Nemá sa priať zle iným ľudom, ale za tento čin prajem dotyčnému minimálne doživotné nočné mory a insomniu…
Z osobného života ma dosť zasiahla nedávna smrť našej bratislavskej UG postavičky – Andreja Orlocka. Pomerne dlhý čas žil v Anglicku, kde aj zomrel. V súčasnosti sa jeho najbližší snažia o prevoz jeho pozostatkov na Slovensko a pohreb. Nižšie môžete túto snahu podporiť.
Metalovú komunitu zasiahla aj nečakaná smrť Jozefa Húsku:
https://www.facebook.com/jozohuska.constant/
Hoci som ho poznala len málo z festivalu Gothoom a niekoľkých ďalších akcií, aj touto formou chcem vyjadriť úprimnú sústrasť celej rodine. Je mi to naozaj ľúto – R.I.P.
Posledná vec, ktorá ma v tomto roku zamrzela je spojená s internetom a jeho občas tienistými stránkami. Ako sa hovorí, raz si hore, raz si dole. Na internete to platí dvojnásobne, lebo stačí len malý závan kritiky či nesúhlasu, ktorý nesúvisí vôbec s celoročným úsilím človeka, už sa vyhadzuje z friends, už je človek na black listine a rozhostí sa nenávisť. Nechcem tu vyplakávať, ani svoje slová nezoberiem späť, lebo si stojím za tým, že sa mi jeden príspevok skrátka nepáčil a vyjadrila som sa len k nemu, nie ku skupine, nie ku konkrétnemu človeku, ani ku konkrétnemu dielu. Vážim si svojich kamarátov z nášho malého hudobného sveta na Slovensku a preto vás týmto vyzývam. Či už ste fanúšikovia, či kolegovia, či hudobníci, ak sa vám niečo na našich stránkach nepáči, ak nesúhlasíte s recenziou, alebo reportom, dajte nám o tom vedieť. Kritika, alebo poznámka, ako by niečo mohlo byť, či fungovať lepšie patrí k životu. Môže byť rovnako od fundovaného novinára, ako od fanúšika. Možno práve ten fanúšik si všimne niečo, čo si nevšimlo 100 ľudí a 10 recenzentov. Nehovorím, že je to príjemná vec, ale nemôžeme, a nebudeme sa zlepšovať, pokial budete mlčať.
K našej stránke – áno, potrebuje redizajn ako soľ, som si toho vedomá a ak mi to umožnia moje časové kapacity, tak sa postarám, aby naša stránka vyzerala lepšie, modernejšie a predovšetkým prehľadnejšie.
Na záver to chce nejaké zvieratká, alebo niečo pozitívne, nie? Ak ste to dočítali až do konca a neunudili ste sa k môjmu stavu (Mŕtvolka), tak chcem v prvom rade poďakovať všetkým redaktorom za snahu a pomoc s týmto našim skromným metalovým zinom. Chcem sa poďakovať aj vám, čitateľom za podporu a všetkým kapelám a vydavateľom za trpezlivosť, keď sme nestíhali informovať o vašich novinkách. Možno to je zvláštne, ale ďakujem aj niektorým kolegom z iných médii za spoluprácu a pomoc, predovšetkým Martin M., Imro P., Filip H., Werdza za rady v oblasti oblasti fotografie. Prajem všetkým dobrý štart do nového roku a vidíme sa všetci už čoskoro na januárových akciách.
MRKVA
Letopočet sa znova prehupol o jeden dielik ďalej. Ja osobne mám tieto koncoročné sumáre rád, pretože v nich nájdem veľa vecí na ktoré som zabudol, či ich prehliadol a v prípade koncertov a festivalov si pripomeniem väčšinou príjemné spomienky. Aj keď bola „devätnástka“ u mňa poznačená nejakými zdravotnými problémami a tak som nepostíhal všetko, čo som si rozplánoval, nakoniec to nebolo až také zlé.
ALBUMY
- Wolfbrigade – The Enemy: Reality – Švédi nesklamali a vyhodili takú nálož, že je problém sa z toho
spamätať. - Prostitute Disfigurement – Prostitute Disfigurement – Eponymný album holandskej zvrhlosti. Možno prekvapivo melodickejší, ale stále agresívny až no.
- Possessed – Revelations of Oblivion – Udalosť roka? Zrejme áno. Málokto čakal, že Jeff Becerra a spol. prídu ešte s novým albumom. Ale stalo sa.
- Cerebral Enema – Erase the Human Dung – Goregrindový buldozér a ich dlhohrajúci debut. Nemecká zverina pre všetkých fanúšikov žánru.
- Hard Charger – Vol. 4: Take the Guff And Suffer – Rock n rollový hurhaj Made in Canada.
- Exhumed – Horror – O poznanie jednoduchší a pesničkovejší album ako predošlý grindový muzikál, ale echt akosť až na kosť.
- Malevolent Creation – The 13th Beast – Phil Fasciana prekopal zostavu a výsledkom je táto masakrálna vec. Len ten obal sa mi ale vrcholne nepáči.
- Agnostic Front – Get Loud! – Tu nebolo pochýb o tom, že kapela natočí ďalší skvelý zárez v diskografií.
- Implore – Alienated Despair – Crust/grindoví Nemčúri (teda pôvodne). Mal som s nimi 3x stretko behom roka a naživo im to hrá náramne, ale aj nový album sa podaril.
- Revel in Flesh – The Hour of the Avenger – Dočkal som sa. Síce až na konci roka, ale dočkal. Zvuk albumu mi príde o čosi čistejší (samozrejme v mantineloch švédsky znejúceho death metalu) a skladby živelnejšie. A tak je to dobre.
CZ/SK SCÉNA
Minulý rok som spojil naše a české albumy už ani neviem z akého dôvodu. Tento rok to dávam do jedného koša proste preto, že ani na jednej strane rieky Moravy sa nevyskytlo tak veľa dobrých albumov, resp. takých ktoré by mi
väčšmi podráždili chuťové bunky.
- Murder Rape Amputate – Cadaverous Lullabies – (Gore)grindový allstar českej scény. A jedna z vecí, ktorá mi fakt rezonovala dlhšie v hlave.
- Jig-Ai – Entrails Tsunami – Päť rokov sme čakali, kým nastane čas na ďalší japonský gore rituál. Čakanie sa vskutku oplatilo.
- Feeble Minded – Collapsing Existence – Spievanky na spôsob Suffocation z českého vnútrozemia.
- Tracriomy – Cephalopodic Transmutual Contamination – Slamová príšera vyrobená z 2/3 na Slovensku. Posledná tretina patrí Larrymu Wangovi (Coprocephalic, Maggot Colony…) ktorý album naspieval.
- Dehydrated – And Death Shall Have No Dominion – Pár dní pred koncom roka potešili svojich fans dvojskladbovou ochutnávkou aj klasici Dehydrated. Ako predjedlo pred novým fullkom to je veľmi sľubné.
KONCERTY
Pobehal som toho dosť, aj keď nie toľko, koľko by som chcel. Ale aj tak som bol prítomný veľa podarených akcií.
- The Exploited – Košice, 1. 11. 2019 – Pretože som už prestával veriť, že punkovú legendu niekedy uvidím. Nakoniec bol z toho jednoznačne najlepší koncert roka a jeden z naj čo som vôbec v živote videl.
- Vomitory – Obscene Extreme Festival (Česko) – Tu platí takmer to, čo v prípade The Exploited. Výborný koncert, skvele zložený playlist (okrem Raped in Their Own Blood…), energie na rozdávanie. Skočiť si na nich z pódia bola samozrejmosť.
- Traumatomy – DeathFeast (Nemecko) – Brutal death/slamové orgie.
- God Macabre – Symbolic Open Air (Česko) – Defacto neaktívna kapela, ktorá sa stala pojmom iba po jednom albume, odohrala koncert, kde musela pišťať dušička každému, kto má v láske švédsky death metal.
- Alice Cooper – Bratislava, 15. 9. 2019 – Mať toľko energie v takom veku, to chce byť niečím špeciálnym. A Mr. Cooper taký je.
Bonus – Octopoulpe – FFUD Fest – Niečo tak šialene šľahnuté a pritom tak dobré som asi v živote nevidel. Toto by mal raz za život vidieť každý, kto si ulieta na fakt strelených veciach.
OBJAVY A ČO POTEŠILO
Poteší ma vždy kapela, ktorú nepoznám a niečím ma zaujme. Nejaké také som objavil aj behom práve ubehnutého roka.
DIS K47 – crust/punk, Znojmo
Straight Hate – grindcore, Poľsko
Ejakulujíci kokos – grind/punk, Havlíčkuv Brod/Brno
Maid of Ace – punk, UK
Octopoulpe -???, Francúzsko/Južná Kórea
Potešila taktiež aj návšteva nových festivalov – Symbolic Open Air, DeathFeast a FFUD Fest. Každý z nich má svojskú atmosféru, ktorá ich robí jedinečnými.
ČO SKLAMALO
V podstate to isté ako aj minulého roku. Nadutosť, dvojtvárnosť a podobné vlastnosti niektorých ľudí na scéne. Ale to je vlastné aj mnohým iným ľuďom, takže sa nad tým už ani nepozastavujem. Čo ale najviac zamrzelo boli odchody na onen svet – Timi Hansen (Mercyful Fate, King Diamond…), Michal Cichý (Ahumado Granujo, Carnal Diafragma, Rubufaso Mukufo…), Bernie Tormé(Ozzy Osbourne, Gillan…), Richard Brunelle (Morbid Angel)…
PETRA
TOP albumy
1. Tomb Mold – Planetary Clairvoyance
2. Altarage – The Approaching Roar
3. Bölzer – Lese Majesty
4. Ceremony of Silence – Oútis
5. Cult of Luna – A Dawn to Fear
6. Krypts – Cadaver Circulation
7. Noctambulist – Atmospheres of Desolation
8. Cryptic Brood – Outcome of Obnoxious Science
9. Deathspell Omega – The Furnaces of Palingenesia
10. Revel in Flesh – The Hour of the Avenger
Ostatné (v abecednom poradí)
Alcest – Spiritual Instinct
Blood Incantation – Hidden History of the Human Race
Cattle Decapitation – Death Atlas
Coffins – Beyond the Circular Demise
Downfall of Gaia – Ethic of Radical Finitude
Full of Hell – Weeping Choir
Gatecreeper – Deserted
Hath – Of Rot and Ruin
Impure – Satan’s Eclipse
Leprous – Pitfalls
Misþyrming – Algleymi
Numenorean – Adore
Swallow the sun – When a Shadow Is Forced into the Light
Teeth – The Curse of Entropy
Vitriol – To Bathe from the Thoat of Cowardice
TOP koncerty
1. TOMB MOLD, RITUAL NECROMANCY, OF FEATHER AND BONE – Underdogs‘ Ballroom & Bar, Praha
2. DISMEMBER – Scandinavia Deathfest, Štokholm
3. SÓLSTAFIR – Collosseum, Košice
4. DER WEG EINER FREIHEIT, DOWNFALL OF GAIA – Melodka, Brno
5. CONAN, UN, SIXES – Kabinet Múz, Brno
6. RIVERS OF NIHIL – Arena, Viedeň
7. DODHEIMSGARD, BOLZER, BLAZE OF PERDITION – MMC, Bratislava
8. BENEDICTION – Beluša Deathfest, Beluša
9. CULT OF LUNA, BRUTUS – Akropolis, Praha
10. FALLUJAH, FIRST FRAGMENT – Arena, Viedeň
TOP koncerty na FESTIVALOCH
NETHERLAND DEATHFEST – Jupiterian, Krypts, Grave Miasma, Bethlehem, Vomitory, Incantation, Deicide
GOTHOOM – Wayd, Revel in Flesh, Rosk, 1914, Necrophobic, Vomitory
BRUTAL ASSAULT – Cult of Luna, Eyehategod, Kadavar, The Ocean, Decultivate, Brutally Deceased, Wormed, Vuur, Immolation, Emperor, Godflesh, Altarage, Krajné Čierno, Carcass, Midnight
SCANDINAVIA DEATHFEST – Dismember, Undergang, Pertenance, Demonical, Entrails, Interment, Nuclear Assault, Massgrav, Martyrdöd, Impure, Vanhelgd, Lik, Grave
NIHIL
Tento rok to bolo naozaj pestré. Rozdelil som rebríček na SK/CZ (teda vlastne domácu) scénu a zvyšok sveta, nie preto, že by som riešil „na miestne pomery“, ale aby to bolo prehľadnejšie. Poradie je abecedne, ťažko zostaviť presné poradie.
SK/CZ scéna
Brutally Deceased & Embrional – Scornful Death Trail
Split, dva pohľady na death metal, obidva v tej najvyššej kvalite. Česko-poľská spolupráca sa vydarila na výbornú. A úvodný riff u mňa vyhráva u mňa cenu riff roka.
Cutting Edge – Of Mind Decay
Nová kapela a jej albumový debut. Možno najväčšie prekvapenie tohto roka, jedna z najpočúvanejších nahrávok.
Inšpirácia v 90. rokoch žánrami grunge a sludge zmysluplne prevedená do súčasnosti.
Elysium – The Path Of No Return
Ako mi na začiatku album príliš nesedel, tak som si ho nakoniec hodne obľúbil. Síce s prvkami deathcore, ale zaujímavou atmosférou, trvácny materiál.
Jób – MMXIX
Občas treba vyčistiť hlavu a upokojiť sa. Ideálne, keď k tomu hrá Jób.
Morna – Sentient Cultist
Zatiaľ nebolo veľa času na počúvanie, ale vyzerá to nádejne. Zaujalo oveľa viac ako novinka Švédov, ku ktorým sú stále prirovnávaní.
Tracriomy – Cephalopodic Transmutual Contamination
Najlepší slamming BDM, aký som tento rok počúval, aj keď musím priznať, že ho až tak veľa nebolo. S hyperaktívnym Larrym Wangom za mikrofónom. Poriadna rana do tváre.
V13ault – Imitation
Výborný progresívny kúsok, pestrá zmes žánrov, futuristické nálady. A progresívny myslím v pôvodnom zmysle tohto slova, niežeby sta tam našli 15 minútové sóla a potrebovali ste hudobnú teóriu na docenenie.
Zvyšok sveta
Agnostic Front – Get Loud!
Aj ja chcem mať v ich veku toľko energie. Drsné NYHC, zborové refrény, občas až thrashové riffy. S ničím sa prilíš nesrať a nasekať to čo najrýchlejšie.
Blood Incantation – Hidden History of The Human Race
Tento rok ma death metalové nahrávky príliš nezaujali, svetlou výnimkou sú páni z Denveru. Mimozemšťan na obale, komplikované skladby, super album.
Blut Aus Nord – Hallucingen
Vindsval ma nesklamal, čarovné melódie a atmosféra, album naozaj zmení stav vedomia. Prekvapivo ľahko počúvateľné.
Booze & Glory – Hurricane
Londýnsky oi! street punk, čoraz viac hitovejší a menej ortodoxný. Metal to nie je ani náhodou, ale počúval som často, takže v mojom rebríčku musí byť.
Esoteric – A Pyrrhic Existence
Je čo počúvať, s hracím časom sa opäť nešetrilo. Ešte ťažko porovnať so staršími vecami, toto bude nadlho. Zatiaľ pozitívny dojem.
Exhumed – Horror
Jednoduchý death/grind s punkovou energiou. Nič zásadné nerieši, jazda ako sa patrí. Predchádzajúci Death Revenge bol viac umenie, ale toto ma baví viac.
John Garcia and the Band of Gold – John Garcia and the Band of Gold
Hlas Kyuss, klasický stoner a Palm Desert scéna, silný album s výbornými skladbami.
Misery Index – Rituals of Power
Istota, na ktorú sa dá vždy spoľahnúť, kapela sympatická po každej stránke. Album brutálny a zároveň plný hitových skladieb, New Salem vládne.
Monolord – No Comfort
Predchádzajúci Rust mi prirástol k srdcu viac, ale Monolord sú proste králi stoner doomu, tu nie je o čom. Atmosféra a riffy, riffy, riffy.
Numenorean – Adore
Sympatický postblack, dobre vystavané skladby s chytľavými pasážami. Keď chcem upokojiť roj myšlienok v hlave.
Raised Fist – Anthems
Švédski športovci, hodne dobre zahraný hardcore punk s ukričaným vokálom a tvrdými riffmi.
The Lumberjack Feedback – Mere Mortals
Nie príliš známi Francúzi a ich inštrumentálna zmes sludge/doom/stoner metalu. Pestrá a temná nahrávka, ktorá sa len tak neopočúva.
Volbeat – Rewind, Replay, Rebound
Kombinácia melodického metalu resp. hard rocku, rockabilly a popu sa už postupne vyčerpáva, ale stále ma dokáže zaujať a aj novinku si vždy rád vypočujem.
Wolfbrigade – The Enemy: Reality
Menej hitové ako Run With the Hunted, ale o to drsnejšie, Wolfbrigade nesklamali, jeden z pilierov žánru, ktorý drží latku vysoko a hlavne vydáva albumy.
