Recenzia – SUNN O))) & ULVER “ Terrestrials “ ( Southern Lord, 2014 )
Úroveň rozpoloženia medzi zemou a univerzom. Tam som sa niekde ocitol, keď ma zasiahli neobvyklé znejúce štruktúry už dnes velikánov v obore tiaživom, abstraktnom, minimalistickom a v hĺbke podstaty naplnenom. Áno, sú to predovšetkým Sunn O))), zoskupenie temných mysliteľov pohybujúcich sa splývavo v hlbinách zemských spájajúc sa cez prázdnotu nekonečného priestoru a ULVER, Nórskych zadumčivcov blúdiacích skrz fjordy, plný myšlienok bytia a životných filozofií, čo by tu spomínať bolo neadekvátne a skôr by sa hodilo týmto zaoberať niekde v tichosti v knižnici. Vzájomná ich spolupráca sa nám datuje už niekde do roku 2006 na kompilácií „WHITEbox“. Ide síce len o jednú 15 minútovú výpravu medzi nimi, čo nesie pomenovanie „CUT WOODeD“, ale na svoje si v tomto prišli a našli vzájomné spojenie v zmysle z cela originálnom a k statusu vnímania viacmenej nepochopenom.
Na svet sa zrodilo, ak tu už teda nebolo dávno ( keďže obe kulty sa vo svojej tvorbe nechajú unášať prapôvodnými silami naturelu, zvuku existencie (filozoficky) ) ďalšie dielo, ktorého obsah rozvíjajú tri kompozície a celistvo sa zlievajú do pomenovania “ Terrestrials „. Názvy výprav by nám mali dať vodítko o čom pojednávajú, k tomu je nutné pristupovať individuálne o samote. Priestorovosť je počiatočným atributom a vnem sa prenáša do hypnotických a meditačných stavov. Obal vie pôsobiť podobne a je nepochybnou súčasťou. Samotný význam slova “ Terrestrial “ značí “ pozemskosť “ a význam sa prikladá v kozme inej, resp. iným planétam podobných Zemi. Majstri nám týmto zmyselne poukazujú na akúsi formu zrodenia a niečoho, čo zároveň v tomto zrode inde zaniká a tak úvodná kompozícia nesúc význam “ Let There Be Light “ ( budíž svetlo ) znie na dojem dosť slovne obyčajne a bežne zaužívane ale spĺňa podstatu štruktúry kompozície. Minimalizmus v tvorbe jak Sunn O))) tak Ulver na seba nenechá nikdy dlho čakať a darujú mysli poslucháča obraz, ktorý vidí iba on a zrejme ho každý vidí inak alebo ho proste neuvidí, záleží na vneme. Dlhé znenie akoby súčasne rozpínanie a zúžovanie špirály kolobehu bytia sa v strede výpravy viaže na zvuk trúby a tak sa do záveru jemne prelinie skrz náznak bubnových prechodov. Prekvapením je hlavne pozvoľnosť nálad Sunn O))), doznievanie ich riffových zemských štruktúr nemá charakter drsnosti a prevládne tak éterickosť, v ich význame to tiež zneje o dosť optimistickejšie. V nasledujúcej “ Western Horn „sa to ale trocha vyostrí a súbežne pôsobí bolestne, podmazovo chladnejšie, pocitovo zlievajúc zlovestnejšie. Ku koncu akoby sa zánik a zrodenie stretli v jednej línií, v jednom čase, v jednom mieste, dojmy nadobudli tentokrát mrazivosť. Kam ale zavedie posledná najdlhšie znejúca “ Eternal Return “ si z názvu cez posluch možno vydedukovať akési zlyhanie a zúfalé hľadanie podstaty života ako takého aj keď naďalej ostáva vo viere v iné svety vzdialené. V závere zazneje hlas alebo skôr šepot v echu Kristoffera Ryggu z Ulver a tak to týmto vyjadrením akoby neodvrátiteľnej prázdnoty končí. Toto skrytomyšlienkové hypnotické umenie vie byť silne diskutabilnou témou, ktorá ale rozhodne nepatrí do každého dňa a skôr tak ostane na osobnom pôžitku už tak ako si to subjekt vezme a čím ho to pohltí. Preto je aj na každom, kto sa týmto dielom unesie a ako ho zhodnotí.
Hodnotenie: x/10
Recenzia: Marcus
