Tento týždeň sa niesol v znamení dvoch death metalových koncertov. V utorok to bol koncert Gorguts + support, možno viac zameraný na hudobných fajnšmekrov, milovníkov zložitých postupov, pretechnizovaného death metalu, či arytmie. Sobotňajší koncert pre zmenu ponúkal o niečo odlišnejší zážitok na báze drvivejších, rýchlejších melódii, no zároveň aj technicky náročnými skladbami. V minulom roku navštívili headlineri sobotňajšieho koncertu (Nile) Košice, tento rok prišla na rad aj Bratislava, v rámci tour What Should Not Be Unearthed Part 2. Názov celého tour naznačuje, že ide o pokračovanie prezentácie posledného albumu Nile. Ďalšou vystupujúcou skupinou a takpovediac druhým headlinerom bol Melechesh. Spolu s Nile tak tvorili dvojku, ktorá čerpá námety zo starovekých civilizácii Orientu, či Egyptu, line up nám však spríjemnili aj Francúzi Mithridatic a Taliani Embryo. A tak sa mohol začať večer rozmanitých melódií a dá sa povedať aj jemne odlišných štýlov muziky.
Oproti utorkovému koncertu išlo o návštevnícky atraktívnejší koncert. Výhodou bola hlavne sobota, kedy má veľa ľudí v práci voľno a tak nie sú na mieste výhovorky typu: „ďalší deň musím ísť do práce“. Zloženie kapiel však tiež považujem za faktor, ktorý určite zavážil. Ukrátený nebol nikto, kto sa tešil na technický death metal v podaní Nile, no ani fanúšikovia klasického smrtiaceho kovu reznutého so štipkou black metálu (Mithridatic, Melechesh), či orientálnych rifov (Melechesh). O príťažlivosti tohto podujatia svedčilo množstvo mimo bratislavských fanúšikov. Prvá kapela bola ohlásená už o 19:00 a s malým, max. 15 minútovým omeškaním tento set aj začal.
Na pódium sa postavili Mithridatic, ktorí nám mali „nakopať gule“ so svojim energickým death metalom. Kapela vydala v tomto roku svoj debutový album s názvom Miserable Miracle, ktorý sa zatiaľ stretáva so samými dobrými ohlasmi. Na túto skupinu som sa preto dosť tešila, o to viac, že som ich mala možnosť vidieť po prvý krát. Okrem prvej piesne zo staršieho EP, pochádzali všetky ďalšie odohraté skladby z nového albumu. Ich hudba sa vyznačuje poctivými klasickými údernými death metalovými rifmi aj postupmi. Nepatrí sa obúvať do prvej kapely, zvlášť nie, keď vždy beriem do úvahy, že to prvé skupiny majú ťažké. Dovolím si však aj napriek tomu niekoľko postrehov, ktoré som si možno všimla len ja, možno aj niekto iný. Hlavne v úvodných piesňach zanikal vokál, ktorý sa mi inak veľmi páči svojou rozmanitosťou a rôznymi polohami. Je teda otázka, či išlo o zlé nazvučenie alebo spevák proste nemal svoj deň. Počas koncertu zanikal hlavne v nižších viac growlových polohách. Nepáčilo sa mi ani nazvučenie bicích, ktoré miestami zneli plechovo. Okrem uvedených maličkostí, ktoré mohli mať rôzne dôvody bol koncert odohratý s veľkým nasadením a vzhľadom na to, že mali na svoj set len 30 minút, to bol skvelý výkon.
Ďalšia skupina v poradí, talianski Embryo na seba nedali dlho čakať. Set nemali omnoho dlhší ako Mithridatic, pretože na svoje predstavenie publiku bratislavského koncertu mali tiež len pol hodinu. Oproti spevákovi z Mithridatic má tento pán vokalista omnoho mohutnejší vokál, takmer zverský. Zvukovo aj hráčsky ide o dokonalé zohranie. Ich hudba je rýchla, hlavne bicie šľapu na plné obrátky, v skratke ide o poriadnu death metálovú nálož. V nasledujúcom pohľade sa asi s mnohými návštevníkmi tohto koncertu nezhodnem, ale opäť si dovolím povedať, že mne osobne sa aj napriek výborne ovládaným nástrojom a dobrému pódiovému prevedeniu hudba tejto skupiny zdá monotónna, resp. nezaujímavá. Nenašla som totiž žiadny prvok, ktorý by sa mi zdal niečím charakteristický, podľa čoho by som kapelu rozoznala. Po tretej skladbe sa mi zdalo, že ide snáď stále o tú istú skladbu a to ich zahrali asi 7 – 8. V skratke, mňa osobne Embryo neoslovilo, no verím, že si zástup svojich priaznivcov, ktorí o nich možno do tohto večera netušili, už našli :).
Prichádza rad na prvé veľké meno večera – Melechesh. Keďže členovia skupiny majú pôvod v Jeruzaleme (Izrael), ich hudba je nasiaknutá tradičnými hudobnými prvkami z tejto oblasti a niet sa čo diviť, že počas prvej piesne mali členovia kapely na sebe niečo ako burky, bolo im vidieť len oči. Počas nasledujúcich skladieb ich už však dali dole. Títo páni vydali v tomto roku nový album s názvom Enki a tak pochopiteľne z neho odznelo najviac piesní. Ja osobne mám radšej ich staršie veci a tak mi bolo trochu ľúto, že zahrali len dve staršie skladby, ak sa nemýlim. V každom prípade som si rada naživo vypočula aj ich nový materiál. Ich vystúpenie bolo pôsobivé, zvukovo tiež nemôžem nič vytknúť a za všetko hovoria výkony všetkých členov, ktoré boli vynikajúce. Vidieť, že sú to jednoducho skúsení a zohratí hudobníci. Klub začal počas ich vystúpenia praskať vo švíkoch a vpredu ľudia vytvoril aj občasný kotol, atmosféra a príprava na headlinera večera naberala na grádoch.
Keďže som minuloročný koncert Nile v Košiciach vynechala, bratislavský koncert a moja účasť na ňom, bola pre mňa veľkým potešením, aj napriek ďalším chuťovkám tohto koncertu som sa najviac tešila na vystúpenie týchto pánov. Verejne sa priznávam, že odvtedy, čo som po prvý krát videla Nile v Prahe, uplynulo 13 rokov, no pán Sanders (gitarista) akoby nepodliehal starnutiu. Vyzerá stále tak isto a jeho krk zdobí Anch (nílsky kríž, egyptský kríž, kríž života, kľúč života), popliesť si ho je nemožné. A tak tu opäť stál pred nabitým Randalom a povedala by som, že podľa toho ako s nami komunikoval, mal asi aj dobrú náladu. Ako som už písala v úvode, Nile sa v Bratislave zastavili predovšetkým preto, aby nám predstavili naživo svoj posledný album – What Should Not Be Unearthed. Hňeď úvodná pieseň ich koncertu teda bola z najnovšieho počinu, nasledovali ďalšie, zo starších materiálov. 
Posledný album sa vyznačuje pre Nile už klasickými prvkami z Egyptu, no zároveň si myslím, že je ešte o stupeň pretechnizovanejší, brutálnejší a charakteristický hlavne hráčskou dokonalosťou bubeníka, ktorého pozná azda každý, kto sa zaujíma o túto kapelu. Fenomenálny mág, George Kolias, zostal po celý čas v „tieni“ reflektorov, predpokladám, že to možno bolo aj jeho prianie. No a ako teda koncert prebiehal? Zo začiatku sa mi zdal trochu neostrý zvuk a pri prvých piesňach sa mi zdali byť celkovo hudobníci trochu strnulí. Ku koncu všetko nabralo na obrátkach a aj atmosféra s každou ďalšou piesňou gradovala. Trochu som sa obávala, že podobne ako Melechesh, bude aj Nile hrať len novšie veci, no na moju radosť sa objavili „hitovky“ aj z čias starších albumov (Sarcophagus, Ithyphallic, Lashed to the slave stick a ďalšie). Koncert bol dlhý a krátky zároveň a utiekol mi popri ostatných kapelách veľmi rýchlo. Na záver sa s nami Nile rozlúčili s Black seed of vengeance, čím mňa osobne veľmi potešili. K vystúpeniu Nile teda poviem len jedno, že sa mi opäť potvrdilo, že sú to profesionáli vo svojom remesle na slovo vzatí a tento koncert sa mi zdal byť aj trochu viac spontánnejší, resp. uvoľnenejší, čo bolo možno spôsobené aj tým, že tento krát sa nikto neodvážil Sandersovi hodiť na jeho efekt*. 
Po skončení koncertu som ešte chvíľu vstrebávala zážitky z tohto večera, prehodila som pár slov s basákom z Nile a spevákom z Melechesh (Ashmedi). Posledný spomínaný sa dal stiahnuť fanúšikmi k baru a zjavne sa mu do tour busu veľmi nechcelo. Po ceste von som stretla na lavičke aj Sandersa, ktorý vyzeral byť tiež spokojný s večerom a za rohom sa už chystal tour bus, aby všetkých odviezol v ústrety ďalšiemu mestu a koncertu. V závere mi zostáva už len poďakovať usporiadateľom za tento pekný hudobný zážitok.
*Z minulých vystúpení Nile som opakovane zažila, že niekto pri ostrejšom kotly vyletel na pódium a zasiahol časťami svojho tela aj Sandersové efekty. Ten je na toto veľmi citlivý a viem minimálne o jednom fanúšikovi, ktorého za túto drzosť doslova skopol z pódia.
Fotografie by Martin Mayer, fotené pre Metalirium
S dovolením autora (Martin Kopál) uverejňujeme jeho fanúšikovský video záznam z vystúpenia Nile
