Report – ARAKAIN MEMORIAL, 24. 5. 2013, Collosseum club, Košice
máj29

Report – ARAKAIN MEMORIAL, 24. 5. 2013, Collosseum club, Košice

Akýže to galavečer pripravilo košické Collosseum v spolupráci s underground booking? Hlavný moderátor večera – Aleš Brichta s hosťami ako Mirek Nedvěd, Rudolf Rožďalovský, Oldřich Maršík, Václav Ježek, Miloň Šterner, Marek Podskalský, Daniel Krob, Bob Vondrovic, Štepán Smetáček, Karel Jenčík , Zbyněk Haase, Lukáš Varaja, David Vaněk. Ak vám tieto mená nič nehovoria, tak ste sa zrejme detailne nezaujímali o vznik a postupný vývoj kapely ARAKAIN. Pretože spomínaní ľudia postupne tvorili a budovali jej slávu, čo už po nej ostalo, túto slávu a hlavne kvalitu nikdy nevráti. Takže nám zostáva otázka: Čo je skutočný ARAKAIN?  Je ním Aleš Brichta s ľuďmi, ktorí postupne tvorili prvých 20 rokov kapely, alebo je ním to, čo sa tak nazýva teraz? Na túto otázku nám prišiel Aleš odpovedať, pomocou svojho vyše dvoch hodín trvajúceho galavečera plného vtipných príhod, ale hlavne poriadnej dávky metalovej hudby, ktorá stála ako hlavný podstavec českého metalu. Veľká Alešova posádka nám trochu meškala, tak sa muselo posunúť otvorenie podniku a celkovo vystúpenie. Po pomalom zaplnení clubu (zhruba 230 platiacich) nám večerný program otvorili českí hardrockeri a spievajúca rockerka pod názvom –  BLACK BULL. Už prvé piesne naznačovali, že táto kapela nás veľmi neosloví schopnosťami komponovať zaujímavé skladby, išlo totižto o dosť klasický, ničím zaujímavý hardrock, ktorého nájdete v Česku neúrekom. Jediné, čo mohlo zaujať, bola speváčka, ktorá aj na svoj vek vyzerala celkom dobre. To hlavné, spev, jej išlo pekne do ruky, no celkový dojem až tak nezachránila. Na druhej strane musím povedať, že ich hranie bavilo, aj zopár fanúšikov, a to je hlavné. Po odstránení bicích a technických drobností vyšlo na pódium zopár starších pánov, no zaujímavé bolo, že samotný Aleš zaspal v backstagei. Ľudia začali pomaly skandovať, gitaristi si trochu zajamovali a po uplynutí cca. 5min. sa na pódiu zjavil v gargamelovskom zhrbení s okuliarmi na očiach (pre istotu) samotný Aleš Brichta a začal rovno s jednou z najväčších klasík „M jako metal“. Už táto pieseň dala najavo, že jeho vokálne kvality podstatne klesli. Akonáhle došlo k nejakej rýchlejšej, v našom prípade thrashovici, tak to vokálne veľmi nezvládal, prehĺtal slová a mrmlal si pod nos. No na druhej strane, keď sa držal vo svojej chrapľavej polohe, ktorá najlepšie vynikla pri kultovej skladbe „Apage Satanas“, môj osobný top večera, tak musím uznať, že tento starší pán má predsa len ešte niečo v hrdle a aj nejaké pozostatky charizmy zostali. Setlist tvorili snáď všetky najlepšie veci z obdobia prvých 10 albumov, napr. „Straty a nálezy“, “Metalománie“, „Proč?“, „Šeherezád“ „Kyborg“…Hostia sa menili podľa jednotlivých období, kedy hrali. Aleš počas každej pauzy medzi skladbami povedal vtipný príbeh, ako sa dala zostava dokopy, alebo nejaké fóry z nahrávania albumu. Hotový galavečer, po ubehnutí cca. 1hod (v polovici koncertu) si  dokonca dal polhodinovú pauzu na občerstvenie,  aj keď musím povedať, že na konci koncertu pri skladbe „Gladiátor“, hlavne pri...

Čítaj ďalej
Recenzia – ROTTING CHRIST – Κατά τον δαίμονα του εαυτού (Season Of Mist, 2013)
máj29

Recenzia – ROTTING CHRIST – Κατά τον δαίμονα του εαυτού (Season Of Mist, 2013)

„Verný svojmu daemonovi“ – lepší názov sa hádam na tento dlho očakávaný počin gréckych uctievačov ani nehodí.  Od vydania veľmi úspešného „Aealo“ ubehli tri roky a bratia Tolisovci priniesli na svetlo sveta svoje najčerstvejšie plody. Album bol kompletne zložený iba Sakisom Tolisom a nahrávaný, okrem hostí, tiež iba v tejto súrodeneckej zostave. Na rozdiel od „Aealo“ ktorý bol orientovaný čisto iba na grécku mytológiu a kultúru, tak nás novinka zoberie na exkurziu po mytológiach celého sveta. Po tejto, teda lyrickej stránke je album veľmi pestrý a dobre spracovaný. Môžeme počuť Sakisa spievať a vrieskať v rôznych jazykoch od rodnej gréčtiny, cez klišé latinčinu až po ruštinu alebo rumunštinu. Poďme sa bližšie pozrieť na to, čo sa ukrýva za chrličmi na obale. RC sa vyjadrali o albume ako o „najtemnejšom“ v ich histórii. Vždy keď čítam takéto žvásty, tak si akurát tak pomyslím že „to už len teda bude srajda marketingová“.  Texty sa síce zaoberajú temnými mýtmi rôznych kultúr, ale určite to nie je zlovestnejšie ako Sanctus Diavolos alebo Genesis. A po hudobnej stránke pokračujú viac menej tam kde Aealo skončil. Veľa riffov a nápadov ktoré znejú na albume sa podobajú na iné zo starších počinov a niektoré, boli vyslovene zrecyklované.  Je síce pravda že hudbu skoro výhradne skladal Sakis, ale tu mám osobne pocit, že tomu trochu chýbalo tretie, kritické ucho. Na druhú stranu, niektoré veci s ktorými experimentovali v minulosti použili vo väčšom množstve a trocha viac rozvili. Aj keď sa tu skupina troška vykráda, musím povedať že skladby sú veľmi chytlavé. Je tu počuť typická pesničkovosť a melodika (niekedy ako som spomínal až prilíš typická), ale s veľkej časti je tu dôraz aj na rytmiku. Tá spolu zo zbormi a rôznymi ľudovými nástrojmi dáva skladbám viac rituálny nádych. Najviac počuteľné je to asi v skladbe P’unchaw kachun – Tuta kachun a titulnej κατα τον  δαιμονα εαυτου, ktoré mi mierne spôsobujú husiu kožu pri každom počutí. Ako najzaujímavejšie z albumu ale hodnotím „Cine iubeşte şi lasă“ čo je vlastne rumunská folklórna pesnička, kde zaznejú ľudové nástroje, smršť“ Русалка“ a záverečnú „Χ ξ ς“. Tieto skladby pre mňa majú to niečo, čo sa Rottig Christ snažili dosiahnuť týmto albumom. Napriek tomu že kapela niektoré nápady už použila a nafúkla trocha bublinu okolo albumu, sa album určite oplatí vypočuť. Ak ste fanúšik RC tak vás neurazí, ale zase ani nevystrelí na nohy a ak ste kapelu ešte nepočuli, môže to byť fajn vstupenka k ostatným albumom. Tento materiál priniesol trocha viac rituálnosti do hudby RC aj napriek miernej recyklácii nápadov z minulosti. Ale rozhodne to u mňa neprekonalo „Aelo“ ani „Sanctus Diavolos“ Pedro 7/10...

Čítaj ďalej
Koncert – EXHUMED, ATTACK OF RAGE, SYSTEMIC DAMAGE, HUMAN HUMUS, 10. júl 2013, Collosseum club, Košice
máj27

Koncert – EXHUMED, ATTACK OF RAGE, SYSTEMIC DAMAGE, HUMAN HUMUS, 10. júl 2013, Collosseum club, Košice

Underground booking v spolupráci s košickým Collosseom Vám prináša death/grindovú legendu EXHUMED! Základy tohto masakru sa datujú už od roku 1990, no do metalových učebníc sa zapísali až v roku 1998, svojim kultovým debutom – Gore metal. Všetci fanúšikovia gore tém a hudobného odkazu starých Carcass sa môžte tešiť na túto smečku, pretože ani po rokoch nestratila na sile a svojim posledným albumom All Guts, No Glory  ukázala svetu, kto je majstrom v odbore gore metal! Tak si všetci píšte dátum 10. júl do diára a príďte sa na vlastné oči presvedčiť,  či si táto kapela zaslúži status legendy. K devastácii Collossea dopomôže slovenská špička grindu – ATTACK OF RAGE, vranovské death/grind komando – SYSTEMIC DAMAGE a popradská grindcore zverina – HUMAN HUMUS, ktorá čochvíľa vydá nový album Dirty Filthy Mess. Príležitosť si nenecháme ujsť ani my a spravíme rozhovor priamo s legendou EXHUMED, k čomu budete môcť prispieť aj vy. Viac prezradíme neskôr. Začiatok o 18:00 Vstup: 10€ EXHUMED (USA) http://www.myspace.com/exhumed ATTACK OF RAGE (SK) http://bandzone.cz/attackofrage SYSTEMIC DAMAGE (SK) http://bandzone.cz/systemicdamage HUMAN HUMUS (SK)...

Čítaj ďalej
KILLCHAIN vypustili novú skladbu
máj27

KILLCHAIN vypustili novú skladbu

Košické death/grind komando KILLCHAIN ponúka k vypočutiu novú skladbu „I´am rotting from inside out“. Viac informácii o novom albume tu budeme mať čoskoro. http://www.reverbnation.com/play_now/song_17426742...

Čítaj ďalej
Recenzia – FRACTAL GATES “ Beyond The Self “ ( Great Dane Records 2013 )
máj27

Recenzia – FRACTAL GATES “ Beyond The Self “ ( Great Dane Records 2013 )

Je to už sedem rokov od vzniku debutu “ Altered State Of Consciousness“, ktorý pekne rozčeril vody melodického death metalu a odrážal v nich tak nočnú oblohu vzdialených hviezd. Toto zaujímavé, v úzadí sa držiace zoskúpenie inak výborných hudobníkov stvorilo na prvý pohľad celkovo nenápadne štrukturálne jednoduchý materiál, súdiac podľa istej prvoplánovosti znenia gitarových riffov  ale tú celkovú jednoduchosť, v ktorej je ako dobre známe je ta skutočná krása, posiluje vesmírna atmosféra zvuku, kde som zatiaľ nikde inde nemal možnosť počuť v takom prevedení. Ešte doteraz si v hlave tkviem melódiu zrejme tej najlepšej perly z prvotiny a tou je “ Skies Of Orion „. Francúzi tak opäť potvrdzujú že nech bude vo všeobecnosti francúzska hudba znieť akokoľvek, vždy to bude v netradičnej a bádateľskej forme. V tejto variante sa efektívne stačilo pohrať zo zvukovou stránkou a máme tu jasný svojím spôsobom originál, keďže v odnoži melodeathu už ide vlastne o dobre známu rutinu za tú dobu čo sa formovala, Fractal teda značne zvukom vybočujú do sfér, kde sa hlavne v tom gitarovom doznení pohybuje Mondevillská sonda Blut Aus Nord. Nejde o žiadne zrovnávanie niečoho čo nejde ani porovnávať ale už ak mám navodiť aspoň akú takú podobu v plytšom vyznení, súvislosť tam je. Ako  som sa v podstate príjemne rozplýval debutom, jak šiel čas…akoby sa stratili v čiernej diere a dlhú dobu nebol žiaden náznak, čo by nasvedčoval o  ich aktivite a tak sa šírili fámy o rozpade kapely. Za tú dobu, keď  Fractal Gates putovali a boli stratený v priestore sa toho udialo dosť a v tej záplave iných kapiel s množstvom vydavajúcich nové albumy sa na nich pozabudlo ale zase nie tak úplne. V začiatku roka 2013 som vyslovene náhodne narazil prostredníctvom facebooku na ich vytvorenú stránku, kde som si hneď na titulnej fotke všimol s dobre otvorenými očami nápis “ 18 February 2013 „. A tak to prišlo, v okamžiku som sa zameral a pozeral po youtube, či nenarazím na nejaký trailer potvrdzujúci, že kapela vydáva nový album a bolo tomu skutočne tak. Vtedy sa dostavil istý pocit nechápavosti a radosti zároveň, netrpezlivo som vyčkával kedy sa objaví nejaká skladba z pripravovanej novinky a naozaj čo chvíľa sa aj objavila ale k tomu ešte len príde. S úžasom sa tak dívam na nový cd cover, kde akoby sa hviezdna hmlovina  pokúšala cirkulovať a vytvárať tak bránu nevedno kam. „Beyond The Self“, takto svedomito nesúci názov v poradí ( po tej dobe ) druhého albumu, ktorého atmosféru a celkovú štruktúru ideme prebádať. Cesta hviezdnou hmlovinou začína introm „Visions VII“, ešte pripomeniem že na prvom albume vyznieva intro „Visions I“ a  potom tak skrz celý album sú...

Čítaj ďalej