OCTOBER TIDE odhaľujú detaily nového albumu
jan29

OCTOBER TIDE odhaľujú detaily nového albumu

Zverejnené v jan 29, 2013

Švédski death/doom metalisti OCTOBER TIDE nám dávajú naznámosť, že ich nový album ponese názov Tunnel Of No Light a výsť by mal v druhej polovici roka. Album bol nahrávaný v Black Lounge Studiu (SCAR SYMMETRY, CARNAL FORGE, IN MOURNING, CENTINEX) v Aveste, Švédsku s producentom Jonasom Kjellgrenom. CD bude obsahovať tieto skladby: 01. Of Wounds To Come 02. Our Constellation 03. Emptiness Fulfilled 04. Caught In Silence 05. The Day I Dissolved 06. Watching The Drowners 07. In Hopeless Pursuit 08. Adoring Ashes...

Čítaj ďalej
AMARANTHE vydajú nový album v marci
jan28

AMARANTHE vydajú nový album v marci

Zverejnené v jan 28, 2013

Švédski melodickí metalisti AMARANTHE vypustia svoj nový album „The Nexus“ na konci marca pod hlavičkou Spinefarm.  Album bol nahrávaný v Hansen studiu v Ribe, Dánsku s producentom Jacobom Hansenom a bude obsahovať tieto skladby: 01. Afterlife 02. Invincible 03. The Nexus 04. Theory Of Everything 05. Stardust 06. Burn With Me 07. Mechanical Illusion 08. Razorblade 09. Future On Hold 10. Electroheart 11. Transhuman 12. Infinity...

Čítaj ďalej

AUDREY HORNE majú nový videoklip

Zverejnené v jan 28, 2013

Nórski rockeri AUDREY HORNE zverejnili videoklip ku skladbe „Redemption Blues“, pieseň sa bude nachádzať na ich štvrtom albume „Youngblood“, ktorý vyjde 4. februára pod hlavičkou Napalm Records.

Čítaj ďalej
HYPOCRISY predstavujú cover albumu a novú skladbu
jan28

HYPOCRISY predstavujú cover albumu a novú skladbu

Zverejnené v jan 28, 2013

Švédski deathmetalisti HYPOCRISY nám predstavujú cover ich chystaného albumu „End Of Disclosure“, ktorý uzrie svetlo sveta 22. marca pod taktovkou Nuclear Blast Records. O artwork sa im postaral Wes Benscoter (SLAYER, KREATOR, NILE, VADER) a produkciu albumu si zobral nastarosť spevák kapely Peter Tägtgren. Ako bonus nám ešte ponúkajú jednu ochutnávku...

Čítaj ďalej
Recenzia – MANIMAL „Multiplicity“
jan27

Recenzia – MANIMAL „Multiplicity“

Zverejnené v jan 27, 2013

Francúzi holdujúci extrémnym žánrom majú veľmi pozitívny vzťah ku groove-u. Maju radi keď je počuť kilá, sekajú kade tade a takmer každý vokalista vo francúzsku používa chraplák. Pantera je ich bibliou a to naskrz všetky podžánre, či už sa bavíme o alternatívnych KLONE, deathovejších TREPALIUM alebo dokonca aj blackmetalových GLORIOR BELLI (pozri album „The Great Southern Darkness“). S obdobných vôd sa vynára aj kapela MANIMAL, priamočiarejšie alter ego šielených PSYKUP. Neviem o tom, že by táto kapela mala mimo svoju krajinu (ak vôbec teda aj v nej) nejaký väčší počet fanúšikov, aj ich najnovší počin bol vydaný nezávisle a bez akejkoľvek zmienky kdekoľvek, dá sa teda hovoriť, že kapela je skôr lokálnou záležitosťou ako svetovou. Pred pár rokmi som však pri bádaním v metalovom svete na nich narazil, a predtým, než sa pustím do komentovania ich novinky, vysvetlím, prečo ma zaujali a prečo tu na nich vlastne míňam svoje skrehnuté prsty. MANIMAL som postrehol práve vďaka ich známejšiemu bratovi PSYKUP. PSYKUP ma ihneď zaujali svojím eklektickým postojom k štruktúre skladieb, neskrývanou láskou k šialenostiam, hysterickému spevu a grooveom.MANIMAL reprezentovali svižnejšiu, menej avantgardnú a viac metalovú alternatívu, čiže ihneď som si ich zohnal a neľutoval som. Aby som to skrátil, ich tvorba mi v tej dobe veľmi evokovala mathcoreovú agresiu, avšak bez toho aby prvky mathcoreu vôbec používali. Hudobne by sa dali prirovnať k starej GOJIRE, sem tam death, sem tam groove. Bol som teda zvedavy, kam kapela bude smerovať a či sa aj nejak zmení, či sa odkloní od PSYKUP-u, všeobecne som bol zvedavý, čo sa s nimi bude diať a práve „Multiplicity“ sa stal počinom, ktorý mi na tieto otázky odpovedal. Hneď po spustení mi udrela do uší oveľa čistejšia produkcia ako v minulosti. Je to však plus? Po niekoľkých skladbách zisťujem, že mi takpovediac chýba ich predchádzajúci špinavší zvuk, a to z dôvodu, že vďaka jeho absencii sa nahrávka profiluje až príliš sterilne. Gitary znejú hutne, kapela riffuje tak ako predtým ale niečo sa pri masteringu a mixovaní stratilo. Chémia šialenosti pláva iba na povrchu, samotný obsah sa tým stava akosi prázdnym. Jediné čo si stále udržalo svoju svojskosť sú vokály. Tu nemôžem vytknúť naozaj nič, Julien Cassarino ma už mnohokrát presvedčil o tom, že má cit pre tvorbu vokálov, ktoré sú nadpriemerné a až strašidelne rôznorodé. Zábavné je sledovať aj jeho texty o láske v takejto hudbe. Niektoré melódie by sa nestratili ani v mainstreame, dostať ich z hlavy je takmer nemožné. V jednoduchosti je sila. Toto isté však neplatí o bicích. Brice Sansonetto už v minulosti predviedol, že má radšej priamočiarejšiu hru na bicie ovplyvnenú HC-čkom a čerpajúcou z FEAR FACTORY, avšak tým, že je produkcia omnoho čistejšia, si hudba vyžadovala oveľa sofistikovanejší prístup, napadá ma v spojitosti s tým taktiež Francúz Duplantier z Gojiry. Nejedná sa o žiadnu katastrofu, avšak absencia zaujímavejších postupov u bubeníka sa tentokrát prejavila príliš markantne, nemohla sa totiž skryť...

Čítaj ďalej