Celkom šikovní títo chlapci ušatí americkí. Od roku 2016 (ak teda nerátame dvojročnú epizódu pod názvom Sentience) stihli vydať druhý album a pomedzi to aj jedno EP. Pred niečo vyše rokom som ich zastihol naživo v Nitre spolu s Carnal Tomb a bol z toho vskutku príjemný večer vzývajúci tradičný death metal. Kúpil som tam obe ich vtedajšie nahrávky a musím povedať, že mi vďaka tomu spríjemnili nejeden večer pri knihe. Keď začali na svet prenikať správy, že sa v ich kuchyni začínajú
zhromažďovať suroviny na nový album, zostal som v strehu. Koncom novembra sa teda Morbid Realms dostal na svet. A pretože som povestný tým, že si dávam s veľa vecami na čas, pozriem sa mu na zúbok až na úsvite nového roka.
Žiadne intro, žiadne zbytočné dostávanie sa do atmosféry. Len frontálna rana medzi oči. Takto agresívne a bez varovania vás vyzve na súboj hneď prvá vec Call of Ancient Gods. Hitové ambície hneď takto z kraja. Melodické vyhrávky a chytľavé motívy, kam len ucho dohliadne. Na myseľ sa mi hneď dostáva Dismember, alebo miestami nemeckí Fleshcrawl (čo je vlastne Dismember, iba v menšom). Útok na špicu hitparád sa nezmenšuje ani pri druhej Bound to Madness a vlastne čo si budeme klamať, takto to ide až do poslednej Cemetery Slaughter. Proste kamkoľvek na albume zarežete, odvšadiaľ vyteká chutná šťava ako z dobre pripraveného steaku.
Do pozornosti by som dal gitarové sóla, ktoré sú nakazené až heavy metalovou aurou (je to cítiť asi v každej skladbe, ale najviac asi v úvodnej Call of Ancient Gods, Loss of Existence a titulnej Morbid Realms). Mimochodom som sa musel pozrieť do
reportu z toho spomínaného nitrianskeho koncertu a zistiť, či som si jednu vec všimol už vtedy. Matt Moliti by si mal overiť, či jeho rodičia sú naozaj jeho rodičmi. Jeho hlas totižto pripomína kombináciu Mattiho Kärkiho a Jana-Chrisa de Koeijera. Ak by títo dvaja mali v nejakom paralelnom vesmíre potomka, tak by to bol zrejme Matt Moliti.
Ďalšou zásadnou stránkou albumu je do detailu vyšperkovaný obal. Za ním stojí španielsky umelec Juanjo Castellano, známy svojimi prácami pre Avulsed, Revel in Flesh, Vomitory a mnoho ďalších. Celkom sa mu podarilo zachytiť lovecraftovskú atmosféru, ku ktorej kapela odkazuje vo svojich textoch a posunul klasické bizarné fantasy krajiny Dana Seagrava o kúsok ďalej.
Vlastnú kapitolu tvorí zvuk. Mix a mastering bol zverený do rúk osoby na to ako stvorenej, teda majstrovi remesla počúvajúcemu na meno Dan Swanö.
Už dlho som nepočul taký vyvážený album, bez nejakého výrazne slabšieho miesta. Jedinou mínusko je pre mňa pocit, že som to už všetko niekde počul. Ale napriek tomu je moje záverečné hodnotenie bohaté.
Hodnotenie: 9,9/10
