Recenzia – Eryn Non Dae „Meliora“ (2012)
mar30

Recenzia – Eryn Non Dae „Meliora“ (2012)

Minulý rok bol definitívne bohatý na mnohé kvalitné nahrávky, nech už vyznávate akékoľvek zákutie tvrdého kovu, nejeden krát sa mi z toho množstva kvalitných nahráviek dokonca až zatočila hlava. Nech je však úroda sebelepšia, vždy z nej môžeme vyselektovať tie najlepšie kúsky, nájsť žiarivejšie nad žiarivé. Medzi táketo vrcholy roku 2012, toku kedy nás po dlhej dobe znova mátal koniec sveta, sa u mňa zaradili aj francúzsky naturalisti ERYN NON DAE a ich novinka nazvana „Meliora“. Neviem či ide iba o zhodu okolností, alebo či kapela veľmi dobre pozná latinský význam slova meliora, pretože po predchádzajúcom hrozivo psychedelickom albume „Hydra Lernaia“ by si málokto čo i len pomyslel, že jeho pokračovanie bude „lepšie“, teda v zmysle krajšie či prospešnejšie. V zmysle ešte lepšieho dosiahnutia temnoty, či lepšieho vyjadrenia úzkosti by to dávalo viac zmysel. Je však skutočne „Meliora“ lepšia? Pohľad na cover ma presvedčil, že ľúbivé melódie či pekná prirodzená dynamika ani tentokrát nebudú silnou stránkou týchto pánov. Akési absurdné zrkadlo do duše, zmes červenej a čiernej, tupo hľadiace do neurčitej diaľky. Aspoň myslím, zrkadlá skreslujú… Úvodná „Chrysalis“ začína takmer upokojujúco, avšak nervy mám nastražené. Srdce zviera úzkosť. Zrazu udrú bicie a s nimi aj basa, avšak akoby s ľahkosťou. Skladba sa ženie dopredu, ľahkosť sa však rozplynie ako falošný obraz, ktorým celý čas bola a ha sa chcem ale zároveň aj obávam toho zbesilého hnania, akoby mi život medzi prstami utekal. Stop time, chvíľka oddychu a ja začínam padať. „The Great Downfall“ robí česť svojmu menu. Výška síce nie je vysoká, avšak ja akoby som si spomalene vychutnával celý ten pád, strach sprevádzajúci moment rozhodnutia, stuhnutie údov počas neodvratného klesania a nakoniec roztrieštenie, to všetko veľmi detailne a veľmi pomaly. Následuje trio „Scarlet“, „Ignitus“ a „Muto“. Spomínam pri nich na Hydru Lernaiu. Aj rytmy su akési známejšie, počujem aj konkrétnejšie riffovanie. Po predchádzajúcich dvoch tak trocha iná dimenzia, väčší dôraz na agresívnosť, kapela si ma pohadzuje kade sa jej zachce. „Black Obsydian Pyre“ ma však zo svojeho zovretia nepustí, ani len na minutu a to som jej spočiatku tak dôveroval, venoval jej svoj záujem. ERYN NON DAE ma opúšťajú až počas záverečnej „Hidden Lotus“, avšak necítim sa slobodným, cítim sa osamelo a bezmocne, mám pocit akoby som sa ocitol znova na úplnom začiatku. „Meliora“ je jeden z tých zážitkov, na ktoré človek nie je pripravený. Neviem ako veľmi moje pocity splývajú s pocitmi tvorcov hudby, avšak jedno je isté, sieť, do ktorej ma pomaly zamotávali zostrojili umne a určite nie náhodne. Oproti predchádzajúcemu počinu je tu oveľa väčší dôraz na basgitaru a bicie, čím sa ešte viac stráca metalický nádych nahrávky a gitary sa vo veľa prípadoch stávajú tvorcom ambientných plôch. Nechápte toto však zle, kapela má stále hutnosti na rozdávanie, je to však iná hutnosť, taká ktorá stojí viac na...

Čítaj ďalej

CHILDREN OF BODOM pomenovali nový album

Halo Of Blood, tak bude znieť názov nového albumu CHILDREN OF BODOM, ktorý by sa mal dostať k fanúšikom 11. júna pod hlavičkou Nuclear Blast Records. Cover albumu vytvoril Sami Saramäki, ktorý s nimi už spolupracoval na albumoch – „Follow The Reaper“, „Are You Dead Yet?“ a „Hate Crew...

Čítaj ďalej

KVELERTAK majú nový videoklip

Nóri KVELERTAK natočili nový videoklip ku skladbe „Månelyst“. Pieseň sa nachádza na ich novom albume Meir, ktorý vyjde 26. marca pod hlavičkou Roadrunner Records. O réžiu klipu sa postaral Fredrik...

Čítaj ďalej

A STORM OF A LIGHT pomenovali nový album

Post-metaloví A STORM OF A LIGHT oznamujú, že ich nový album ponesie názov Nations To Flames, dátum vydania ešte neoznámili. CD sa nahrávalo s Travisom Kammeyerom (Fahrenheit Studio) a o mix sa postaral Matt Bayles (Red Room).

Čítaj ďalej
Report – Castigating Europe Tour 2013 – BEHEADED, PYREXIA 12.3.2013 (Escape Metalcorner, Viedeň)
mar25

Report – Castigating Europe Tour 2013 – BEHEADED, PYREXIA 12.3.2013 (Escape Metalcorner, Viedeň)

Takže, 12.marca to konečne vyšlo a v komornom podzemí malého viedenského klubu Escape Metalcorner som otvoril tohtoročnú koncertnú sezónu. Tento večer sa tematicky točil okolo brutálneho death metalu najvyššej kvality. Zloženie kapiel bolo geograficky veľmi pestré. Začali sme lokálnym kvintetom Among Rats, ktoré nebolo štandardnou súčasťou šnúry, ale len jednorazovým bonusom tohto večera. Škoda, že sa niečo podobné nezrealizovalo aj o deň skôr v Košiciach, nejaká slovenská kapela sa mohla prezentovať po boku svetovej špičky. Je to zaujímavý fenomén, ale pokiaľ som si mohol všimnúť, naši ríšski susedia pridávajú miestne mená na súpisku koncertných šnúr veľmi často. Zrejme sa dá keď sa chce – možno by nebolo na škodu, keby sa naši hudci & friends nad tým zamysleli. AR boli hudobne síce o úroveň (alebo viac úrovní? ;)) nižšie, ako ostatné kapely večera, ale hrali oduševnene a to cca 20-členné publikum ocenilo. Prvé skladby boli fakt slabučké, ale ku koncu sa to vylepšilo, pričom prevažne deathgrindovú polohu prekvapivo spestrili aj jednou zadoomanou skladbou.Viacero momentov by som označil za celkom podarené. V každom prípade, na rozohriatie publika úplne v pohode. Po nich nasledovali Unfathomable Ruination z UK (ale národnostne je to pestrá zbierka borcov).Pre mňa jednoznačne objav roka 2012, pričom ich debut radím ako jeden z najlepších albumov minulého roku. Ponúkajú pre mňa ideálny mix hudobnej brutality, technickosti a vkusného slammingu. Čím si u mňa šplhli ešte vyššie bolo, že kompozične veľmi vyspelý set odohrali absolútne suverénne. Bola to vskutku radosť, sledovať tri pražce jednotne rozsievajúc skazu, podporované kanonádou bicích, zatiaľ čo všetko zhutňoval pekne mastný vokál holohlavého Rumuna Daniela Neaghoe. Jediné menšie zlyhanie prišlo v prídavku, keď chceli zahrať niečo z ich trojročného dema.Ale čas je sviňa neúprosná a pamäť (našťastie) selektívna –takže skladba sa im v polovici rozsypala. Nevadí, spoločne sme sa na tom zabavili a napokon predsa len pridali z aktuálneho albumu (z ktorého bol vyskladaný celý set). V závere som si zo samého nadšenia dovolil chlapcom doniesť na pódium aj nejaké to ríšske orosené, čo evidentne najviac potešilo majstra Federica. Nato prišli na rad ostrieľaní matadori z Malty, Beheaded, ktorí mali v ten večer asi najsilnejšiu podporu, vtedy už celkom zhusteného publika (cca 50–60ks?). Skoro mi oči vypadli, keď začali hrať v trojici, bez druhej gitary a basáka Davida.Tento sa však zrejme len niekde zabudol, a na tretiu skladbu setu už doklusal v sladkej bielej mikinke.Aktuálny frontman Frank Calleja to premostil veľmi v pohode a slabý moment dokázal využiť na posilnenie kontaktu s publikom. Beheaded potom, v už štvorčlennom zložení (teda bez druhej gitary – čo mi okrem sól nejak nevadilo), nasekali set naprieč celou kariérou.Počas nej prešli celkom zaujímavým vývojom a bolo z čoho vyberať. Obzvlášť mi utkvela titulka posledného albumu, ktorá naživo vyznela omnoho lepšie ako z CD a doteraz sa mi ju nepodarilo dostať z hlavy von. Nakoniec si to na pódium dovalili...

Čítaj ďalej