Koncert – AntiChristmas vol.2, 20. december 2014, The Adventure MUSIC Club, Liptovský Mikuláš
nov17

Koncert – AntiChristmas vol.2, 20. december 2014, The Adventure MUSIC Club, Liptovský Mikuláš

Zverejnené v nov 17, 2014

  Druhé pokračovanie Liptovskej veselice v silnej zostave. Po kvalitnej death-metalovej nádielke, je na záver programu pripravené malé prekvapenie. LINE-UP: • EMPYRION symphonic black-death metal / Nitra http://bandzone.cz/empyrion • GOD DEFAMER death metal / Svk http://bandzone.cz/goddefamer • PERVERSITY death metal / Prešov http://bandzone.cz/perversity • DIVERGENCE schlager-violence / Bratislava http://bandzone.cz/divergencesk KDE: The Adventure MUSIC Club / Liptovský Mikuláš KEDY: 20.12.2014 (sobota) ZAČIATOK: 19:00 hod. VSTUP: 3...

Čítaj ďalej
Report – PROCESSION, DREAD SOVEREIGN, NYMPHA, 11. november 2014, Collosseum Club, Košice
nov16

Report – PROCESSION, DREAD SOVEREIGN, NYMPHA, 11. november 2014, Collosseum Club, Košice

Zverejnené v nov 16, 2014

V strede novembra sa črtala veľmi zaujímavá akcia. Doom metal sa východu Slovenska dosť vyhýbal, preto akcia nadobudla špecifický charakter. Ako headlineri, teda podľa hracích časov, sa predstavili švédski PROCESSION, ktorí berú doom metal veľmi tradične. Avšak hlavná pozornosť smerovala na skupinu DREAD SOVEREIGN, ktorú svojím hlasom obdaroval Alan z PRIMORDIAL. Hudobne tiež ide o epické výpravy, no tentokrát v starobylých doom metalových chrámoch. Predskokanov v tomto žánri žiaľ nemáme, aspoň teda nič špecifické, tak sa organizátori uchýlili k pozvaniu Popradčanov NYMPHA, čo vôbec nebol nešťastný ťah. Žiaľ, ľudia to vôbec neocenili, vlastne ako aj celú akciu. Ako to myslím? To vám hneď rozpoviem. Pôvodný čas začatia musel byť presunutý o nejakých 45 minút kvôli meškaniu kapiel. Aj tak o siedmej hodine sa ešte nikto nepotácal v horných priestoroch Collossea. Horšie je, že ani o tých 45 minút sa to nezlepšilo a tak Popradčania museli svoj set odpáliť pred pár ľuďmi. NYMPHA, to sú skúsení junáci (a dve slečny) spod Tatier, ktorí sa na určitú dobu stratili z dohľadu. Tento koncert nám však dal na vedomie, že odteraz na nich bude padať väčšia pozornosť. Možno sa pýtate, prečo. Skvelo progresívne zahratý sčasti death metal (jemne ovplyvnené OPETHovské pasáže), ale aj black metal, ktorý svoju dominanciu ukázal v atmosférickejších pasážach. Hlavne tá atmosféra, štruktúrne vyšperkované pasáže, výrazná basová linka a hromada orientálnych prvkov. To sú dominancie tohto spolku. Na posledné tri skladby sa nám prišla predstaviť nová speváčka. Meno som však nezachytil. Bolo z nej cítiť dosť trému, očká na pána (ktorý vystúpenie zaznamenával), či milé úsmevy a prikyvovanie padali dosť často. Vokálne to až také zlé nebolo, spolu s tvrdšou mužskou stránkou hlasu vytvorili pekný kontrast. Len ešte bude treba na tom dosť popracovať. Vskutku veľmi zaujímavá porcia hudby, škoda, že to veľa ľudí nepočulo. Pri pohľade dozadu som si uvedomil, že kvalitu tohto koncertu veľa ľudí neocení, i keď som tajne dúfal. Veď mi povedzte sami, či je dačo cez 20 platiacich adekvátna vizitka vysokej doom metalovej ligy? DREAD SOVEREIGN hrajú doom metal značne ovplyvnený bájnymi BLACK SABBATH. Inak to asi ani nejde. Ťahavé a mohutné riffy, epický náboj, valivosť a celé pod taktovkou Alana (PRIMORDIAL, mám to ešte vlastne spomínať?). Práve on bol ťahúňom vystúpenia. Tentokrát však bez warpaintu a s basou (ešteže mal tradičnú kapucňu). Jeho hlas je umelecký zážitok sám o sebe. Keď spustil svoje výpravné tóny, jeho epičnosť hlasu strhla celú pozornosť na seba (rovnať sa snáď môže len Quorthonovi). Kreativitou a zaujímavosťou hudby pre mňa nepresiahla nasledujúce vystúpenie, ale o tom potom. Zvukovo nastal problém s ľavým reprákom (z môjho pohľadu), ktorý chrapčal, to sa však pri ďalšom vystúpení urovnalo. Každopádne išlo o...

Čítaj ďalej
Recenzia – Avatar – “Hail The Apocalypse” (Entertainment One, 2014)
nov16

Recenzia – Avatar – “Hail The Apocalypse” (Entertainment One, 2014)

Zverejnené v nov 16, 2014

Cirkusový metal ? No, ale trocha predbieham. Ako začať recenziu na niečo, čo je naozaj záplata na dieru na tomto presýtenom trhu tuctových metalových kapiel ? Ako zrecenzovať niečo, čo sa fakt ťažko recenzuje ? Asi skúsim najskôr trocha priblížiť, o čo sa tu vlastne jedná. Avatar začali taktiež ako nejaká tuctová kapela hrajúca strašný metalcore rezaný nejakými originálnejšími melodickými prvkami (bavíme sa o prvých albumoch). Stále sú tieto pre mňa zvukovo hnus, songy slabé, vokál hnus, jediné čo by stálo za pochvalu tak možno hudobnícky výkon kapely a aranžmá. Tieto prvé dva albumy by som zakopal pod zem. Ale potom ako keby sa niečo stalo. Dva roky od albumu Schlacht vypustili album pomenovaný jednoducho – Avatar. Ja si to neviem inak vysvetliť, iba tak, že kapela sa posadila, zhodnotili, že takto sa nikde nedostanú, naliali do toho mrte peňazí, naozaj množstvo snahy a vznikol základný kameň pre ďalší smer kapely. Tu sa sformovali neskutočne kvalitné a originálne vokály, ako screamy, tak growl, shout aj čisté, originálne charakteristické gitarové linky a postupy, ktoré sa držia u nich doteraz, vznikol základ ich vystupovania, atď. Nasledoval album Black Waltz, ktorý nastavil trocha priamočiarejší prístup k tvorbe a dostávame sa konečne k najnovšiemu počinu Hail The Apocalypse. Uvítajte nový štýl – cirkusový metal. Od skvelých klipov, ktoré produkujú od minulého albumu (produkuje si ich kapela sama), k celkovému vyzneniu albumu (hudobné vsuvky naozaj ako z cirkusu), k rytmike, ktorá neustále pripomína nejaký marš, alebo je teda v pochodovom tempe cez celkový výzor kapely (už aj vystupujú v príznačných odevoch). O kvalite zvukovej/hudobníckej atď. sa tu nejdem ani baviť. Sú to páni muzikanti a bodka. Nieje čo vyčitať ani masteru, mixu a nietobože ich výkonu. Album narávaný v Thajsku a mixovaný, mástrovaný profíkmi (Jay Ruston, Paul Logus) Skúsme sa viac pozrieť na album ako taký. Cez titulný otvárak, ktorý už naznačuje po vypočutí, že toto sa bude uberať naozaj iným smerom ako aj predošlý album sa postupne prepočúvame viacerými zvrátenými skladbami, z ktorých razí cynickosť, výsmech, tragédia….skrátka naozaj cirkus, stále som nenašiel lepšie prirovnanie k tomuto a toto mi zaklincovala skladba Puppet Show, ktorá si požičiava z tohto druhu nádychu asi najviac. K záveru poteší vypaľovačka Get In Line, ktorá je viac industrialového zamerania a album zakončujú jednak prerábka Something In The Way od kapely ktorú netreba menovať (ak niekto nevie o čo sa jedná….no hanba – wikipedia, google – ihneď !) a song Tower (nepodarilo sa mi zistiť, či sa jedná o cover a ak áno, od koho vlastne), čo príjemne osvieži po takej jazde. Celkovo tempo, v akom je album nahratý a v akom sa nesú songy vás donúti pristihnúť sa...

Čítaj ďalej
0N0 má novú pieseň!
nov15

0N0 má novú pieseň!

Zverejnené v nov 15, 2014

V predvečer dňa Všetkých Svätých kapela 0N0 vypustila singel A Farewell to Conscious Shores. Po rokoch činnosti v podobe one-man projektu je to prvá oficiálna skladba aktuálnej, trojčlennej zostavy (Acidmilk – guitars, voice; Sarkast – voice; Twisted – guitars, voice, programming), ktorá už má za sebou svoje prvé koncertné vystúpenie. Skladba je ukážkou z nového albumu, ktorý sa pripravuje na rok 2015 a predstavuje klasickú tvár tohto hudobného zoskupenia, v ktorej sa stretáva množstvo štýlov ako Industrial, Death Metal, Doom Metal s experimentálnejšími ambientne-psychedelickými plochami. Na finálnej podobe nahrávky sa podielal Milan Malík. Vo svojom štúdiu M2 https://www.facebook.com/M2StudioSkalica zreampoval gitary, pomohol s mixom a materiál nakoniec zmastroval. Lyric video k skladbe vytvorila slovenská dizajnérka žijúca v Amsterdame, Lenka Hámošová http://lenka.hamos.sk/ Skladba je dostupná na bandcamp stránke 0N0, spolu so staršou tvorbou: https://ono0110.bandcamp.com/ Ďaľšie informácie o pripravovanom albume a nadchádzajúcich koncertoch kapely sa budú postupne objavovať na:...

Čítaj ďalej
Recenzia – KROKODIL – „Nachash“ (Spinefarm Records, 2014)
nov15

Recenzia – KROKODIL – „Nachash“ (Spinefarm Records, 2014)

Zverejnené v nov 15, 2014

Fenomén superskupín, kde sa stretávajú známe osobnosti z rôznych kapiel aby vytvorili niečo unikátne a ambiciózne , nie je ničím novým. Námatkou môžeme spomenúť napríklad CREAM, MR. BIG, A PERFECT CIRCLE, AUDIOSLAVE, DOWN alebo tento rok ospevovanú zostavu KILLER BE KILLED. Prírastkom do tejto kontroverznej podskupiny kapiel je aj britské uskupenie KROKODIL, a aj napriek tomu, že členovia tejto superskupiny pochádzajú zo skromnejších kapiel, ich novinka „Nachash“ žne chváľu a rezonuje scénou. KROKODIL pozostáva z členov skupín ako SIKTH, GALLOWS, CRY FOR SILENCE a HEXES. Na ich facebooku nájdete veľmi výstižný popis ich hudby – prevažne brady a riffy. „Nachash“ je v podstate presne o tom. Ak si vybavíte väčšinu metalových hudobníkov s mohutnými bradami a ich produkciu, dostanete prakticky veľmi dobrú predstavu čo vám môže tento plaz ponúknuť. Hutné riffy nasiaknuté raz thrashom, raz sludgeom či stoner rockom, úderné bicie, výrazná basová linka a riadne nasraný vokál. KROKODIL by sa dali prirovnať vo svojom miešaní vplyvov k teraz už kultovým KVELERTAK, s tým rozdielom, že medzi ich vplyvy nepatrí black metal, ktorý je v KVELERTAK jednou z najdôležitejších ingrediencií. Narozdiel od KVELERTAK, alebo druhej obdobnej superskupiny holdujúcej agresívnemu svižnému metalu KILLER BE KILLED má KROKODIL niekoľko nevýhod. Prvou je načasovanie, špinavé riffovanie prepletené atmosferickými postovými pasážami a silným hrdelným vokálom je už tak trocha otrepané. CONVERGE splodil mnoho potomkov za posledných päť rokov, a každá ďalšia kapela, ktorá tomuto štýlu holduje má stále menšiu silu ako tá predošla. KILLER BE KILLED zachránilo pred neúspechom to, že obsahuje výrazné osobnosti, ktoré majú špecifický štýl hrania a cit pre zvuk. Zároveň ide o osobnosti, ktoré nemajú problém zložiť aspoň čiastočne nadpriemerné skladby. KROKODIL bohužiaľ tieto vlastnosti nemá až natoľko rozvinuté a aj napriek nespornej kvalite niektorých skladieb sa len tak tak udržuje tesne nad priemerom. Zvuk je taktiež výborný, našlapaný, ale tak trocha britsky sterilný a niektoré riffy znejú ako nevyužité nápady týpkov z LAMB OF GOD. Najväčšou silou kapely sa tak stávajú atmosferické pomalé skladby, ktoré ťažia najmä z hutných pomalých riffov, dobrých melódií a precíteného vokálu. Akonáhle kapela zrýchli, málokedy to funguje. Vznikol tak album, ktorého polovica je „iba okey“ a druhá je „veľmi dobrá“. Skutočne, keď sa KROKODIL rozhodne pracovať vo svojej hudbe podobne ako napríklad taký GHOST BRIGADE, a perfektne strieda rytmicky atraktívne riffy s refrénmi, ktoré doslova vybuchujú, vtedy je všetko v poriadku. Akonáhle však začnú thrashovať a nie veľmi výrazný spevák do toho agresívne jačí, vtedy to všetko pôsobí veľmi unavene. Ešte šťastie, že bicie a basa znejú brutálne, posluch je tak o niečo znesiteľnejší. Ak máte radi všetky vyššie spomenuté kapely, nebudem sa hanviť ak vám KROKODIL odporučím. Ak však hľadáte niečo svieže...

Čítaj ďalej