PRONG – Zero Days – Steamhammer 2017
sep07

PRONG – Zero Days – Steamhammer 2017

Zverejnené v sep 7, 2018

Od vydania Zero Days síce uplynul viac ako rok, ale stále potvrdzuje fakt, že partička okolo riffmajstra Tommyho Victora je na koni. V radách Prong totiž zaúradoval démon workoholizmu. Ako inak si vysvetliť štyri výborné albumy v priebehu piatich rokov? Akoby nestačilo, že roku 2012 potvrdil Tommy Victor úspešnú revitalizáciu Prong silným comebackom v podobe placky „Carved Into Stone“, o dva roky spečatil životnú formu ešte lepším „Ruining Lives“, v 2016 to bola jubilejná desiata placka „X – No Absolutes“, čo mi okupovala uši a o rok neskôr prišlo album „Zero Days“. Niekto tu zjavne nespí na vavrínoch a tvrdo maká. Aj s päťdesiatkou v spätnom zrkadle Tommy Victor nevykazuje známky spomaľovania a ako chlapík, ktorý celý svoj život podriadil tomu, aby sa mohol živiť tým čo ho baví, hýčka svojich fans čoraz lepšími nahrávkami. Podľa vlastných slov žije vo veľmi skromných pomeroch, vraj má dokonca len prenajatú izbu v dome, čo mu dostatočne eliminuje životné náklady na to, aby si mohol zarábať hudbou na živobytie. V podstate tu platí slogan zo Svěrákovho filmu „Kolja“,t.j. „keď sa chceš živiť hudbou, nezakladaj si rodinu“ (alebo tak nejak to bolo). Priznám sa, najprv som ostal trochu zaskočený tým, že Prong nadviažu parádny album „X – No Absolutes“ len s ročným odstupom. Hudobný svet je plný príkladov, kedy sa neoplatilo dojiť úspech dobrého albumu uponáhľaným nástupcom (napr. Fear Factory, konkrétne album „Transgression“), ale nájdu sa aj príklady, kedy sa takéto obavy prvým vypočutím nového materiálu rozplynú na prach (Napalm Death).  Prong našťastie ale patria do druhej skupiny a nielen to… oni sa ešte zlepšujú. Či už je to úvodná thrashmetalová vypaľovačka „However It May End“, kde Tommy zúrivo cedí text počas brutálnej slohy a kde mu, ako aj počas celej hracej doby albumu, perfektne sekunduje mladé bubenícke eso Art Cruz. Dúfam že si ho Tommy v kapele udrží čo najdlhšie. Devastujúcim riffom začína titulná vec „Zero Days“ aby si následne Tommy pretrénoval aj svoj melodický prejav. To všetko sa deje pod moderne znejúcou thrashovou taktovkou a príde aj na typické gitarové sólo. Na old school HC dá spočiatku spomenúť „Off The Grid“, aby skladba následne prekvapila rozšafným melodickým refrénom, čo možno spočiatku pôsobí ako nasilu zlepené, avšak postupne začne znieť čoraz prirodzenejšie. Hitový potenciál Prong tu zastupuje prvý singel „Divide And Conquer“. Túto polohu kapely mám veľmi rád, Tommy má pre takéto skladby skrátka cit, melodika je nákazlivá, ale nie vtieravá a skladba neskutočne živá. „Forced Into Tolerance“ je vysokorýchlostná nálož zúrivého thrashu, textovo vypovedajúca o dnešnej dobe, kde intolerancia nie je tolerovaná, kde „nerovnosť je na vzostupe“ a ľudia „existuju v iracionalite“.  Ako hovorí postavička učiteľa Garrisona zo seriálu South Park: „to že niečo tolerujete ešte neznamená, že Vás to nemôže ani srať“. Vysoko nastavenú latku nepodlieza...

Čítaj ďalej
Carnal Tomb – Rotten Remains – Memento Mori, 2016
sep06

Carnal Tomb – Rotten Remains – Memento Mori, 2016

Zverejnené v sep 6, 2018

Spln mesiaca. Padajúca hmla na polorozpadnutý, chátrajúci cintorín. Oblohu križujú netopiere, v nekonečnej potrebe za naháňaním potravy. V tejto temnej idylke sedím sám na rokmi ošľahanom hrobe a brázdím prstami po náhrobku, v snahe zistiť hmatom, s kým to mám dočinenia, pretože nápis pod nánosmi času stratil čitateľnosť. Majestátne ticho noci prerušuje najprv nepatrné klopkanie a škrabot. Jemne ma to rozrušilo, ale keďže sa všetko vrátilo k mĺkvemu pokoju, prestal som si to všímať a nechávam sa unášať opäť nočným chladom. Lenže zvuky nesúce sa tmou, sú tu opäť. Periférne zaznamenávam pohyb a neverím vlastným očiam. Pár metrov odo mňa sa pôda na jednom z hrobov začína zdúvať a hluk naberá na intenzite. Ustupujem preto o pár krokov a skrývam sa za kaplnkou, ktorá tu už musí stáť veky a pozorujem situáciu, ktorá nastala. Miesto posledného odpočinku sa otvára, nahnité drevo z rakvy praská pod silou, ktorá na neho tlačí z dola. Ako krt, ktorý sa prekope na denné svetlo, z jamy vylieza niečo, čo bolo kedysi človekom. Pár jemných, nie príliš koordinovaných pohybov a táto bezbožná kreatúra zo seba zhodí aj tých posledných pár mäsožravých červov, ktoré ešte obhrýzali zbytky tkanív. Neuvedomil som si, že som vydal zdesený výkrik, ale už je neskoro. Prázdne jamky, ktoré kedysi vypĺňali oči, ma už zaregistrovali a lačný pud začal pracovať. Chcel som sa dať na útek, ale ohromený touto scénou som si nevšimol, že za mnou už stojí ďalší oživený „kedysičlovek“ a tento do mňa zahryzol s vervou svoje krvilačné zuby. Nakazil ma infekciou zvanou death metal. Sorry, zase raz za obšírny úvod. Neviem ako ste sa vy, po rámuse bažiaci, blúdiaci v riadkoch písaných krvou, dostali k počúvaniu tvrdej hudby, ale u mňa to prebehlo zrovna takto. Dajme tomu. Aby som sa ale dostal k tomu o čom chcem. Zvyknem sa v recenziách skôr venovať aktuálnym albumom, ale tu, pretože ma kapela dosť zaujala naživo, urobím výnimku. Debutový album Nemcov Carnal Tomb zase nie je nejaká starinka. Má na svojom konte iba dve čiarky, vyškrabané do steny cely zvanej história, znamenajúce každá jeden rok. Už pri pohľade na obal albumu je jasné, že životodarné tekutiny milovníkov old school death metalu, pôjdu do varu. Charakteristický zvuk švédskeho death metalu tu číha zo všetkých strán. Intro v podobe útržku z kultu menom Night of the Livind Dead, nás privedie k prvému smrtonosnému riffu skladby Undead Dread. Vplyv takých Grave je citeľný, ale nie iba ich. U mňa to definitívne vyhrala druhá skladba Beneath the Coffins. Lovecraftoidný text, dookola opakujúce sa meno bájnej entity Yog-Sothoth. Proste dýcha z tej skladby, ovplyvnenej doom metalom zase, čosi veľmi príjemne tajomné. Až desivo znie klavír na začiatku titulky Rotten Remains. Prekrývajú sa tu rýchle pasáže opäť s doomovými. Vokál Cryptic Tormentora, vlastným menom Marca Strobela, sa tu dostáva do polohy peklom vyvrhnutej potvory, napriek tomu je úplne zrozumiteľný....

Čítaj ďalej
Batushka a 777 Babalon v nedeľu v Bratislave!!!
sep05

Batushka a 777 Babalon v nedeľu v Bratislave!!!

Zverejnené v sep 5, 2018

Banda tajomných, zahalených, okultne ladených mníchov. To je Batushka. Poľsko dalo svetu metalu nejedno veľké meno, ale práve Batushka pred pár rokmi upútala na seba výraznú pozornosť svojim debutom Litourgiya. Od vydania tohto albumu už ubehli tri roky a dva krát sa predstavili aj slovenským fanúšikom. Po prvý krát ale pach kadidiel prinesú do Bratislavy. Ako support podporia Batushku slovenskí 777 Babalon. Vo svojej tvorbe kombinujú black metal s ambientom či doom metalom. Kto ste ich už mali možnosť niekedy vidieť naživo viete, že ich pódiová show môže smelo konkurovať aj ich známejším poľským kolegom. 9. 9. 2018, Randal Club, Bratislava Začiatok: 19:00 Vstup: 23€ https://obscure.sk/cs/tickets/detail/id/118  FB...

Čítaj ďalej
HELMS ALEE – Stillicide – Sargent House 2016
sep05

HELMS ALEE – Stillicide – Sargent House 2016

Zverejnené v sep 5, 2018

Nedávno sme na týchto stránkach spomínali už dávno k ľadu uložených HC veteránov Harkonen. Čo majú Harkonen spoločné s kapelou Helms Alee? Predsa gitaristu a speváka Bena Verellena! Ten sa po kolapse domovskej kapely dal dohromady s bubeníčkou Hozoji Margullis a basgitaristkou Danou James, aby dal prienik omnoho rozšafnejším hudobným nápadom, ktoré by si v jeho hardcoreovej minulosti len horko ťažko hľadali cestu na povrch. Helms Alee v začiatkoch zostali u vydavateľstva Hydra Head Records, ktorému boli v minulosti upísaní aj Harkonen a novovzniknuté trio pod jeho hlavičkou vydalo prvé dve nahrávky Night Terror (2008) a Weatherhead (2011). Neskôr však prešli k čoraz viac kvalitu koncentrujúcemu vydavateľovi Sargent House (Emma Ruth Rundle, Chelsea Wolfe, Deafheaven, Boris atď..) a vydali trojku „Sleepwalking Sailors“ (2014) a nakoniec aj album, ktorého sa týka tento článok –“Stillicide“ (2016). Ta o čom je hudba Helms Alee? Nielenže vcelku úspešne vedia skombinovať na prvý pohľad nezlučiteľné svety sludgeu a shoegaze, ale pridávajú k tomu aj kus psychadelickej atmosféry, noise rockovej výbušnosti a impozantných, avšak celkový obraz nenarúšajúcich rytmických kreácií. Vokály rovnomerne obstaráva ako pán tak obidve dámy a aj to prispieva k väčšej farebnosti celkového soundu kapely (však čo len môže byť zlé na perfektne odvedených trojitých vokálnych harmóniach?). Produkcia zachytáva kapelu takmer presne v intenciách toho, ako znejú naživo. Gitary sú navrstvené len minimálne, veľa zemitých spodkov totiž dodáva drsne znejúca basgitara Dany James, ktorej vokál vás taktiež uvedie do albumu po klavírnom intre „More Weight“, a to melvinsovskou peckou „Untoxicated“. Zimomriavkový kontrast ukazuje hneď druhá vec „Tit To Toe“, ktorá takmer v kocke zachytáva esenciu tejto kapely. Benov rev v slohe, odkazujúci na časy Harkonen, sa tu strieda s melodickým spevom bubeničky Hozoji, ktorá tu veru nehrá veci, ktoré by sa dali ľahko skĺbiť s vokálom. Zvuk gitary je skôr rockový, ale v kombinácií s valcujúcim tepom dámskej rytmickej sekcie vytvára strhujúci groove. Pokračujeme ďalej s fantastickou snovou „Meat And Milks“, začínajúcou od pozvoľných ambientných gitarových tónov až po vlečúce sa sludgeové riffy, či s titulnou skladbou „Stillicide“,ktorej rytmiku pevne drži Danina prierazná basa a bície Hozoji, dokresľované halucinogénnymi motívmi Benovej gitary. To že Helm´s Alee vedia ale aj pritvrdiť, dokazuje hneď ďalšia vec s názvom „Galloping Mind Fuk“, kde Ben do sekavej HC rytmiky reve ako tur, aby následne v „Creeping Your Company“ prehodil na takmer anjelský melodický vokál, neskôr doplnený o harmónie zostávajúcich dvoch členiek. Krátke veci „Dream Long“ a „Bullygoat“ skôr rozvíjajú schopnosť kapely pohrať sa s náladami, najmä „Bullygoat“ sa blysne podmanivými dvojhlasmi ženskej dvojice. „Andromenous“ hypnoticky opakuje jeden rytmický motív, okolo ktorého sa točí gitara v post-rockových linkách no a poviem len toľko, že to funguje viac než dobre. Album uzatvára šesť a pol minútová skladba „Worth Your Wild“, ktorá nijako neznižuje nastavenú latku kvality. Prechádza rôznymi zmenami nálad, skvelý je najmä refrén v podaní bubeníčky Hozoji. Helms Alee je vskutku originálne a svojsky znejúce...

Čítaj ďalej
Zrodenie tragédie – posledné dejstvo
sep04

Zrodenie tragédie – posledné dejstvo

Zverejnené v sep 4, 2018

Posledný dej Tragédie sa uskutoční v piatok 14.9.2018 v Rock Fabric Poprad. SEVEROTH /atmo ambient black metal/ UKR https://severoth.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/severoth/ Severoth je one-man black metalový projekt z Ukrajiny, za ktorým stojí človek s pseudonymom rovnakým, ako nesie aj názov kapely. (Je taktiež známy z ďalších jeho projektov ako Bezmir, Морок či Galdur.) Severoth začal byť koncertne činný len pár mesiacov do zadu a toto bude ich druhý koncert. Kapela funguje od roku 2007 a za ten čas stihla vydať 3 full albumy a jednu kompiláciu. Jeho atmosferický chladný black metal tak bude zaujímavá – vyše hodinová rozjímačka na koniec tohto večera. Povinnosť pre fanušíkov Burzum a ambientného BM. ALGOR /black metal/ NMnV – Úder pohanského hnevu set! https://algorofficial.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/AlgorSlovakia Stálicu domácej black metalovej scény netreba nijako obzvlášť predstavovať. Tento rok kapela oslavuje 20 rokov fungovania a 15 rokov od vydania debutu. Algor odohrá špeciálny koncertný set pre Poprad k 15. výročiu ich debutového albumu Úder pohanského hnevu. Fanúšikovia ich rannej tvorby si teda určite prídu na svoje a budú mať možnosť vôbec prvý krát počuť koncertne celý ich debutový album! PORENUT /black metal/ BB https://porenut.bandcamp.com/ Porenut je Banskobystrické nihilistické komando, ktoré funguje na scéne 10 rokov. Nedávne vydanie singlu Manifest je predzvesťou k novému albumu a dáva vedieť, že sa máme na čo tešiť ! Ich koncerty sú stále obohatené o nejaké to jebnuté ´´divadlo´´ – tak uvidíme čo si pripravia pre PP. „A keďže zjavne neviem čo s týmto životom, nespíšem manifest, a furt budem kokotom!“ ZHOR /black metal/ Podolínec https://zhor13.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/Zhor.band Zhor predstavia na akcii svoj pripravovaný album, ktorý, ak pôjde všetko ako má, by sa mal nahrávať a vydať ešte pred akciou. Po vydaní ich prvého dema Zrod z roku 2016 sa tak kapela dokopáva k prvému full-lenght albumu ktorý ponesie názov ZZZ. THE LAST FAREWELL TO MANKIND /atmo black metal/ Hrajúca atmosferický black metal vznikla v roku 2014. Pozostáva z ex-členov kapiel Slavigrom, Hromovlad a Prarod. Momentálne sa pracuje na ich prvom albume. Na akcii sa predstavia inštrumentálne – no pri ich hudbe to vôbec neprekáža. Kedy: 14.09.2018 Miesto: Rock Fabric, Poprad FB Udalosť: https://www.facebook.com/events/516126092159428/ Text...

Čítaj ďalej