Rozhovor – Sectesy – „Hudba je dle mého otisk duše.“
dec08

Rozhovor – Sectesy – „Hudba je dle mého otisk duše.“

Zverejnené v dec 8, 2018

Sectesy je death metalová mlátička z mesta Kolín (CZ). V minulom roku vydali nový album, ktorý potešil hlavne tých, čo obľubujú klasický old school death metal. To však nie je všetko! Členovia Sectesy sa angažujú aj v letnom festivale Symbolic, ktorý v roku 2019 pokračuje tretím ročníkom. Aj napriek tomu, že v Česku sú známou kapelou, na Slovensku sa o nich veľa nevie, takže sme ich trochu vyspovedali. O poslednom albume, ale aj o festivale nám niečo prezradili Dejvy (gitara) a Martin (vokály). Je to už niečo vyše roka čo vám vyšiel druhý album ,,In the Secretion of Upcoming Days,,. Poďme trochu hodnotiť. Čo by ste na ňom s odstupom času urobili inak? M. O věcech v rámci kapely hodně diskutujeme a rovněž se vracíme v čase zpět, abychom se poučili do budoucna. S tímto albem jsme naprosto spokojeni, a ač následující, chystané CD, nebude copy-paste tohoto alba, věříme v naší spokojenost i tam. D. Hudba je dle mého otisk duše. Zhmotnění toho, co člověk nedokáže dostat na povrch jinak, než právě tímto způsobem. Jedná se o jeho určitý úsek, zachycení něčeho CO SE UŽ NIKDY nemůže díky přirozenému lidskému vývoji opakovat.Přesně takto je nutno k hudbě přistupovat. Když jsem skládal „In the Secretion …“ přesně takto jsem vše cítil – zrcadlí se na něm mé technické a emoční nedostatky, stejně jako mé lidské touhy a cíle spojené s dobou vzniku. S rukou na srdci ti řeknu, že dnes bych změnil mnohé. Jsem ovšem šťastný ŽE NEMOHU. Cd vám vydali slovenský Metal Age. Ste s nimi spokojný? Dokážu vašu nahrávku dostať aj do sveta? Máte aj nejaké info ako sa cd predáva, alebo sú to pre vás nepodstatné informácie? M. Po Vánocích podepisujeme další smlouvu na vydání dalšího alba u MetalAge, takže ano, u nás je spokojenost a věřím, že rozšířením spolupráce se potvrzuje spokojenost i na straně MetalAge, což následně vysvětluje, že se naší hudbu velmi daří dostávat do světa! :-) In the Secretion… má krásny cover a celkové spracovanie bookletu je nádherné. Myslím, že na LP by náramne vyniklo. Takže, čo LP ? Máte ho v pláne vydať? Ak áno, kedy sa na neho môžu fans tešiť? M: Samozřejmě bychom tento skvost neradi nechali pouze v malém formátu na CD, a tak se 5.ledna 2019 mohou fanoušci těšit na asfaltové vydání tohoto alba, ba co víc, připravujeme ještě speciální LP Box s hromadou dárků pro naše věrné fans!! Ako sa staviate k tejto retro vlne LP? Ste fanúšikmi asfaltov? M: Samozřejmě, že se k tomu stavíme čelem!! Jsme milovníci asfaltů a těšíme se, až tuto lásku rozešleme mezi Vás :-) Máte už nachystané songy na nový album?...

Čítaj ďalej
CBF alebo fishing thrash machine prichádza s debutom už v dnes!
dec07

CBF alebo fishing thrash machine prichádza s debutom už v dnes!

Zverejnené v dec 7, 2018

Debutový zářez „fishing thrash machine“ komanda, jakožto jedno z nejočekávanějších alb v naši historii!!! Kapela překopala sestavu, pozměnila název, zalezla do zkušebny a od prvotního EP urazila neuvěřitelný kus cesty. Svoji aktuální formu dnes prezentuje desítkou kompozic, zaštítěnou pod souhrnným názvem Malvarma. 01. Hellsound Madness 02. Fool´s Cemetery 03. Goodbye Pogo 04. The Great Dreamer 05. Aimin´ High 06. Putraj Beboj 07. Them Against us 08. Life is an Open Grave 09. Easy Way Out 10. Forbidden Dreams Music & Lyrics: CBF Recorded, Mixed and Mastered at Hellsound studio. CBF: Jenda Lapáček – Bass Honza Šole – Drums Kryštof Eichler – Guitars, Vocals (backing), Vocals (lead) Adam Vajner – Guitars, Vocals (backing) Bandcamp: https://coldbloodedfish.bandcamp.com/releases Facebook: https://www.facebook.com/coldbloodedfish Bandzone: https://bandzone.cz/coldbloodedfish SoundCloud: https://soundcloud.com/coldblooded-fish Official Album Trailer: https://www.youtube.com/watch?v=HRrNfL1fT30 Objednávejte na:...

Čítaj ďalej
Voices of Death po 9. krát v Lednických Rovniach!
dec06

Voices of Death po 9. krát v Lednických Rovniach!

Zverejnené v dec 6, 2018

Po 9. krát dostanú zabrať základy kulturáku v Lednických Rovniach. Oproti minulému roku sa dátum posunul bližšie ku koncu roka, čo ale zostalo nezmenené, je nabitá zostava od vrchu po spodok. Bánovská grindová brúska Attack of Rage, smrtonoši z Česka Fatality, ďalšia skaza spoza rieky Moravy Cranial Carnage, blackometaloví pekelníci Sorgoth, reikarnovaná miestna death metalová banda Penteghost a samozrejme usporiadateľská sebranka Necrosanctum. Časový harmonogram: 18:00 – Penteghost 19:00 – Necrosanctum 20:00 – Fatality 21:00 – Attack of Rage 22:00 – Cranial Carnage 23:00 – Sorgoth 15. 12. 2018, DK. Lednické Rovne Začiatok: 18:00 FB Event: https://www.facebook.com/events/269235353858160/...

Čítaj ďalej
/RETRO/ SEPULTURA – Nation – Roadrunner Records 2001
dec06

/RETRO/ SEPULTURA – Nation – Roadrunner Records 2001

Zverejnené v dec 6, 2018

Sepultura v druhej epizóde neprestajného boja za legitímnosť vlastnej existencie. Kapela sa hýbe kreatívne dopredu, avšak na miesta, kde by ju väčšina fanúšikov najradšej nevidela. Z odstupom času považujem práve „Nation“  za prvý vrchol a zároveň najviac neprávom zhadzovaný album post-maxovskej Sepultury. Mimo ani nie minútových HC vypalovačiek ako „Revolt“ a „Human Cause“ sa celý album nesie skôr v strednom hopsavom tempe a kapela sa nebojí preskúmať dokonca aj jemnejšie polohy so zasnenými skladbami ako „The Ways Of Faith“ či „Water“, kde Derrick pokračuje a ďalej rozvíja trend nastolený predošlým albumom „Against“, t.j tu a tam rozdá zopár melodických liniek.  Tie však zapadajú do vzorca tvorby kapely omnoho prirodzenejšie ako  pred troma rokmi, keďže až na „Nation“ dostal Derrick možnosť ovplyvniť tvár rodiaceho sa materiálu od začiatku a nie len dodať vokály k hotovým skladbám.  Výsledkom toho pôsobila nová Sepultura omnoho zomknutejšie a sebavedomejšie. Nebojím sa tvrdiť, že každá skladba na „Nation“ je svojim spôsobom hit, teda s výnimkou spomínaných ultra-krátkych nášupov. Tie sa však na nič nehrajú a plnia vítanú rolu bezmyšlienkovitého výplachu na dovtedy najexperimentálnejšom albume kapely. Napríklad, keď po výbornej úvodnej hymne „Sepulnation“, textovo vypovedajúcej o fiktívnom štáte/národe, kde by bolo všetkým skvelo, zostra nastúpi a rovnako náhle skončí zmienená „Revolt“, je to akoby vás prešiel kamión, u ktorého ste si stihli všimnúť akurát tak zadnú ŠPZ.  „Border Wars“ vládne Kisserova sekaná gitara za podpory zase raz výborných bicích Igora Cavaleru, monštrózný refrén, akých je na „Nation“ neúrekom, len potvrdzuje, že v Sepulture je opäť všetko tak, ako má byť. Škoda len, že vydávateľ Roadrunner si z prepadu predajných čísel „Against“ voči bestselleru „Roots“ vyvodil, že kapela vo vtedajšej podobe predstavovala nenávratnú investíciu a doslova odflákol reklamnú kampaň k novému albumu. Vlastne ani nebolo čo odfláknúť, žiadna kampaň nebola. Balík peňazí, vyhradený na realizáciu klipu k skladbe „One Man Army“ bol nakoniec tiež stopnutý a „Nation“, aj keď mal u kritiky a fanúšikov lepšiu odozvu než jeho predchodca, sa predajmi prepadol ešte hlbšie. Výsledkom bol odchod od Roadrunner Records. Či už dostali padáka alebo odišli sami, Kisser sa nechal počuť, že byť pod krídlami rovnakého vydavateľa ako Soulfly nerobilo dobrotu. Ironicky dnes sú v rovnakej situácií (Nuclear Blast) a rokujú s tým istým človekom (Monte Conner), ale s tým rozdielom, že majú oproti bývalému frontmanovi navrch a z objektívneho hľadiska sa im do značnej miery podarilo revitalizovať značku Sepultura aj bez bratov Cavalerovcov . Z môjho subjektívneho pohľadu sa im to podarilo už na „Nation“. Pochybujem, že natočiť klip k hitovkám ako „Sepulnation“, „One Man Army“ či „Who Must Die“ by bol problém aj z vlastného vrecka, takže zádrhel tam musel byť skôr zo zmluvného hľadiska. Na druhú stranu, v dobe bez Youtube a sociálnych sietí by sa videoklip bez podpory labelu ďaleko nedostal. Ale späť k albumu, ktorý poskytne kvalitné záseky ako napr. „Uma Cura“, pomaly sa rozvíjajúcu a obohatenú...

Čítaj ďalej
AGRESIA – Exil – Independent 2018
dec06

AGRESIA – Exil – Independent 2018

Zverejnené v dec 6, 2018

Tretia nahrávka žilinskej Agresie nesie názov „Exil“ a…povedzme si to na rovinu – výborná práve nie je. Niežeby kapela nevedela prísť s nejakým nosným nápadom, povedzme že aj riffy sú miestami celkom chytľavé, ALE… Celý album je ukážkovým príkladom „DIY gone wrong“.  Popritom nejak neviem kde nastala chyba, pretože pri počúvaní predošlého záseku „Eugenika“ sa mi nezdalo, že by bol zvuk takto zprznený, prepálený a výkon kapely (a teraz fakt sorry) krivý. Niežeby v prípade EP „Eugenika“ išlo o nejaký svetoborný materiál, popravde ma ich variácia na muziku pána Cavaleru nijak nenadchýnala, ale to bude asi tým, že samotný pán Cavalera už 10 rokov nič normálne nevydal. Na druhú stranu však bolo treba uznať, že Agresia svojpomocne dosiahla relatívne obstojný výsledok – najmä zvuková stránka bola čitateľná. To sa však netýka tohtoročného „Exilu“. Gitary znejú ako keby niekto zabudol ku gitarovej hlave pripojiť aj bedňu, teda kruto povedané – ako včelí úľ. Bicie sú niekde dole utopené pod prehúleným bzukotom gitár a niekedy to znie, ako keby išli úplne mimo. Počuteľné je to už v úvodnej „Narkománií“, kde by na chvoste slohového riffu mali isť gitary a bicie chirurgicky presne, avšak už na prvé vypočutie znejú rozhádzane. „Mŕtvy Les“, ak si teda odmyslím strašný zvuk, začína vcelku vydareným riffom a ak si odmyslím aj úsmevne naivné enviro posolstvo textu so skvostmi ako „potokom tečú slzy miazgy“, tak má skladba aj vcelku dobre zoštelovanú kompozíciu. Tu sa dostávam k hlavnému problému – celý album by znel inak, keby sa chlapci z Agresie radšej pokúsili zveriť do rúk producentovi mimo kapely – niekomu kto by ich v štúdiu poriadne vytrápil a nedovolil, aby sa do výsledného produktu dostali chyby ubiehajúce od metronómu na sto honov. Žilinský groove/thrash po skladateľskej stránke totiž funguje a mohli sme mať čo do činenia so solídnou nahrávkou, ktorá nemusela následkom zlého DIY skončiť niekde v kategórií „v roku 1993 by to bolo na slovenskú scénu v pohode“. Najkrivšie však na poslucháča pôsobí singel „Ouroboros“, teda „náš rob či ros“, kde úvodný riff ide tak mimo oproti tepu bicích, či naopak, že je takmer nemožné to prepočuť. Aby som však len nekritizoval, tak growling obidvoch vokalistov je zrozumiteľný, najmä hrdelný rev basáka Martina Košu by kľudne mohol byť raz tam, kde kedysi bol zemetras Jana Chrisa de Koeyer (Gorefest).  Najpočúvateľnejšou  skladbou je teda jednoznačne „Panoptikum“, kde kapela šliape vcelku presne a ešte „Svorka Vlkov“. V textoch by som bral viac nadhľadu, než stokrát otrepanú metaforickú temnotu o tom ako je všetko na hovno, ako je človek to najväčšie zlo. Avšak nejak extra strhávať body za to nemá zmysel. Je to skôr vec toho či Vám takéto lyrické vyjadrenie sedí alebo nie. Takže zhrnuté – potenciál tu je, ale nemôžem ísť s hodnotením vyššie...

Čítaj ďalej