Bratislava dostala v utorok poriadnu nakladačku!
Veľkonočné sviatky a choroba sa podpísali pod neskorší report z tejto akcie. Všetko však naprávam tento týždeň. Na posledný marcový večer si pre nás Rest of Noise pripravil tri skupiny. Ako prví sa predstavili po dlhšom čase v Bratislave Enema Shower. Na scéne sa už držia celkom dlho, no až v tomto roku im vyšiel po množstve splitiek a demách prvý štúdiový album. Pre predstavu o hudbe stačí popis – goregrind textovo pojednávajúci o všetkých možných fetišistických a sexuálnych úchylkách. Nie každá kapela sa môže pochváliť v svojej zostave aj ženskou prítomnosťou, avšak Enema Shower áno, pretože im na basu hrá ženská ruka. Ako druhí sľúbili účasť Attack of rage. K nim podľa môjho názoru netreba nič písať, pretože každý kto len trochu zabŕdol do našej metalovej scény sa s nimi už musel stretnúť. Každoročne odohrajú možno aj do stovky koncertov na Slovensku a v zahraničí. Štýlovo ide o grindcore s dobre skonštruovanými textami a hudbou. Pre mňa osobne sú v top 10 grindcorových kapiel na Slovensku. Hlavnou hviezdou večera boli americkí Eat the turnbuckle. Kapela svoju hudbu označuje ako ultra-violence a doplniť si tam môžete asi čo chcete z tých rýchlejších odnoží (grind, áno, aj punk, dissbeat, gore AT….)… K tejto kapele Vám zatiaľ viac neprezradím, azda len to, že označenie nie je ani zďaleka prehnané.
Okolo 20:00 som sa dostavila do klubu U Očka. O tom, že tento večer bude len pre niekoľko ľudí hovorila prázdna miestnosť a to, že som bola spolu ďalšími dvoma ľuďmi medzi prvými platiacimi. Na pódiu sa ležérne rozkladali prví vystupujúci večera – Enema Shower. Organizátor sa rozhodol počkať na oneskorencov, čo mu samozrejme netreba zazlievať lebo sála naozaj zívala prázdnotou a vyzeralo to skôr na „súkromný koncert pre hŕstku ľudí“. Nakoniec sa tak v podstate aj stalo, keďže počet platiacich neprekročil päťdesiat ľudí. V tejto časti by som mala zabedákať nad úpadkom scény, hromžiť na ľudí a ľutovať organizátora. Z týchto troch možností si vyberám len tu poslednú. Chcem mu však hlavne poďakovať, za akciu a snáď budú ďalšie naplánované koncerty „ľudnatejšie“. Svoje možno urobil utorok (ale hold kapely na turné si nevyberajú či je pondelok alebo piatok), nastávajúce sviatky, neveľká propagácia a možno aj žáner? (prevažujúci grindcore). Predpokladám, že aj keby bol vstup len 3 Eurá, nebol by počet účastníkov o moc vyšší.
Večer teda otvorili po 21:00 Enema Shower. Na pódium si priniesli aj rekvizitu – čierny drevený kríž, na hlavách kukly, masky, sieťované tričko… Asi pri druhej piesni vyzvali zúčastnené nežné pohlavie, že v prípade záujmu môžu osviežiť svojou prítomnosťou tento kríž. Nenašiel sa žiadny odvážlivec, resp. odvážna žena, takže po celý čas zíval prázdnotou. Do predných radov sa tiež nik nerozhodol vykročiť, alebo sa len zúčastneným nechcelo? Väčšina divákov sa nachádzala v „bezpečnej“ vzdialenosti od skupiny. Na inej akcii s väčším množstvom ľudí si viem predstaviť, že by sa už pri otvárajúcej skupine našli aj „hopsajúci“. Tento večer sa niesol aj v znamení neúčasti bass gitaristov. V prípade Enemy Shower chýbala Ava – čiže jediný ženský element, v prípade Attack of rage to bol bass gitarista Daniel (Šampón). Skupina odohrala set dlhý asi pol až trištvrte hodinu. Zahrali staršie aj veci z nového albumu (She ask for it napríklad). Za rušivý považujem zlý zvuk. Spevák si mohol aj hlasivky odpáliť, ale nebolo ho niekedy poriadne počuť. Gitara naopak občas „prekričala“ spevy.
Po krátkej pauze na pódium nastúpili Attack of rage bez už spomínaného basáka. Tak ako aj pri predošlej skupine, ani Bánovčania to so zvukom moc nevyhrali. Gitarista (Peter) mal počas prvej piesne aj akési problémy s gitarou. Čo sa týka playlistu pamätám si hlavne piesne z albumu Sväté zlo (Kolotoč klamstiev, Nezmyselná nenávisť, Krutá hra osudu, Tento svet), určite zazneli aj staršie veci ako – Sick religion a Deštrukcia. Zvyšné piesne radšej neuvádzam lebo by to nebolo presné, ale boli ešte aspoň tri – až štyri. Pri Attack of rage som väčšinou zvyknutá na v češtine dobre vystihujúci výraz – „zběsilost“ a energiu. Tento koncert bol síce po technickej stránke dobre odohratý, spevák (Michal) do toho podľa mňa ide zakaždým na plný plyn, to isté sa dá povedať aj o zvyšku kapely, no predsa mi na tomto konkrétnom koncerte niečo chýbalo. Možno práve ta zběsilost? Z pozície divákov sa opäť nič nezmenilo. Väčšina ľudí postávala obďaleč. Tak ako pri Enema Shower, pri Attack of rage mi veľmi chýbalo viac účastníkov, takto to takmer vyznievalo ako keby o ich hudbu nikto nejavil záujem a všetci čakali len na skupinu večera. Jednoducho povedané, kapela by si zaslúžila viac ľudí.
Po cca pol hodine sa na pódium dostavili hlavné hviezdy. Sala sa náhle celkom zahustila ľuďmi a keď sa pri predchádzajúcich kapelách držala väčšina účastníkov skôr v strednej časti, teraz sa zaplnil predok. Každý kto na tento koncert prišiel totiž vedel, čo sa asi bude v nasledujúcich chvíľach diať. Pódiovú zostavu tvorili dvaja gitaristi, spevák, basák a bicie. To čo nasledovalo bola show, na ktorú sa nezabúda. Keďže to považujem za celkom dôležité, pridávam len krátky opis kapely. Všetci mali potetovanú minimálne celú hornú časť tela, o zvyšku neviem, ale predpokladám, že aj ostatné časti tela. Spevák mal oblečenú riflovku so strapcami na texaský štýl, nesmel mu chýbať klobúk a samozrejme bol bez trička. Jeden z gitaristov a bassgitarista bol tiež vyzlečený do pol pása, druhý gitarista mal akési tričko a riflovku. Vo všetkej úcte k tejto kapele, myslím že všetci z výnimkou bubeníka mali trochu nadváhu, takže mi to trochu pripadalo aj ako „prezentácia nezdravého amerického spôsobu života“. Neviem či aj toto bolo trochu cielené alebo to bolo skôr kvôli ich programu, ktorý by kdejaký vychtrlý umelec asi ťažko ustál. Všetci kapelníci mali na rukách buď obväzy alebo pásiky, naznačujúce, že v ich predstavení pôjde o poriadnu bitku. Ako prvý schytal útok jeden z gitaristov. Po celý čas krvácal na hlave a nebola to veru žiadna umelá krv. Nasledovalo pichanie vidličkou do hlavy spevákovi (ak si dobre spomínam) a taktiež rezanie do hlavy krájačom na pizzu. Pre mňa bol najdramatickejší pohľad na oškieranie hlavy o škrabku na krájanie syra, zeleniny atď. Je to tá, čo má z každej strany iný krájač. Bass gitarista schytal mucholapkou po chrbte, ale tiež nie hocijakou. Bola totiž opatrená špendlíkmi a tento člen kapely ich mal až do konca vystúpenia zapichnuté v tele. K zaujímavým momentom patrilo aj rozbíjanie neónových svetiel o hlavu a samozrejme škrtenie spoluhráča. Vrcholom bol skok na človeka ležiaceho na vopred prepravených dverách. Ako asi môžete tušiť, dvere sa samozrejme rozpadli na polovicu a prepadli sa aj s daným človekom a človekom ležiacom na ňom na zem. Všetko toto samozrejme doprevádzala aj hudba, ktorá mala už spomínaný rôznorodý charakter. V podstate by som povedala a dúfam, že tým kapelu veľmi neurazím, že hlavný je v ich prípade pódiový prejav – resp. ich show. Neviem totiž o žiadnej inej kapele, ktorá by si na živo takto dobrovoľne ubližovala. Ako poslednú vec by som ešte rada spomenula zvuk. Neviem, či sa mi to zdalo, ale ak som teda počas predchádzajúcich kapiel neohluchla, tak sa mi zdal byť v poriadku. Táto skutočnosť však mohla byť zavádzajúca vzhľadom na to, že som všetko sústredila na už hore spomínanú show.
Čo dodať? Pre mňa to bol vydarený koniec mesiaca marec, ktorý sa pretiahol jemne až do apríla. Aj napriek malému počtu ľudí si myslím, že sa nakoniec bavil asi každý účastník. Členovia Eat the turnbuckle tiež neboli skúpi na slovo a po koncerte sa so zvedavými prítomnými aj porozprávali. Tak sme sa dozvedeli aj čo to z ich života za Veľkou Mlákou. Ak ste dočítali až do konca, možno Vám je ľúto, že ste týchto šialených Američanov premeškali. Na záver teda jedna dobrá správa z ich tábora. Eat the turnbuckle už majú dohodnuté vystúpenie na Obscene Extreme 2016. Otázka je, či sa pri svojich vystúpeniach toho dožijú všetci členovia (just kidding)!
Autor: Mrtvolka
Link na fotografie by Martin Mayer.
